Rybári majú zvyčajne svoje zvyky. Ryby sa im prispôsobujú veľmi rýchlo, a kedykoľvek sa tak stane, množstvo úlovkov klesne. Jediným a základným pravidlom, ako byť dlhodobo úspešný, je vždy priniesť niečo nové, čo ryby ešte nepoznajú. Nové nástrahy, nové montáže. Vždy sa treba pokúsiť niečo vylepšiť či zmeniť. Zvieratá sa riadia svojimi inštinktmi, vďaka ktorým sa vyvarujú nebezpečenstvu. My ich v takýchto chvíľach označíme, ako plachými. Táto plachosť sa stáva zreteľnejšou s rastúcimi skúsenosťami a vekom ryby. Vždy sa musíte snažiť, aby bolo všetko vyvážené. V rybe treba vzbudiť dôveru v nástrahu a v okolie...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2012
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zvieratá sa riadia svojimi inštinktmi, vďaka ktorým sa vyvarujú nebezpečenstvu. My ich v takýchto chvíľach označíme, ako plachými. Táto plachosť sa stáva zreteľnejšou s rastúcimi skúsenosťami a vekom ryby. Vždy sa musíte snažiť, aby bolo všetko vyvážené. V rybe treba vzbudiť dôveru v nástrahu a v okolie.
Budovanie dôvery môže byť výhodou aj pre kapry. Chcete uviesť príklad? Poďme sa pozrieť na malé jazierko v parku s loďkou na prenájom a horou ľudí kŕmiacich kačičky a labute zo širokého okolia. Toto nie je najlepšie útočisko pre kapry. Ryby, ktoré stratia plachosť ako prvé, sa dostanú k najlepším kúskom prvé. Ryby, ktoré už boli ulovené predtým, majú zlú skúsenosť a zbaviť sa plachosti im trvá omnoho dlhšie. V prípade, že takéto ryby nájdu väčšie množstvo potravy, správajú sa k nej placho. Je omnoho ťažšie ich uloviť.
Táto schopnosť učiť sa je odlišná pre každú rybu. Niektorým to ide lepšie, iným zasa horšie. Tie menej opatrné sa nazývajú „ľahkými” rybami. Sú konštantne chytené počas roku aj 6- až 7-krát. Nájdu sa aj ryby kŕmiace sa omnoho opatrnejšie, chytené sú len veľmi zriedka. Rastú pomalšie, ako iní členovia toho istého druhu. Dokonca aj vo svojom domácom jazierku môžem vidieť rozdielne druhy správania. Ryby viac dominantné sa k potrave dostanú ako prvé a rastú rýchlejšie ako ostané ryby.
My rybári vieme ovplyvniť plachosť aj tých najopatrnejších rýb. Čarovné slovo je vytrvalosť a čas. Oba tieto faktory umožňujú umiestniť nové veci do ich prirodzeného prostredia, bez toho, aby sme vytvorili u rýb podozrenie. Áno, je určite jednoduchšie čeliť rybám s niečím, čo veľmi dobre poznajú zo svojho okolia a nespájajú si to s nebezpečenstvom.
Yatsov trik s figurínou
Človek je tiež tvor so svojimi zvykmi. Buďte úprimní: taktiež máte svoje zvyky a rituály keď chytáte ryby? Napríklad preferujete jednu montáž? Používate ju, pretože jej dôverujete a chytá vám ryby. Preto je samozrejmé, že s ňou nachytáte ryby aj v budúcnosti. Pretože ryby majú rôzne návyky pri kŕmení, budete chytať len jednu kategóriu rýb so svojou montážou.
Rybár, ktorý ovláda a používa viacero rozličných montáží, a hlavne v ne verí, je schopný chytať aj ostatné ryby, ktoré sa bežným montážam vyhýbajú. Na základe niekoľkých príkladov vám chcem ukázať dôležitosť zmeny návykov. Chcem vám predstaviť pár návykov, ktoré môžete v budúcnosti použiť a zvýšiť úspešnosť úlovkov.
