Chytil som rybu, ale neviem čo je to zač. Je to len dajaká biela ryba. Hoď ju nazad, tá je samá kosť.“
Dosť často sa tieto slová ozývajú na brehoch našich vôd a pritom to môže byť kapitálny kus svojho druhu, alebo ide o vzácny druh ryby, ktorý sa na našom území, alebo určitom úseku rieky, neulovil možno aj niekoľko desaťročí.
Ľ. T.
21.02.2013 (3/2013)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Je až trestuhodné, koľko rybárov okrem kapra, šťuky, sumca a zubáča pomaly inú rybu ani nepozná. Verím tomu, že keby bolo vydanie povolenky podmienené testom zo znalosti rozpoznávania rýb, tak by ju získala možno tak tretina terajších, aj dlhoročných držiteľov. A to som dosť veľký optimista. Mnohí by boli prekvapení, na koľko by ich vyšiel obed z, na prvý pohľad obyčajných, bielych rýb, ktoré ulovili niekde v Dunaji, či vo Váhu, alebo akú drahú rybu použili ako nástrahu na sumca, či iného dravca (pre zaujímavosť prikladám tabuľku s cenami jednotlivých druhov rýb).
Pletiete si červenicu s ploticou?
Príroda sa vo všeobecnosti vyznačuje veľkou rozmanitosťou druhov rôznych živočíchov, či už je to veľkosťou, tvarom, alebo pestrosťou farieb. Niektoré dokážu človeka doslova očariť, iné zas vyvolávajú pocit strachu, ale aj odporu. Nie je to inak ani pri rybách, ktoré sú stredobodom záujmu nás rybárov. Niektoré morské ryby vyzerajú ako keby boli z iného sveta a svojím výzorom prekonávajú aj predstavivosť väčšiny ľudí.
V našich vodách to až také markantné nie je, ale aj tu sa nájdu ryby, ktoré sú jednoducho „iné“. Na našom území žije pomerne veľké množstvo rôznych druhov rýb a ich druhová rôznorodosť je veľmi pestrá. Niektoré sú si dosť podobné, iné sa už na prvý pohľad od seba líšia. No a my sa budeme postupne zameriavať na tie, ktoré si rybári najčastejšie popletú, lebo sa, žiaľ, dosť často stáva, že za kapitálnu rybu je vyhlásená ryba iného druhu, čiže ju považujú za niečo úplne iné ako v skutočnosti je.
Viackrát som videl napríklad jalca tmavého považovaného za veľkú červenicu, alebo ploticu. Veľmi často si rybári zamieňajú aj červenicu s ploticou, nosáľa s podustvou a podobne. O rozlíšení jednotlivých druhov pleskáča radšej ani nehovorím. Pritom tie ryby majú dosť výrazné odlišovacie znaky, len si ich treba trochu všímať. Iné je ak sa nám pritrafí uloviť nejakého kríženca, čo tiež nie je v posledných rokoch nejako zriedkavý jav. V takom prípade je naozaj ťažké rybu správne zaradiť, ale aj na nej sa dá vcelku spoľahlivo určiť, o kríženca ktorých rýb vlastne ide. Ak poznáme základné rozlišovacie znaky jednotlivých druhov rýb, mali by sme to dokázať.
Krížence druhovo blízkych rýb
Samozrejme, nemôže sa stať, že by sa kapor skrížil so šťukou. To jednoducho nie je možné. Krížence môžu vzniknúť len medzi rybami, ktoré sú si druhovo blízke, napríklad medzi jednotlivými druhmi pleskáčov, kaprom a karasom a podobne. K tomuto javu môže dôjsť len preto, že sa ryby vytierajú na jednom mieste v rovnakom čase.
Čiastočne je to aj dôsledok činnosti človeka. Mám na mysli hlavne reguláciu tokov. Krásne meandre riek sa narovnajú, ramená odrežú, alebo zasypú. Občas sa rieka celá presunie do nového koryta, lebo nám na pôvodnom mieste zavadzia, nové brehy sú úhľadne upravené a z krásnej rieky sa stane jednotvárny kanál. Vznikne tak pre človeka ľahko udržiavaný breh, ale pre ryby nie najvhodnejšie životné prostredie, pripomínajúce tak trochu zle zariadené akvárium.
Najväčšou škodou tejto činnosti človeka je, že sa strácajú prirodzené neresiská rýb. Strácajú sa miesta, kde by plôdik rýb mohol bezpečne dorásť. Miesta, kde by mal dostatok potravy a úkrytov pred predátormi. Našťastie je príroda schopná zdolať aj takéto človekom pripravené prekážky, aj keď len čiastočne a ryby si v obmedzenej miere miesto na neres nájdu.
Musíme poznať aj rozlišovacie znaky
Čiastočne je tento jav spôsobený aj tým, že nedochádza k postupnému prehrievaniu vody, ako to bývalo v minulosti. Dnes už pomaly nepoznáme jar a jeseň. Prechody medzi letom a zimou a naopak, sú také náhle, že aj my ľudia s tým máme problémy. Jeden deň ešte chodíme v teplej bunde a o pár dní už len v krátkom rukáve.
