Feeder si postupne získava stále viac a viac priaznivcov, ba priam až nadšencov. Jeho úspech spočíva v neustále rozrastajúcom sa množstve spokojných rybárov, ktorí nezostanú bez záberu. Už len pohľad na „vysmiateho“ feedristu nabáda ostatných k vyskúšaniu tohto čuda. Nie každému sa však darí podľa jeho predstáv. Hoci si feeder kúpili, predsa to nie je ono a v mysli si neustále kladú jedinú otázku: „Prečo je to tak?“
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 92
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Už v predchádzajúcich dvoch článkoch sme si čo-to o tom povedali, ale ešte stále sme na začiatku problematiky. Doteraz sme si povedali aká dôležitá je presnosť pri feedrovaní a ako ju môžeme dosiahnuť. Je to prvá, základná podmienka úspechu pri love s feedrom a jej úspešné zvládnutie je prvým krokom k budúcim, rybársky úspešným chvíľam pri vode. Lenže presnosť je nám nanič, ak presne hádžeme tam, kde nič nie je. Aby sa to zmenilo, musíme sa najprv zamyslieť nad tým, kam vlastne budeme nahadzovať naše košíky, do prasknutia naplnené dobrotami pre ryby.
Ako by to malo byť...
Každý z nás má svoje viac, či menej obľúbené zákutia, v ktorých trávi voľné chvíle venované nášmu koníčku. Zväčša si vyberieme miesto, ktoré svojimi parametrami vyhovuje nám a spĺňa naše požiadavky na určitý komfort pri rybolove. Vyberáme si ho tak, aby tam bolo dostatok priestoru na pohodlné rozloženie sa, aby pri manipulácii s udicou nezavadzali žiadne konáre. Mal by tam byť dobrý prístup k vode, najlepšie s pozvoľne klesajúcim brehom a následne aj dnom. Vo vode by nemali byť prekážky, ktoré by nám mohli komplikovať zdolávanie zaseknutej ryby a v neposlednom rade, aby to miesto oplývalo aj hojnosťou, pokiaľ možno stále hladných rýb. Takýto stav by bol až príliš ideálny a takmer nikdy to tak nie je. Zakaždým je v tom nejaký „háčik“.
Zamyslime sa nad tým, podľa čoho si vlastne lovisko vyberáme. Zväčša sa usadíme na mieste, ktoré už pred nami niekto pravidelne navštevoval, či už v domnienke, že ak sem niekto pravidelne chodí, asi vie prečo, alebo z čírej pohodlnosti, lebo toto miesto je už prispôsobené na rybolov a nám stačí sa tu iba rozbaliť a môžeme „ísť na to“. Býva tam vysekaná, alebo častými návštevami vydupaná tráva, prečnievajúce a pri manipulácii s udicou prekážajúce konáre sú zrezané a podobne.
Miesto, ktoré rybám vyhovuje
Keď prídeme na také miesto, zadívame sa na vodu, prvým nahodením si zvolíme vzdialenosť, v ktorej budeme rybám ponúkať našu nástrahu a s očami zavesenými na špičke striehneme na jej najmenší pohyb, naznačujúci prítomnosť rýb. Ak sme mali šťastie a prvým hodom sme sa trafili do trás rybích presunov, čoskoro príde aj záber. Ale ak nie, ľahko sa môže stať, že naň budeme čakať nejakú dobu a v tom najhoršom prípade sa ho nedočkáme vôbec.
Takmer na každom nami zvolenom mieste sa ryby uloviť dajú. Otázne však je, koľko a aké veľké budú. Je len málo takých, ktorým sa ryby vyslovene vyhýbajú, niekam prichádzajú sporadicky, inde zas zavítajú so železnou pravidelnosťou. Ak si chceme, ľudovo povedané zachytať, musíme nájsť miesto, ktoré rybám z nejakého dôvodu vyhovuje. Často máme nahodené len pár metrov odtiaľ, kadiaľ ryby premávajú a z nejakého dôvodu nie sú ochotné tú krátku vzdialenosť prekonať, a tým nám urobiť radosť formou záberu. Príčiny môžu byť rôzne a býva dosť zložité určiť, prečo je to tak.
Všetky vysvetlenia sú viac, či menej len naše dohady, aj keď sú mnohí z nás, na základe svojich dlhoročných pozorovaní, isto iste presvedčení, že poznajú ten pravý dôvod, predsa nie sú schopní presne určiť príčiny a zmeny správania sa rýb, lebo raz niečo funguje a pri inej príležitosti zažijeme doslova fiasko. Museli by sme sa na nejaký čas stať rybou, aby sme pochopili čo, ako, kedy a prečo funguje v ich, pre nás neznámom svete pod vodnou hladinou. To však nie je možné, a tak nám neostáva iné, ako sa nad tým všetkým zamyslieť a dúfať, že na nejaké rozumné vysvetlenie prídeme.
Prvoradý je pocit bezpečia
Ryby sa zriedkakedy zdržujú na jednom stanovišti. Majú svoj akýsi rajón, ktorý vo viac-menej pravidelných intervaloch obchádzajú. Ak niekde narazia na niečo pod zub, chvíľu sa tam zdržia a pomaly sa presunú ďalej. Tam, kde našli potravu, sa potom vracajú v nádeji, že opäť nájdu „prestretý stôl“. Vďaka tomu ich dokážeme pravidelným prikrmovaním doslova naučiť navštevovať jedno a to isté miesto.