Starý dobrý Chris Yates, táto legenda v love kaprov z Britských ostrovov taktiež zdôrazňuje silu zvyku. Yates sa teda vybral s prútmi v ruke na známe Redmire Pool. V dobe, keď sme robili tento pokus, bolo nesmierne zložité rybu čo i len zazrieť, nie to chytiť. Do vody postavil prúty a vedľa nich umiestnil oblečenú figurínu. Po určitom čase ryby stratili svoju ostražitosť, a dokonca sa začali kŕmiť v blízkosti bábky. Jednoducho si ju nespájali s nebezpečenstvom. Figurína stála na dne vedľa prútov a okolo bola rozhádzaná návnada. Pre ryby už nepredstavovala žiadne priame nebezpečenstvo. Yates preukázal, ako sa celkom jednoducho dá vniesť úplne cudzí objekt do prirodzeného prostredia kaprov.
Potom Yates vybral figurínu z jazera a obliekol sa rovnako, ako bola oblečená figurína. Dostal sa na rovnaké miesto, kde bola figurína, zobral do ruky udicu a začal chytať. Figurínou sa stal samotný rybár. Ten pre ryby nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo, keďže figurína bola na tomto mieste niekoľko dní. Po krátkej chvíľočke nástrahu priamo spod Yatesových nôh zobral celkom slušný kapor. Trik s umiestnením niečoho cudzieho do prirodzeného prostredia rýb fungoval výborne. To bolo dôkazom, že je možné implementovať cudziu vec do ich prirodzeného prostredia, čím sa stanú menej ostražitými a ich ulovenie je o to jednoduchšie.
Návnada je preč, nástraha stále na mieste
My rybári a naše montáže sme úplne cudzími objektmi, ktoré sú niečím neobvyklým v návykoch rýb. Existujú dve cesty vedúce k úspechu. Môžeme našu montáž urobiť čo najnenápadnejšou: malé háčiky a tenké vlasce sú dobrým príkladom.
Na druhej strane môžeme prirodzené prostredie napodobniť čo najviac a odkopírovať ho v našej montáži. Vzhľad montáže je možné prispôsobiť napríklad kúsku konára na dne, alebo iným malým prekážkam. V prírode nie je nič rovné či ináč povedané priame, ako naše antizamotávacie trubičky či hlavná šnúra. Tieto veci sú neprirodzené a jednoducho identifikovateľné pre ryby. Nakoniec sa môže stať, že nebudete mať ani záber.
Tí, čo vnadíte vo veľkých množstvách, je čas sa zamyslieť. Je skutočne pravda, že „Moje lovné miesto znesie čokoľvek.” To znamená, že každá ryba stratí ostražitosť kvôli veľkému množstvu potravy. Prepáčte, no žiadne miesto na svete nie je produktívne počas celého roka. Nastanú aj také situácie, keď veľmi dobre a presne zakŕmené miesto nie je žiadnou zárukou úspechu. Dokonca aj vtedy, ak ryby prijímajú potravu veľmi spoľahlivo.
Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Všetko krmivo bolo preč, no nástraha s montážou ostala nedotknutá. Ak by sa nadväzec a olovo o niečo pohlo, súhlasil by som, že sa rybe háčik jednoducho nezachytil v papuľke. Ale pravda bola taká, že montáž a nástraha sa nepohli z miesta, kde som ich uložil. Je to dôkazom, že ryby zacítili podraz. Aj napriek tomu dokázali spásť všetku potravu okolo nástrahy bez jediného záberu.
Ako často sa niečo také stane bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli?! Vďaka presnému vnadeniu ryby nabrali odvahu aby začali žrať, aj napriek tomu, že som nemal ani záber. Vyzerá, že celkom slušné množstvo rýb sa dostavilo k prestretému stolu. Pravdepodobne to boli ryby s úplne inými návykmi, na ktoré bola moja montáž pripravená. Stačí, že sa vystrašila čo i len jedna ryba a všetky ostatné sa stali taktiež ostražitými. Moja montáž mala celkom dobrú kamufláž aj tú prehliadli.
Ďalšou možnosťou je, že ryby prijímali len prirodzenú potravu. V mojom prípade to tak byť nemohlo, keďže vyzbierali všetku moju návnadu. Nachystal som si nové montáže, ktoré dokážu ryby chytiť omnoho rýchlejšie. Taktiež som ešte zvýšil maskovanie montáže tým, že som trubičky pokrútil do rôznych tvarov, aby rybe pripomínali konáriky z ich okolia.
Konár ako imitácia udice
Rozhodol som sa umiestniť prúty vo vode hlbokej po pás. Všetko som si pripravil už večer. Ryby mali teda pár hodín na to, aby si zvykli na niečo nové v ich prostredí. V skorých ranných hodinách som už bol pripravený v neďalekom úkryte miestnych stromov, pokiaľ sa neukázala prvá ryba. Nanešťastie stojan a prúty boli úplne cudzie pre ryby a tie sa ich ihneď vyľakali. Mne ostalo sa už len pobaliť a ísť domov.
