Už v novembri, na poslednej rybačke roka sme sa s kamarátom Ondrejom dohodli, že na začiatku sezóny, niekedy v marci alebo apríli, pôjdeme na jednu krásnu vodu do Poľska, ktorá má rozlohu cez 4 000 ha. Termín sa blížil, no počasie nám akosi neprialo; voda bola ešte stále zamrznutá a my až priveľmi netrpezliví. Ondrej mi zavolal vo februári, či by sme nešli do Maďarska na Gyekenyes, vraj počul, že to je krásna voda s veľkými rybami, dokonca aj cez 30 kg...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ondrej mi zavolal vo februári, či by sme nešli do Maďarska na Gyekenyes, vraj počul, že to je krásna voda s veľkými rybami, dokonca aj cez 30 kg. Po mojom chvíľkovom váhaní a rozhodovaní sme nakoniec naplánovali odchod na 18. marca a návrat o 11 dní neskôr. No nevyšlo to, tak sme museli termín preložiť, ale zas sme si to aj predĺžili.
Informácií bolo náramne málo, skôr by som povedal, že takmer minimum, no aj napriek tomu sme sa konečne vydali na cestu. Bol 31. marec, zamračené, pred dažďom a s Ondrejom sme balili všetky veci do dodávky, všetko dvojmo: dva člny, elektrické motory, osem palíc pre istotu, a ešte aj niečo do rezervy. V neposlednom rade aj náramne veľa krmiva, však čo keby náhodou brali: 60 kg boilies, 60 kg CSL peliet, 35 kg perforovaných halibut peliet. A k tomu ešte všelijaké špecialitky.
Nevydržali sme čakať
Zo Žiliny sme vyrazili vďaka nedočkavosti už o desiatej večer, plní očakávania, ako tá voda naozaj vyzerá. Dorazili sme už o pol šiestej ráno a „Géky“ sme videli ešte len za šera brieždiacej sa oblohy. Benzínová pumpa, kde sme si mali zakúpiť povolenia, bola ešte zatvorená, tak sme sa rozhodli si trošku oddýchnuť pred ťažkým dňom. Ale akosi nie a nie zaspať, po pol hodinke sme nevydržali, rozhodli sa vyhľadať a zobudiť hospodára. Až na druhý pokus sa nám ho podarilo nájsť a aj zobudiť. Na naše prekvapenie sa vôbec nehneval a ešte nám aj išiel ukázať, kde je najlepšie miesto na lov kapra. Jediná nevýhoda bola, že nevedel inú reč ako je maďarčina, čiže komunikácia bola veľmi zložitá, ale na druhej strane: kde sa rybár nedohovorí?
S Ondrejom sme boli rozhodnutí si sadnúť na malý ostrov, z ktorého je možné prechytávať najväčšiu plochu na tejto vode. Nevýhoda je, že ostrov je stále obsadený rybármi, no my sme mali šťastie a našli voľné miesto. Celí natešení z krásnej vody, voľného vytúženého miesta, sme sa dali do práce; preložili hromadu vecí z auta do člnov a vydali sa na vodu.
Na štyri palice
Prvý deň, čiže prvý apríl – ani sme si naň nespomenuli – sa niesol v duchu vybaľovania, udomácnenia sa a, samozrejme, preskúmavania čo je pod vodnou hladinou. Hneď ako sme dorazili na ostrov, postavili sme prístrešok a rozhodli sa, že bivaky postavíme až po osadení bójok. Na vode sme boli každý vyše troch hodín a lovných miest bolo toľko, že sme sa nevedeli rozhodnúť, kam nahodíme.
Dno na Gékoch je také členité, že potrebujete týždeň na osadenie jednej dobrej chytateľnej bójky, čiže každodenná naša zábava spočívala v hľadaní nových lovných miest, kde sme presúvali vždy jednu pohyblivú bójku. Každý z nás lovil na štyri palice a mal štyri lovné miesta, z toho jedno až dve boli pohyblivé a menili sa podľa záberu alebo ukazovania sa ryby. O šiestej večer sme boli takí unavení, že sme sa nedokázali dívať do sonaru, a keďže sa nám aj navyše rozpršalo, už o pol ôsmej sme mali vyvezené palice a na komplet pripravené bývanie na desať nocí.
Zmena stratégie
Po výbornom spánku v novom prechodnom domove sme sa naraňajkovali a opäť sa pustili do skúmania dna, úprav polôh bójok a dôkladného rozkŕmenia. Ja som dve bóje rozkŕmil CSL peletami a veľkoplošne boilies - asi po 1,5 kg na jednu bójku - ostatné dve len halibut peletami a nakrájaným boilies, kde-tu celá guľôčka. Po dvoch dňoch bezvýsledného čakania a bez záberu som bol donútený zmeniť stratégiu a aj dve lovné miesta, na ktorých som si bol istý, že záber dosiahnem. No nestalo sa tak, musel som začať improvizovať; no nie len ja, Ondrej bol tiež nedočkavý a špekulovali sme teda obaja, ale akosi sme nevedeli ako na to, čo nie je u mňa zvykom.
