Blíži sa koniec septembra. Prichádza čas ďalšej výpravy za sumcami. Znova pôjde o našich severných susedov. Navštívime netradičnú „sumcovú“ krajinu – Poľsko. Loviť budeme v šestici. Slovenskú časť výpravy tvoria tri generácie jednej rodiny: otec Juraj, jeho syn Juro a jeho krstňa Peťo. Pri vode nás už s predstihom čakajú naši poľskí priatelia Krzysek a Tomek. Prioritou nebude tentoraz nachytať len sumce. Budeme sa snažiť uloviť aj nejaké kapry...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 96
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Aj keď sme na tejto vode kapry cielene ešte nelovili, teším sa na poľsko-slovenskú súťaž. Tomek je známym výrobcom boilies, a tak budem mať možnosť porovnať jeho „zázračné receptúry“ s mojimi obľúbenými hotovkami. Tomek a Krzysek sú v miernej výhode. Kŕmia a lovia tu už druhý deň. Preto hneď po príchode a spustení lode na vodu odchádzam tento náš handikep vyvážiť dôkladným výberom lovného miesta.
HDS-kou prechádzam terén. Asi vo vzdialenosti 200 m nachádzam v hĺbke 9 m miernu vyvýšeninu, za ktorou sledujem prudko sa zvažujúcu hranu pôvodného koryta. Jeho dno a vzdialenejší svah lemujú obrysy popadaných stromov. Ideálnejšie miesto na lov veľkých rýb si ani neviem predstaviť. Do vody spúšťam senzorovú bójku. Na ploche asi 15x5 m rozkrmujem Halibut peletami. Pravú stranu dokrmujem SK30 a Hot Demonom, ľavú stranu Signálom a Prawn Pepperom. Dvadsať metrov napravo od lovného miesta sypem rovno do koruny zatopeného stromu väčšie pelety. Tak si pripravujem miesto, kde uložím jednu zo sumcových udíc.
Zábery prichádzajú pred polnocou
Poobede si na chate doprajeme chutné jedlo. Po chvíľke oddychu schádzame dolu k vode a hneď vedľa Kryzska s Tomkom budujeme náš prístrešok. Rozťahujem stoličky, rozkladám posteľ. Zatiaľ, čo sme sa napchávali v chate, Tomek využil tento čas na vábenie. Vedľa móla pláva výsledok jeho snahy, asi 170 cm dlhý sumec. My sa sumcom budeme venovať až zajtra.
Skladáme prúty, montujeme stojany a postupne udicu po udici zavážam naše montáže k bójke. Keďže sa do desiatej nič nedeje, chlapi odchádzajú do chaty. Tesne pred polnocou prichádzajú zábery. Kapra vyťahuje Tomek aj Kryzsek. Naše signalizátory sa rozozvučia pred pol druhou. Do rána máme päť záberov. Okrem kaprov, všetko pekných lyscov, vyťahujeme aj veľké jalce a pleskáče.
Cez deň kaprové prúty sťahujeme. Montujeme zostavy na vábenie. Opäť to bude osvedčená klasika. Použijeme zvukovú chobotnicu, nadväzec s trojhákom a karafiátom a čistý nadväzec. Začíname naľavo od našich bójok. Na brehu sedí dosť rybárov, preto si vyberáme asi 500 m vzdialené staré koryto, prechádzajúce popod strmé skaly.
Prvý vyvábený fúzač v člne
Reakcie sumcov na vábenie sú síce okamžité, je však vidieť, že so zábermi to bude slabšie. Takéto správanie sumcov už dobre poznám. Od Kryzska viem, že v tomto úseku sa vábilo non stop celé leto a len náš priateľ Adam tu ulovil (a musím ho pochváliť, že aj pustil) viac ako 70 sumcov.
Zo správania sumcov je evidentné, že záber si budeme musieť doslova odpracovať. Navrhujem zmeniť miesto. Odchádzame asi 1 km od nášho stanovišťa. Vyskúšame menej prevábený úsek. Snažíme sa viac ako dve hodiny, kým registrujeme záber. Aktívnou prácou s prútom som predsa len vyprovokoval asi 110 cm dlhú rybu. Po krátkom boji je prvý vyvábený fúzač v člne.
Keďže čas už pokročil, vraciame sa do tábora a venujeme sa kaprom. Prvý záber prichádza čosi po desiatej. Do rána zdolávame niekoľko lyscov a jedného jalca. Hmotnosť rýb stúpa, najväčší kapor sa už blíži k 10 kg. Peknú rybu dlho zdoláva Juraj. Veľká vzdialenosť a šnúra spôsobujú, že sa určite nie malý kapor z háčika vyrezáva.
Niet nad kvalitné náčinie
Počas dňa neúnavný Tomek opäť vábi úseky blízko bójok. Vidíme ako seká rybu. Po niekoľkých sekundách sa mu však prút narovnáva. Nazlostený prichádza ku brehu a ukazuje nám narovnaný 2-nulkový Owner. Keďže vidím hrúbku jeho pomerne tenkej pletenky, je mi jasné, že takto ohnúť háčik by sumec nedokázal. Určite by povolila jeho odhadom 40 kg šnúra. Nakoniec sa priznáva, že háčik už raz kliešťami po chytení stromu narovnával. Hovorím mu, že aspoň sa naučí pri love sumcov používať naozaj kvalitné náčinie.
Po ďalšej noci plnej záberov začíname vzbudzovať pozornosť okolo loviacich rybárov. Niektorí sú síce celkom dobre vystrojení, no asi z 15-tich partií za tri dni čo sme tam, nikto neulovil ani rybu. Dvaja mládenci, ktorí chytajú napravo, nás prosia, či by som im nepredal pár boilies. Ukazujem im na čo chytáme a pomáham zostrojiť koncové montáže.