Potreboval som nejaké riešenie. Preto som pár dní pred ďalším lovom na brehu umiestnil pár rovných konárov. Šialené nie? Úspech však oplatil snahu. Ryby po určitej dobe akceptovali tieto palice, a dokonca sa k nim priblížili a plávali pomedzi ne. Bolo to omnoho viac, ako som čakal. Neskôr som na tieto konáre pripevnil montáž. Samozrejme, že bola bez nástrahy. Teda aj montáž už bola na mieste, aby si na ňu ryby mohli zvyknúť. Úspech bol ohromujúci. No skutočne hlúpe bolo to, že som musel vchádzať do vody vždy, keď bolo potrebné zdolať rybu, alebo vymeniť nástrahu. Toto bola ohromná nevýhoda, obzvlášť pri opatrných rybách.
Pokúsil som sa vojsť do vody, len ak to bolo skutočne nevyhnutné. Preto som potom nechával nenastražené prúty hodne dlhú dobu bez dotyku, aby si ryby opäť zvykli. Kapry, ako aj ostatné ryby, majú veľmi citlivé zmysly. Ryby vedia veľmi dobre rozoznávať dobré od zlých ruchov. Toto jazero je so zákazom plávania, preto ryby takéto ruchy, ako je vchádzanie a vychádzanie z vody, vôbec nepoznali. Po nejakej dobe som prišiel na to, že zvuk brodenia môžem skombinovať s vnadením.
Vnadenie počas zdolávania
Na základe týchto skúseností som použil túto teóriu na ďalšom lovisku. Hneď potom, ako kapor zabral, som so sebou zobral kúsky boilies a v úvodných momentoch zdolávania lovné miesto prekŕmil. Týmto som chcel kaprom dať najavo, že unikajúca ryba nie je spojená s nebezpečenstvom, ale, naopak, s potravou.
Časom som najprv prevnadil lovné miesta ešte pred tým, ako som sa dotkol samotného prúta. Toto sa robí lepšie ak máte so sebou kolegu, ktorý vám pomôže. Jeden zasekne rybu a druhý zatiaľ prevnadí lovné miesto. Pokiaľ sa toto robí poriadne a pravidelne, výsledkom je značne vyšší počet záberov. Ničím nezvyčajným sú aj dve jazdy naraz.
Je neuveriteľné, že sa efektivita lovu dá ešte vylepšiť. Dá sa to rozšírením lovného miesta a rozdelením prútov od seba. Tak vytvoríte dve - tri skupinky kŕmiacich sa rýb a samotné zdolávanie na jednom či druhom mieste ryby tak nevyplaší, ako keď sa kŕmia spolu.
Odporúčam vnadiť každú hodinu, alebo v momente, keď zbadáte ryby vyskakovať neďaleko lovného miesta, kde sa chystáte loviť. Zvuk padajúceho boilies ich tak nebude veľmi plašiť.
Umenie učenia nových zvykov
Keď som bol mladší, na dvore som mal veľkú nádobu s kaprami. Tu som si uvedomil, ako jednoducho sa ryby dajú naučiť novým zvykom. Myslíte si, že to nie je možné? Teraz vám opíšem, ako sa to dá. Každý deň som poklopal na stenu nádoby predtým, ako som začal ryby kŕmiť. Ryby po nejakej dobe začali byť nervózne hneď, ako som poklopal na bok nádoby. Jednoducho vedeli, že je čas na kŕmenie. Hluk sa dá veľmi efektívne využiť, ako atraktant na prilákanie rýb.
Raz som chytal na jednom veľmi zložitom lovisku, kde ryby neboli zvyknuté na hluk od chodcov či bežcov. Ryby si teda akýkoľvek hluk na brehu jazera spojili s nebezpečenstvom hroziacim od rybárov. Najväčším problémom bolo to, že sa ryby báli hluku spôsobeného dopadajúcim olovom. Po takomto šplechnutí prestali obvykle brať. Zo stromu som mohol sledovať, ako húfne opúšťajú lovné miesto.
