Rieka Ili v Kazachstane je veľkým snom snáď každého rybára. Pre mňa sa tento sen naplnil minulý rok, keďže som mal možnosť počas júna loviť na tejto legendárnej vode. Väčšinu ľudí by však ani nenapadlo, že aj na tejto vode sú veci, ktoré nám môžu zhoršiť naše šance...
nezadaný
24.02.2012 (3/2012)
0
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 102
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Po 300 km púštnej jazde sme presadli do člnov, ktoré nás zobrali do tábora. Už vtedy som cítil, že šťastie nestojí vedľa nás. Voda úplne kakaová; miestni tvrdili, že je vysoká a rýchla. Vďaka mojim niekoľkoročným vedomostiam z rybolovu som si uvedomil, že aj napriek hojnému množstvu rýb v rieke, sú naše šance v takejto vode mizerné.
Taká normálna vec...
V tábore sme však ostali milo prekvapení, lebo aj napriek tomu, že okolie bolo viac než divoké, všetko bolo komfortne pripravené. Okolo našich stanov stál dom z trstiny, čo zabezpečovalo chládok počas dňa a cez noc udržiaval teplo. Okrem toho sme mali komfortnú toaletu, sprchu a obývaciu miestnosť s jedálňou. Tábor bol niekoľko stoviek kilometrov od akejkoľvek civilizácie, takže s úctou sa treba pozerať na to, čo pre nás pripravili naši hostitelia. O tom ani nehovoriac, že ľadom chladené pivo, malinovka alebo minerálka boli tiež pri ruke v „reštaurácii“ a aj v člnoch. Toto bolo príjemné už aj z dôvodu čudnej, ale chutnej miestnej stravy.
Po príchode sa každý balil a utekal na vodu, čo je medzi takými fanatikmi normálna vec. Ani viac ako dvadsaťhodinová cesta nevyčerpala nikoho do takej miery, aby prvé myšlienky nepatrili vode a rybám. Rýchle člny Volfcraft s miestnymi sprievodcami nás o chvíľu brali na neočakávane pôvabné miesta.
Boleň ako nástrahová ryba
Súhrn prvého dňa na vode môžem brať ako prejazdenie terénu. Voda oproti delte rieky bola plytšia a rýchlejšia, no kvôli zdvihnutej hladine bola troška hlbšia, ale aj oveľa rýchlejšia. Fungoval najmä lov na ťažko, ale, samozrejme, skúšali sme aj vábenie, no to neprinieslo žiadny efekt. Po prvom dni sa Krisztián stretol s rybou svojho života, s 210 cm sumcom. Práve on mal pekné výsledky počas celej výpravy. Ostatní chytili v prvý deň niekoľko menších sumcov a zbierali informácie o vode.
Musím sa ešte zmieniť, že každý deň sme si najskôr museli nachytať bolene, ktoré slúžili ako nástrahová ryba. Keďže lov sumcov bez nástrahovej ryby tu nefungoval, práve boleň sa stal favoritom. Kvôli zdvihnutej vode sa stalo ich ulovenie trošku ťažšie ako obvykle. V normálnom prípade tieto dravce stoja na kraji prúdnice, takže bolo potrebné hľadať úplne inde. V bočných ramenách rieky sme museli po nich pátrať každý deň, pričom chytiť ich v jeden deň bolo hračkou a na druhý deň nočnou morou.
Prvý bodoval Imro
Druhý deň sme išli na vodu s kamošom Imrom a so sprievodcom Žeňom, ktorý tu bol kedysi rybárom. Po štyridsiatich minútach hľadania sme sa dostali na vhodné miesto a zakotvili vedľa tŕstia. Nahodili sme na ťažko. Ja som si vybral prút Banax Koós a najnovší navijak od Banaxu GT Extrem. Háčik – ak to môžem takto nazvať – bol 8/0 Gamakatsu na špeciálnom lanku pripevnený k hlavnému vlascu cez brutálny obratlík. Ako hlavný vlasec som tam dal Tufline XP v hrúbke 0,79 a nosnosti 121 kg.