V noci lovíme opäť niekoľko kaprov. Tri zábery evidentne od veľkých rýb však končia v zatopených stromoch. Aj keď hneď po prvom pípnutí štartujem k prútom, tých pár sekúnd a pružná 28-ka vždycky umožnia kaprom dostať sa do prekážok. Naši susedia na pravoboku ráno zdolávajú svoju prvú rybu. Pýtam sa ich, na aké „kuľky“ im ryba zabrala. Smejú sa a vravia „šak pan zna“.
Všetko je tak, ako má byť
Cez deň odchádzame vábiť do hlbokej vody. Počas troch hodín vábenia sa nám dvíha len niekoľko sumcov. Vzdávame to a vraciame sa späť. Do zotmenia chcem stihnúť vyviezť, okrem kaprárskych, aj dva sumcové prúty. Trhačky kvôli prechádzajúcim člnom nemôžem použiť.
Miestni rybári sa so šnúrou napnutou ponad vodu ešte nestretli. Nechce sa mi každú pol hodinu vysvetľovať, prečo majú naše prúty obchádzať. Zostrojím dve inovované podvodné montáže. Pred väčší podvodný plavák umiestňujem asi meter dlhý konár, na konci ktorého je takmer 300 g ťažké, priebežné olovo. Na 4-nulkový trojhák napichujem karasy.
Sumcové prúty vyvážam na pripravené nakŕmené miesto k stromu spadnutému na hrane koryta. Konečne je všetko tak, ako má byť. Môžeme si sadnúť do kresiel a čakať. Pred polnocou už máme zdolané tri kapry a zábery neustávajú. Nad hladinu sa však spúšťa hustá hmla. Nájsť v nej bóju je takmer nemožné. Orientujem sa len pomocou vykreslených trás na obrazovke sonaru.
Okolo pol tretej, keď sa práve vraciam od bójky, začujem zvuk točiaceho sa multiplikátora. Zvonček na konci udice vyzváňa ako divý. Nedbajúc, že vrtuľou zachytím niektorý zo silonov, mierim priamo k sumcovým prútom. Za jazdy sklápam motor a vyskakujem von z člna. Dobieham k udici a sekám.
Inovovaná podvodná zostava sa osvedčila
Ťah ani po záseku neprestáva. Je jasné, že na druhom konci je väčšia ryba. Pri takmer nulovej viditeľnosti štrikujem šnúru pomedzi vyvezené prúty. Nakoniec sa mi darí sumca dotiahnuť ku brehu. Chytám ho za papuľu. Sumec sa ukladá nabok, je dobojované. Inovovaná podvodná zostava sa osvedčila. Ukazuje sa, že presne vyhľadať a nakŕmiť miesto malo zmysel.
Ráno prichádzajú prví zvedavci. Celú noc počúvali pípanie signalizátorov. Partia, ktorá dorazila predvčerom z takmer 500 km vzdialeného mesta hovorí, že ak niečo nechytia, tak ich už ženy na ryby viac nepustia. Dohodneme sa, že dva ich prúty dnes večer prerobíme a vyvezieme k našim bójkam.
Celý dnešný deň venujeme vábeniu. Chcem, aby si aj chlapi chytili sumca. Máme na výber dve možnosti. Buď odídeme ďalej do menej prevábených miest, alebo ostaneme tu v starom koryte a pokúsime sa presvedčiť jedného z reagujúcich sumcov. Vyberáme si druhú možnosť. Dvíhajú sa desiatky sumcov. Často vidím, ako sa ryba drží pri nástrahe aj päť minút, no záber neprichádza. Rozhodujem sa, že to skúsime priamo v korunách zatopených stromov. Aj keď párkrát zachytávame, nakoniec sa nad nami sv. Peter zmiluje.
Poľsko ukázalo prívetivú tvár
Na sonare vidím, ako sa k Jurovej nástrahe približuje sumec. Po sérii troch silných úderov prichádza záber. Juraj so sumcom statočne bojuje. Náčinie, ktoré je pripravené na podstatne väčšie ryby, mu však nedáva šancu. Sumec je po chvíľke v lodi. Nasledujú gratulácie a návrat na breh.
Podvečer voláme našich susedov. Ich prerobené prúty vyvážam k našej bóji. Chlapi pri nich celú noc mrznú. Ráno pred piatou to už nevydržia a odchádzajú do chaty. Neprejde ani dvadsať minút a prichádza záber. Zdolávam pekného, asi desať kíl ťažkého lysca. Šťastného majiteľa prúta nachádzam v posteli. Oznamujem mu, že práve „ulovil“ desať kíl ťažkú rybu.
Je sobota ráno. Pri vode robíme ešte niekoľko fotiek. Slovenská časť výpravy sa už musí vrátiť domov. Lúčime sa s priateľmi. Kryzsek, Tomek a ja ostávame ešte do nedele.
A aký je výsledok sedemdňovej rybačky? Poľsko-slovenský kaprový súboj sa skončil nerozhodne. Tomek s Kryzskom chytil o čosi viac rýb, my sme však ťahali kapry väčšie. Celkovo sa nám podarilo zdolať takmer tridsať kaprov (všetko lyscov) od tri a pol do takmer jedenásť kíl. Ulovených sedem sumcov, pri čom najväčší má skoro štyridsať kíl, je tiež slušný výsledok.
Poľsko nám opäť raz ukázalo svoju prívetivú tvár. Neostáva mi nič iné ako poďakovať chlapom za príjemne prežitý týždeň pri vode. Nakladám všetky veci, zapínam čln a odchádzam. Cestou už rozmýšľam nad tým, čo nám prinesie ďalšia výprava. Ale o tom až nabudúce, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
