Nebudem vám rozprávať o výprave snov na rieke Pád. Opíšem vám našu snahu o záber kapra vo veľkej rieke. Mnoho rybárov sa takémuto typu vôd vyhýba. Predsa len, silný prúd si vyžaduje isté skúsenosti i akúsi intuíciu. Veľká rieka nie je preplnený rybník, lokalizácia rýb na nej nie je jednoduchá a zatiaľ čo na jednom mieste dosiahnete úspech iba sporadicky, na inom úspech prichádza v pravidelných intervaloch. Taktiku výberu lovného miesta vám opíšem neskôr. Dnes sa pozrime na jeden z našich pokusov pri love v rieke, ktorú už za tých pár rokov mám ako-tak „prekuknutú“...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Taktiku výberu lovného miesta vám opíšem neskôr. Dnes sa pozrime na jeden z našich pokusov pri love v rieke, ktorú už za tých pár rokov mám ako-tak „prekuknutú“. O taktike vnadenia sa toho napísalo už skutočne dosť. Články tohto typu však vždy prinášajú jednostrannú informáciu, respektíve informáciu, čo sa komu osvedčilo.
Jednu z našich výprav som sa teda rozhodol venovať pokusom. Nie jedna, nie dve, v pláne som mal vyskúšať rovno tri druhy kŕmnej taktiky. Aj za cenu neúspechu som sa rozhodol vytrvať počas celej výpravy. Nie dohady. Svoju teóriu o správaní sa riečnych kaprov som si skrátka potreboval overiť v praxi.
Na začiatok spomeniem azda jeden fakt: môj pokus nemal za úlohu zistiť, či dokážem udržať kapry na lovnom mieste pomocou vnadenia. Roky rybárčenia ma totiž už presvedčili, že nech rybár zvolí akékoľvek množstvo návnad, riečne ryby nezastaví ani betónovou stenou. Majú skrátka svoje chodníčky, po ktorých si plávajú. Kde ich čosi zaujme, tam sa na chvíľku zastavia. Nikdy však neostanú...
Môj pokus
Aby som dokázal vyvodiť reálne závery, rozhodol som sa založiť tam, kde to dôverne poznám, tri kŕmne miesta. Na každom z nich vyskúšam čosi iné a tento postup mienim zachovať počas celého lovu.
Samozrejme, nie som tu sám, a tak musím spomenúť i môjho syna Maja, priateľa Peťa z Trebišova, ktorý má pomerne slušne „zmáknutý“ Laborec a jeho priateľku Klaudiu. Peťo je však rozhodnutý loviť spôsobom, ktorý má osvedčený. Aby bol výsledok môjho testovania čo najdôveryhodnejší, vybral som na lov miesta v rovnakej hĺbke, s približne rovnakými terénnymi podmienkami.
V tejto fáze skúšania mi nešlo o reakcie kaprov na rôzne lovné miesta, išlo mi výlučne o reakcie kaprov na rôzne spôsoby vnadenia. Poďme však pekne po poriadku. Pokiaľ ide o nástrahy, zvolil som boilies s príchuťou biela mušľa, ktoré mi na túto výpravu pripravil môj priateľ Feki. Množstvo: 20 kg; priemer: 24 mm. Na veľtok žiadne veľké množstvo. Ročné obdobie: leto. Rozsah testovania: 7 dní.
Deň č. 1: 3. august
Príchod na vytypované miesto je bezproblémový, čln dostávame na vodu asi 18 km proti prúdu a po nalodení všetkých vecí vyrážame smer „vracák“. Čas je neúprosný, po dorazení na miesto stíhame upraviť lovisko a narýchlo umiestniť štyri prúty na sumca. Tie by som si neodpustil. Peťo nahadzuje do blízkosti brehu štyri prúty s hotovkami.
Moje kaprárske testovanie sa začína až ráno, a tak, keď je väčšina vecí na svojich miestach, tábor je rozbalený, zaliezame do spacákov a unavení zaspávame. Predsa len, viac ako 900 km dlhá cesta, naloďovanie, vyloďovanie, vybaľovanie, to dá človeku skutočne zabrať...
Deň č. 2: 4. august
Prvý záber máme o pol jednej v noci. Boduje Peťo, ktorý chytá na rôzne „hotovky“. Kaprík má cca 8 kg. Ďalšie hodiny tejto noci plynú pokojne a opätovný záber prichádza ráno. Vlastne, nie jeden, ale hneď tri. Prvé dva zaznamenávame na nastražené sumcové prúty. Z nich jeden sa darí premeniť môjmu synovi, ktorý sa rozhodol, že toto bude tá najlepšia ranná rozcvička. Ryba má asi meter a po jej vylovení ju opatrne púšťame späť do vody. Druhý záber premieňa Peťo a jeho kapor má 66 cm.