Lenže, čo z toho, že som mal takéto náčinie, keď prvý záber mal Imro. Pôvodcom bol 223 cm prekrásny sumec. Po 10- až 15-minútovom boji sme rybu vtiahli do lode a vybrali sa na protiľahlý ostrov na fotenie. Po pustení ryby (sumce rieky Ili sú chránené, lov len na spôsob chyť a pusť) sme sa na moju prosbu vybrali vábiť. Ja tie klasické statické spôsoby „na ťažko“ nemám rád a ani nevydržím dlho sedieť na zadku.
Brutálny úder do prúta
Pustili sme čln a pomaly sa spúšťali dole prúdom. Starý Žeňa riadil čln rukou profíka, vždy sme stáli na najlepšej strane hrany a pekne vedeli prelovovať aj tie menšie jamy. Toto po krátkej dobe prinieslo svoj výsledok. Boli sme za druhou či treťou zákrutou, pred akousi jamou, keď som na svoj prút dostal brutálny úder a šnúra vyrazila do boku. Počkal som pár sekúnd a potom celou silou zasekol. Ryba v tom momente zmenila smer a vybrala sa do tŕstia.
Keďže s náčiním som si bol istý, rozhodol som sa, že túto rybu budem zdolávať poriadne natvrdo. V sekunde som zachytil cievku a ako som vládal, dvíhal rybu na hladinu. Po takých 3-5 sekundách bola tam! Vtom akoby niečo vybuchlo, na hladine sa objavila ryba okolo 2 metrov, krútiac sa zo všetkých síl. Tu som už musel pustiť, ale len trošku. Vytiahla takých 10-15 metrov, a toto som rátal ako prvý väčší výpad.
Náš sprievodca zbledol z toho čo robím a ukazoval rukami i nohami, aby som trocha tej rybe popustil. Rozhodol som sa, že ani za svet a táto ryba nepôjde ďalej ani o meter. Zdolával som maximálnou silou. Počas krátkej zdolávačky skúšala všetky svoje triky: chvostom bila do šnúry, prešla párkrát pod čln, skúsila sa potopiť do hĺbky. Ale ja som nepustil. Náčinie dostalo zabrať, ale zvládlo to. Udicu som mal neraz až po rukoväť pod vodou. S uspokojením môžem potvrdiť, že brzda navijaka neklame, keď sľubuje, že udrží 25 kg; nepustila ani centimeter, keď som to úplne zatiahol. Ani šnúra nepraskla, dokonca vydržala až do konca zájazdu bez akéhokoľvek problému.
Rozprávka o vyľakaných sumcoch
Dvojmetrového sumca sme dostali do člna a vyrazili na ďalší ostrov ho odfotiť. Po fotení bez problémov odplával do žltých hĺbok rieky. Keď sme si večer pri ohnisku prezerali fotky, až vtedy sme si všimli, že medzi záberom a vytiahnutím sumca prebehlo necelých 5 minút. Práve na túto tému sme mali búrlivú debatu, či takéto rýchle zdolávanie nepoškodí rybu. Koniec koncov, práve Csaba Oláh dal najlepšiu odpoveď, že aj pre rybára aj pre rybu je najlepšie čo najskôr ukončiť naťahovačku. Ak sa zamyslíme, je to logické, veď ryba, ktorú zdolávame hodinu - dve je v oveľa horšom stave a ledva odpláva keď ju pustíme, je úplne na konci svojich síl.
Nuž, po ukončení tejto polemiky ma chlapci začali volať „Brutal“, a jeden z najväčších vtipkárov porozprával rozprávku o vyľakaných sumcoch, ktoré už emigrujú z okolitých vôd, aby sa so mnou nestretli. Chvalabohu, neemigrovali, ale keď som išiel na vodu, biele vlajky už asi mali pripravené...
Ja som tento zájazd končil so zážitkom, ktorý vo mne ostane navždy; porovnal som v súboji jeden na jedného svoje možnosti so silou mohutného obra. Ja som už na druhý deň dostal od rieky čo som chcel: brutálny boj s rybou môjho života. Nasledujúce dni zájazdu boli len kvapkou v pohári. Samozrejme, chytil som ešte niekoľko rýb okolo 1,5 - 1,8 metra a ani si nepamätám koľko nad 1 meter, všetko vábením. Ďakujem, Ili.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