V prírode je to zariadené tak, že sa každý druh ryby vytiera pri inej teplote vody, ale ak sa voda otepľuje veľmi rýchlo, častejšie, ako v minulosti, stáva sa, že jeden druh ryby neres ešte neukončil a druhý sa už húfne hrnie vytierať na tie isté miesta. Keďže vďaka ľudskej činnosti je vhodných miest na neres málo, viac druhov rýb sa doslova tlačí na tých pár miestach, a tým častejšie ako v minulosti dochádza k ich vzájomnému kríženiu.
Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Nechcem sa na túto tému pozerať očami ichtyológa, ktorý má spočítaný aj presný počet šupín na bočnej čiare, alebo koľko radov šupín tá ktorá ryba má mať, ale očami bežného rybára, ktorý takéto podrobnosti nemusí ovládať a predsa druh ryby dokáže spoľahlivo určiť.
Čo by sme si teda mali na rybách všímať?
Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili. Už samotný tvar tela nám dosť o rybe napovie a keď k tomu pridáme aj ostatné výzorové znaky, získame ucelený obraz o rybe, ktorý nám o nej prezradí takmer všetko.
Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať. Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije. Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Tieto si potravu hľadajú takmer výlučne na dne, ale sú schopné ju prijímať aj v iných vrstvách vody.
Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu. Medzi ryby so spodnými ústami patria hrúziky, mreny, podustva, nosáľ a ešte kopa ďalších.
Rozmiestnenie a farba plutiev
Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Veľká chvostová plutva a súmerne rozložené ostatné plutvy na úzkom a dlhom tele boleňa nám prezrádzajú, že boleň je rýchlym a vytrvalým plavcom a vie v tej rýchlosti aj veľmi obratne manévrovať, čiže meniť smer.
Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená. Ak sa premiestňuje z miesta na miesto, pláva dosť pomaly a nemotorne.
Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé. Intenzita sfarbenia sa počas roka mení, preto farba nie je vždy rozhodujúcim činiteľom na určenie druhu.
Tvar plutiev
Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred trením. Dosť výrazne sú plutvy sfarbené aj počas leta, keď majú ryby dostatok kvalitnej potravy, aj voda býva viac zakalená a podľa výraznej farby sa orientujú jednotliví členovia čriedy. Počas zimy ryby „vyblednú“. Stávajú sa menej nápadnými v čistej a priezračnej vode, kde je aj úkrytov pomenej, lebo väčšina vodného rastlinstva cez zimu z vôd vymizne.
Preto je dôležité sledovať aj tvar plutiev. Niektoré ryby majú okraj plutvy oblúkovitý, čiže zaoblený, iné rovný a ďalšie viac, alebo menej vykrojený. Niekedy (aj keď len zriedka) sa naozaj môže stať, že spoľahlivo určíte druh ryby len podľa tvaru plutiev. Pri plutvách si musíme všímať aj ich umiestnenie na tele. Nie, že by niektoré druhy mali nejako výrazne inak umiestnené plutvy. To nie, ale stačí, ak je napríklad chrbtová plutva trochu posunutá dozadu, alebo či je na klenutom, alebo rovnom chrbte a dá sa podľa toho spoľahlivo určiť druh ryby, len treba tieto malé odchýlky poznať. Ostriežovité ryby sa napríklad vyznačujú tým, že prsné a brušné plutvy majú len malý kúsok od seba, takmer pod sebou a majú dve chrbtové plutvy. Býčkovité zasa majú brušné plutvy zrastené do akejsi prísavky, s ktorou sa dokážu pridržať o kameň aj v silnejšom prúde.
Aj šupiny veľa napovedia
Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu dosť veľké šupiny, iné ich majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, pleskáč zelenkavý. Drobnejšie šupiny má jalec tmavý, pleskáč vysoký a hádam najdrobnejšie šupiny má lieň, ktorý ich má ešte pokryté hrubou vrstvou slizu a keď sa ho dotkneme, tak ich takmer necítime.
Veľká väčšina rýb je sfarbená do strieborna, ale aj tu sú rôzne farebné odtiene. Nie síce nejako príliš výrazné, ale pre jednotlivé druhy rýb typické. Napríklad šupiny červenice, hlavne pri starších a väčších jedincoch, sa lesknú dozlatista a občas sa môže stať, že sú až zlatisto-žlté. Podobne do žlta majú odlesk šupiny jalca hlavatého, ale napríklad jalec tmavý, alebo aj veľká plotica, majú šupiny s medeným nádychom, čiže majú odtieň do červena. Toto však platí len pre staršie ryby. Mladé sú skoro všetky sfarbené do strieborna a tento farebný odtieň šupín nie je badateľný.
Oči a ich farba
Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, či už farbou, ale aj veľkosťou. Farbe očí však nemôžeme prikladať veľký význam, lebo nie vždy sú dostatočne farebne výrazné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Veľkosť očí je už o niečom inom, ale na nešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere ku hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, no a ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč zelenkavý. Veľkými očami sa vyznačujú aj dravce, hádam len okrem sumca, ktorý sa viac spolieha na svoje hmatové fúzy.
Ako vidíme, rozlišovacích znakov na určovanie jednotlivých druhov rýb je až-až. Ktorá kombinácia týchto znakov je typická pre ten-ktorý druh ryby, bude témou nasledujúcich článkov, v ktorých si postupne preberieme a porovnáme niektoré druhy rýb. Zameriame sa hlavne na tie, ktoré si rybári dosť často mýlia. S ktorými začneme? To sa dozviete v niektorom z nasledujúcich čísiel Slovenského RYBÁRA.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