Niektoré ryby obchádzajú pomerne veľké úseky, ako napríklad kapor, ktorý sa v rôzne veľkých skupinkách potuluje po veľkej ploche jazera a cestou konzumuje na čo príde. Iné ryby sú, naopak, viac späté s pomerne malou plochou (plotica, lieň), ktorá im poskytuje všetko, čo potrebujú pre život. Nech sa pohybujú kdekoľvek, musia mať pocit bezpečia. Preto sa väčšinou presúvajú popri terénnych nerovnostiach, zlomoch, okolo do vody padnutých stromov, pomedzi vodné rastliny, medzi ktorými sú doslova rybie diaľnice, lebo tam skôr dokážu splynúť s okolím.
Ak sa niekde necítia bezpečne, buď sa takému miestu vyhnú, alebo na ňom strávia veľmi krátku dobu. Niektoré ryby uprednostňujú bezpečie hlbšej vody, kde ich zhora nikto nevidí a odtiaľ podnikajú krátke výpravy za potravou na plytčiny. Iné zas uprednostňujú úkryt medzi rastlinstvom, prípadne v tieni pobrežnej vegetácie.
Aj náhoda pomohla
Na rizikové miesta sa odvážia väčšinou až vtedy, keď sú si isté, že ich tam nik nemôže prekvapiť a to najskôr býva počas brieždenia a večerného šera, alebo až po úplnom zotmení. Prídu tam aj v priebehu dňa, ale musia mať pocit bezpečia a aj najmenší rušivý element ich dokáže na hodiny vyplašiť.
V noci, skôr ako kedykoľvek inokedy, natrafíme na ryby v prekvapivo plytkých partiách jazier v tesnej blízkosti brehu a ak sa správame ticho, bez zbytočných rušivých pohybov a nadmerného hluku, dostaneme záber rovno pod špičkou udice. Nejednému rybárovi sa stalo, že si chcel dať malú prestávku, položil udicu do vidličiek a háčik spustil len tak, pod špičku a o chvíľu mu s udicou lomcovala ryba, ktorá hľadala potravu v tesnej blízkosti brehu. Poniektorí sa po takejto skúsenosti začali venovať presne takémuto spôsobu lovu rýb a verte, že ich úspešnosť nie je malá. To si však vyžaduje trpezlivého človeka, ktorý je schopný nepohnute, v tichosti striehnuť na záber a je ochotný vstávať ešte za tmy, alebo zostáva pri vode dlho do noci. Ak prídeme k vode skoro ráno, ešte za tmy, tak ryby počas brieždenia doslova prezradia svoje stanovištia, lebo výskokmi nad hladinu vítajú nový deň.
Musíme poznať reliéf dna
Prečo sa tu o tom vlastne rozpisujem, keď toto mal byť článok o love s feedrom? Z jedného veľmi jednoduchého dôvodu: nech prídeme kamkoľvek a usadíme sa na akomkoľvek mieste, vždy sa musíme zamyslieť nad tým, čo som tu veľmi stručne napísal. Kto pozorne čítal, už vie, čo som tým sledoval.
Po príchode k vode nestačí len zbežný pohľad na vodnú hladinu, ten nám toho veľa nepovie. Odhalí nám na prvý pohľad viditeľné prekážky: do vody padnuté stromy, z vody trčiace konáre, až ku hladine rastúce vodné rastlinstvo a podobne. Toto si musí všimnúť hádam každý a určite nikto nebude vedome nahadzovať svoju udicu medzi prekážky, veď by sme tam mohli s košíkom, alebo háčikom veľmi ľahko uviaznuť, aj keď v ich tesnej blízkosti by to mohlo byť veľmi zaujímavé, ale vieme, kam až siahajú pod vodou konáre toho padnutého stromu?
Preto sa sústredíme na voľný priestor, kde by to mohlo na prvý pohľad fungovať. Keďže lov s feedrom je vlastne lov na dne, je pre nás veľmi dôležité vedieť ako to vyzerá tam, kam naše oko nevidí. Jednoducho musíme zistiť, čo sa ukrýva pod vodnou hladinou, aké je vlastne dno. Či je bahnité, alebo tvrdšie, hlinité, prípadne štrkové, či sú na ňom prekážky vo forme väčších, či menších konárov, alebo nízkeho porastu vodných rastlín. Snažíme sa zistiť, kde je aká hĺbka, prípadne či na nami zvolenom mieste na dne nie je dajaký zlom. Ak tam je, v akej je vzdialenosti od brehu, prípadne, či tam o pár metrov ďalej nie je ďalší. Skrátka a dobre, musíme zistiť reliéf dna.
Je to trochu zdĺhavý proces, pozostávajúci z neustáleho nahadzovania a vyťahovania, ale s trochou praxe sa dá zvládnuť pomerne rýchlo, hlavne, ak človek vie, na čo sa má zamerať. Toto všetko sa dá zistiť aj s využitím výdobytkov modernej techniky vo forme sonaru, ktorý nám toto všetko, alebo lepšie povedané takmer všetko, za krátku chvíľu ukáže. Sonar však nie je dostupný každému, tak sa s jeho používaním nebudeme zaoberať.
Podľa našich zistení si potom zvolíme miesto, kde by sa ryby mohli zdržovať. Sú vždy tam, kde sa cítia bezpečne. Občas ich naším krmivom dokážeme vylákať aj o kus ďalej, ale to vždy nefunguje, a hlavne nedokážeme ich na takom mieste udržať dlhšie.
To, čo som tu dnes napísal, neplatí len pri love s feedrom, ale všeobecne, pri každom spôsobe lovu rýb. Prebrali sme si čo všetko je potrebné zistiť, sledovať, dať si do kopy súvislosti, aby sme našli to správne miesto na umiestnenie našej nástrahy a kde je najlepšie „prestrieť stôl“ na hodovanie rýb, ale nepadlo takmer žiadne slovo o tom, ako to spraviť. Keďže je to dosť obsiahla téma, budeme sa touto problematikou zaoberať v samostatnom článku v najbližšom vydaní Slovenského RYBÁRA.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