Poďme však k sľúbeným testom. Po dôkladnom zmapovaní dna zakladám tri kŕmne miesta. Všetky ležia zhruba v rovnakej vzdialenosti od brehu. Na „jednotku“ vnadím čisto mrazeným boilies, na „dvojku“ mrazeným boilies, halibutovými peletami a tiež pratiklom v zložení kukurica, repka a bôb. Na tretiu pozíciu putujú „hotovky“ a partikel. Túto taktiku mienim dodržať počas celej výpravy, nech sa deje čokoľvek. Majovi ešte doobeda prichádza z miesta číslo 1 záber od kapra /65 cm/, tiež rovnako veľká mrena a dva pleskáče. Z trojky, naopak, 45 cm boleň.
Deň č. 3: 5. august
O jednej v noci registrujeme sumcový záber, opäť na Majov prút. Po peknom súboji meriame na podložke jeho nový osobák s mierami 165 cm a rovných 30 kg. Ryba neodolala nastraženému úhorovi. Pri uvoľňovaní jednoháku zisťujem, že karabínka bola po celý čas otvorená. O trištvrte na tri máme kapra z jednotky. Má niečo málo cez 7 kg.
Cez deň prichádza búrka, ktorá nás dlho obchádzala. Po daždi, približne okolo šiestej, keď z ostrova odchádzajú rybári z Brna, opäť prevážame. Štyri prúty sú bez nástrah a jeden je dokonca zachytený v prekážkach. Na prvý prút umiestňujem „mrazenku“, na druhý k partiklu takisto. Tretí nestíham ani uložiť. Na pol ceste sa ozýva signalizátor z jednotky, kde sú čisté „mrazenky“. Je to Majov prút, takže sa poňho vraciam s člnom a zdolávame 79 cm kapra. Okamžite ukladám montáž na to isté miesto.
Beriem tretí prút s „hotovkou“ a dávam ju na trojku spolu s partiklom. Prichádzam ku brehu, keď sa cievka rozbieha do jazdy. Opäť Majovi z jednotky a po peknom boji podoberáme 80 cm šupináča. Do ôsmej večer vyberá Majo ďalšieho kapra s hmotnosťou 10,5 kg a dĺžkou 85 cm. Opäť z jednotky. Nestíhame vyvážať a už vôbec dokrmovať. Navyše, je potrebné skontrolovať päť udíc na sumca a za ten čas kapry kŕmne miesta opúšťajú.
Deň č. 4: 6. august
Ráno, tesne pred siedmou, prichádza prvý záber z dvojky, kde je aj partikel. Kapor si to páli cez tri bójky, no po chvíľke ho podoberáme. Rovných 70 cm. Prevážame druhú udicu. Sme asi 30 metrov od brehu. Počujem rolničku. Otáčam sa a vidím, ako sa mi udica uložená v 19-metrovej hĺbke ohýba od rukoväti a cievka reve na celý vracák.
Dodnes si nepamätám, ako som sa dostal na breh. Spomínam si iba na posledné tri kroky k udici. S ťažkosťami vyberám udicu z podopierky, ledva ju držím a brzdím. Na cievke už takmer nie je šnúra, a zásek? Nemožné!!! Skáčem do člna a dovíjam čo to dá. Trhačka má 0,45 mm a 18 m dĺžku, takže povoľuje karabínka... Je tam! Je obrovský! Určite... Tá ryba nemá 50, nemá ani 60, ani 70 či 80 kg... Tá ryba je gigantická...
Poďme však späť za kaprami. Záber na Peťovu hotovku. Je 9.00 a má 7,5 kg. O 10.30 mám z dvojky prvého a zároveň posledného kapra pod 65 cm. Má zhruba 55 cm. O štvrtej popoludní mám z dvojky prvého väčšieho kapra 10,5 kg. Prichádza večer a spolu s ním aj neuveriteľné veci...
Od kaprov mierne odbočím. Verte mi, stálo to za to. Byť na Páde a nemať vyvezený prút na sumca by bol skutočne hriech, a tak aj kamarát Peťo, telom a dušou kaprár, neodoláva. Jeho bójku osádzame do 23 metrov hlbokej jamy a nástrahová ryba putuje do hĺbky 14 metrov. Teda, taký je náš plán. Nástraha sa dostáva sotva do desiatich metrov, keď zrazu...Počujem Peťov chvejúci sa hlas: „Mám asi záber!“
Otáčam sa k nemu a neveriacky hľadím na jeho ruky. Stačia ďalšie tri sekundy a je to jasné. Svojho prvého sumca v živote seká holými rukami za šnúru. Ryba má meter, nástražný úhor ostáva bez viditeľného poškodenia, a tak putuje späť do hĺbky. Situácia sa opakuje v noci. Letíme na člne za kaprom. Bohužiaľ, vypína sa. Cestou späť opäť rolnička. Sme pri bójke. Prút na brehu ohnutý ako luk, nie je čas váhať. Peťov druhý sumec. Opäť zásek holými rukami! Ide to ťažšie. Ak by som čo i len tušil, že na háčiku visí ryba, ktorej do dvoch metrov chýba cca 20 cm, zdolávanie za šnúru by som určite neodporúčal. Našťastie, svätý Peter stojí pri nás. Teda pri Peťovi a ja v tejto chvíľke ani neviem, ako zadefinovať tento určite netradičný spôsob lovu. Smejeme sa. Ráno dostáva náš sumčiarsky elév konečne normálny seriózny záber, rolnička zvoní, on seká a... Tak predsa, prvý regulárne ulovený, asi metrový fúzač.