Jeden deň som sa rozhodol ryby vystaviť inej situácii. Denne som vnadil dvakrát. Vždy potom som hlasno dupal na brehu, aby si to ryby spojili s týmto rituálom vnadenia. Miesto som prevnaďoval 30 mm boilies. Hluk spôsobený takouto guľôčkou je na nerozoznanie od dopadajúceho olova. Lovil som nakoniec vždy len s jednou udicou. Po zdolaní ryby som nahodil ďalšiu udicu. Hluk dopadajúceho olova pôsobil na ryby magicky. Jednoducho vedeli: „To bolo hlučné, určite je to niečo pod zub!“
Ponaučenie z lovu s loďou
Môj priateľ chytal na veľmi frekventovanom štrkovisku. Lovné miesto bolo na protiľahlom brehu pod ovísajúcimi prekážkami. Voda bola krištáľovo čistá, čo spôsobilo nesmiernu plachosť rýb. Veľmi často videl ryby v blízkosti jeho lovného miesta, len veľmi zriedka však niečo ulovil. Taktiež prúty sa nachádzali v blízkosti rýb a to bolo kľúčom k úspechu. Ryby sa tu chytali tak, že ste si ich doslovne vystopovali.
Keď som navštívil kamaráta, videl som ako ukladá prúty na loď, hneď oproti pásu prekážok a stromov na náprotivnej strane. Opýtal som sa ho, či už aj vnadil. Povedal, že áno, dokonca niekoľkokrát týždenne. Jeho kŕmna stratégia bola postavená na tom, že obišiel jazero a návnadu dopravil za pomoci predĺženej lyžice na lovné miesto. Hneď na to, ako sme odhalili tajomstvo jeho neúspechu, som mu poradil toto. Vždy keď ideš vnadiť, používaj na to priamo loď, aby si ryby spojili potravu s touto, pre nich neznámou vecou. Chybou je, že kamarát používal loď len na lov. S tým si ryby spájali iba nebezpečenstvo. Potom, ako začal ryby vnadiť iba z člna, úspech nenechal na seba dlho čakať.
Ponaučenie je jednoznačné: pri love z člna musíte aj vnadiť z člna, aby si ryby zvykli na obe tieto okolnosti, ako na jednu prirodzenú vec v ich prostredí.
Úspechy nováčikov
Dostanete sa na ryby len počas víkendov? Kŕmite viac na konci rybačky ako na jej začiatku? Najprv si postavíte bivak a až potom vyberiete prúty z puzdra? Prehodíte udicu len vtedy, keď ste chytili rybu? Všetky tieto zvyky jednoducho fungujú a vy ich nijako nechcete meniť? To je ľudské.
Nanešťastie všetky tieto zvyky praktizuje skoro každý rybár na brehoch jazier a riek. Ryby sa im prispôsobili. Poznám vody, kde sa toto stalo už pred 20 rokmi. Rybári dorazili na svoje miesta. S hlukom postavili stany a začali loviť s jednou nástrahou. Samozrejme, všetci používali to isté. Nový, nie miestny rybár, ktorý dorazil na takéto miesto, robil veci ináč, ako všetci naokolo. To bol dôvod, prečo nachytal omnoho viac, ako všetci miestni.
Možno to bolo tým, že na jazere, kde ostatní lovia s boilies on chytal s tigrím orechom. Lovil nie na obed, ako všetci, ale iba ráno a večer. Tomuto novému rybárovi sa dokonca podarilo chytiť najväčšieho kapra v rybníku, o ktorom si všetci mysleli, že pošiel. Rybári, ktorí sa dozvedeli o jeho výsledkoch, začali napodobňovať jeho zvyky a dosiahli taktiež slušné úspechy. Nové zvyky, nové postupy však už neprinášajú také úspechy, ako predtým. Ryby sa opäť prispôsobili. Už sú omnoho obozretnejšie na tigrí orech, sú obozretné podvečer a taktiež vedia, že ak je v okolí zvýšený ruch, hrozí im nebezpečenstvo.
Buďte aj vy „novým” rybárom na vašich miestnych vodách! Buďte ním, hoci tieto vody poznáte ako svoju dlaň. Snažte sa upustiť od zaužívaných spôsobov. Skúste loviť s niečím pre ryby úplne novým. Kŕmte väčším množstvom na začiatku lovu a nahoďte prúty skôr, než si postavíte bivak. Ak chytíte rybu, len prekŕmte a nechajte prúty nenahodené na brehu počas niekoľkých hodín. Až tak môžete skutočne tvrdiť, že ste porušili rutinu starých zvykov. Len takto môžete zvýšiť vašu šancu na ďalší záber.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