Pripravil som si dve nové miesta, oboje som striedmo prikŕmil a vyviezol palice, na tretie som bez osadenia bójky len prihodil pár guľôčok a keďže tam bola voda s hĺbkou iba 60 až 150 cm, videl som každú jednu hodenú guľôčku. Na druhý deň ráno som všetko skontroloval, samozrejme, po boilies neostala ani stopa. Všetko som teda zopakoval znovu, ale skontrolovať som ich išiel už v ten deň večer, ale guľky tam boli. Ráno bolo znovu miesto čisté.
Konečne väčší kapor – 9,10 kg
Na tretí deň som tam vyviezol jednu palicu. O druhej v noci prišiel konečne prvý záber od kaprieho dorastenca okolo 4 kg; takto sa to opakovalo skoro každú noc. Ale vždy iba jeden záber a najväčší kapor z toho miesta mal 5 kg. V ten istý deň sa mi podarilo nájsť krásne lovné miesto s hĺbkou 7,3 m zvažujúcou do 16 m, ale dostal som odtiaľ len jeden záber, ktorý som nepremenil. Vyčasilo sa nám, teplota vzduchu sa vyšplhala na
20 °C a voda sa začala rapídne otepľovať.
Štvrtý deň pobytu mal môj parťák Ondro záber o štvrť na šesť ráno, ale bez úspechu. Po výdatných raňajkách sme sa dali do skúmania vody, čo sa nám aj oplatilo, lebo z čerstvo nájdeného miesta prišiel Ondrejovi záber o siedmej večer. Konečne väčší kapor s hmotnosťou 9,10 kg, ktorému sme sa veľmi potešili. V ten deň sme spokojne zaľahli a až do rána spali ako bábätká, bez náznaku záberu.
Znovu sme nevydržali v pokoji sedieť a vyrazili na vodu; mne sa podarilo nájsť sľubné miesto s hĺbkou 5,3 m, ktoré bolo veľké len 4x15 m. Rozkŕmil som ho veľmi striedmo: len hrsť guľôčok putovalo navôkol a medzi to som položil montáž. O druhej v noci ma zobudil hlásič a vytiahol som z 1,2 m plytčiny kaprieho dorastenca do 5 kg. Zaujímavé bolo, že všetky kapry, čo sa nám podarilo vyloviť, mali perfektnú stavbu tela a pri šetrnom zaobchádzaní majú veľkú šancu dorásť do obrovských rozmerov.
Malé, ale pekné kapríky
Cez deň sa nám oteplilo na 23 °C a voda sa vyšplhala na 12 °C. Bez záberu sme sa prehupli do druhej polovice nášho výletu. V noci sme však mali každý po jednom zábere, jeden bol úspešný, druhý nie. Len čo vyšlo slnko, mohli sme sa iba opaľovať, kapry sa vyhrievali na slnku a ani sa nepohli.
V pondelok ráno, už siedmy deň na krásnej vode, som sa o šiestej zobudil na brutálnu jazdu, zasekol som a keď som rozlepil oči, v silone bola volavka, ktorá sa mi tam poctivo zamotala... Cez deň nič, až krátko pred piatou som dostal konečne záber z hĺbky 5,3 m. Môj prvý kaprík nad 5 kíl bol konečne na svete; síce mal iba 6,3 kg, ale ma potešil tak veľmi, až bol veľký.
V stredu po pomerne pokojnej noci Ondrej nevydržal a zas sa vydal na vodu hľadať niečo nové; presťahoval palicu na moju stranu a bójku osadil na vzdialenosť 300 m do hĺbky 5 m. Od rozkŕmenia po záber čakal len 6 hodín a vytiahol prvého kapra. V ten deň sa mu odtiaľ podarilo zdolať kapry s hmotnosťou 6,3 a 4,6 kg. Aj na druhy deň tá bójka fungovala výborne a zas nám dala, síce malé, ale pekné kapríky.
Čiastočne sme sa pripravili na odchod z raja a začali sumarizovať ako bolo a plánovať, kedy sa tu stretneme znovu. Poslednú noc som sa vyspal doružova, čo ma už aj tešilo, keďže ma čakala cesta domov. Ondrej, ten pobehoval takmer celú noc a vytiahol zopár kapríkov, ale škoda, že žiadneho už nad 5 kg, čo by aj mňa i jeho potešilo, keďže by tak dostal darček k narodeninám...
Celkom sme skŕmili 24 kg boilies, 30 kg CSL peliet a 20 kg halibut peliet. Chytili sme iba tri kapry nad 5 kg, ale boli sme aj tak spokojní. Teplota vzduchu sa vyšplhala cez deň z 11 °C na začiatku na 26 °C na konci výpravy a voda zo 6,8 na 14 °C.
Dovidenia, Gyekenyes, ešte sauvidíme...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