Deň č. 5: 7. august
Po divokej noci a vyvážaní sumcových udíc v prúdoch Pádu nám dávajú ryby deň oddychu, ktorý sme už potrebovali.
Deň č. 6: 8. august
O jednej v noci máme záber od kapra z jednotky, čo si hneď neuvedomujem, a tak nebudím Maja, ale beriem udicu a spolu s Peťom skáčeme do člna. Chytáme so skalami, takže nesekám. Dovíjam až kým nedorazíme nad kapra. Čaká nás pri dne, asi 30 metrov od miesta záberu. Pri prvom kontakte a následnom priseknutí sa začínajú diať veci. Kapor vyráža do prúdu a ťahá nás so sebou. Mimochodom, čln spolu s nami, má okolo 500 kg.
Kapor sa drží pri dne. Dvíham ho po centimetroch. Ultegra plače a kapra stále nevidíme. Po 15 minútach tvrdého boja začínam pochybovať či je to kapor. Toto divadielko trvá 20 minút. Konečne sa prvýkrát prevaľuje na hladine. Ešte stále je od nás asi 30 metrov. Pri svetle čelovky neverím, čo sme chytili.
Ešte 10 minút a kapra podoberáme. Kričím viac, ako keď sme zdolali sumca. Kapor má 105 cm a 19 kg. Týmto sa ospravedlňujem synovi, že som mu zdolal jeho rybu. Sedím a neviem zaspať. Rozmýšľam, ako dlho som čakal na takúto rybačku v delte Pádu a koľko som toho už na tejto rieke preskákal. Aj keď je toho na celú knihu, všetko je preč a ostáva iba chuť úspechu. Voda sa po búrkach začína kaliť a kapry prestávajú brať.
Deň č. 7: 9. august
Voda je stále kalná. Čistí sa až k večeru. Objavujú sa prvé kapríky. Polovicu prútov osádzame na top miesto číslo jeden a keďže Peťov osobák je zatiaľ 11 kg, robím všetko preto, aby ho posunul. Všetky udice sú už na mrazenky. Jednu kladiem hneď vedľa sumcovej bójky do 5,5 m. Sonar mi tam ukazuje zakaždým väčšie ryby.
Po 45 minútach mám na podložke 82 cm a 10,5 kg kapra na mrazenku bez akéhokoľvek zakŕmenia. To isté sa opakuje pri jednotke, šupi má okolo 75 cm a bol od kŕmenia cca 30 metrov. Položil som montáž a vôbec nekŕmil. O 21.45 prichádza Peťovi záber z 9,5 m vody z miesta číslo jedna: 10 kg. O čosi neskôr má Peťo záber, opäť z jednotky.
Opakujeme rituál, sadáme do člna, Peťo neseká, len dovíja vlasec až nad kapra, potom kontakt a začína sa „zverina“. Kapor ide ako vlak a ja viem, že Peťov osobák je minulosť. Drží sa pri dne ako keby mal korene, sem-tam stojí, sem-tam cievka vreští do tmy. Po nádhernom boji sa prvýkrát otáča na hladine a ja neverím, čo vidím: je to „iba“ 76 cm kapor, ale vysoký ako Tatry. Zdolávame ho cca 1 km od miesta záberu. Váha sa zastavuje na 11,5 kg. Úloha splnená.
Nasledujúci deň sa zobúdzam prvý a po prevezení udíc začínam baliť. Na top mieste máme štyri udice; jednu som dal do 6 m pod breh, pochopiteľne, všetky na mrazenky. Do odchodu máme z TOP miesta štyri kapry od 70 do 82 cm a už nevyvážame. Okolo jednej popoludní mám záber spod brehu, po miernom chaose sa kapor preplietol s ďalšou udicou a nedokázali sme to včas rozmotať. Po úniku do prúdu sa odtŕha vlasec o vlasec. Škoda! Podľa ťahu to vyzeralo veľmi dobre, ale najväčšie ryby sú tie, ktoré sa nám nepodarí zdolať...
Záver
Počas siedmich dní lovu sa ako najlepšia taktika osvedčil systém vnadenia výlučne mrazenými boilies, v pomerne malom množstve. Miesta s hotovkami či partiklom zaostali na plnej čiare. Počas siedmich dní som skŕmil cca 15 kg boilies. Výsledok tohto testovania vyvrátil moje dohady a teórie, nakoľko môj prvotný úsudok hovoril o tom, že najideálnejším stavom pri love vo veľkých riekach bude čo najmasívnejšie vnadenie. Omyl.
Nevychádzam iba z tohto lovu. Rovnakú taktiku som vyskúšal aj pri mojich ďalších návštevách Pádu a zakaždým mi vyšla do bodky. Určite však nesmiem zabudnúť na jednu mimoriadne dôležitú vec, ktorá celú taktiku striedmeho vnadenia na riekach absolútne podmieňuje. Tou je samotný výber lovného miesta. O tom už však nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
