Nakoľko na Slovensku je lov kapra povolený od 1. júna, a my sme už chceli zažiť ten pravý pocit zo zdolávania rýb, rozhodli sme sa navštíviť našich južných susedov. Konečne, po dlhej zimnej prestávke, môžeme oprášiť rybárske prúty, navijaky a čln. Aj naše „potrebné maličkosti“, ktoré nám zaplnia „maličký“ dvojmetrový príves až po samý vrch, sa tešili na odštartovanie sezóny.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Plní túžob a očakávania, čo nás čaká, sme nemohli už týždeň poriadne spať. Nakoľko po maďarsky vôbec nevieme, k prípravám patril aj preklad základných slovíčok a viet z internetu, aby sme sa vedeli aspoň niečo opýtať a trochu porozumieť. Z knižnice požičaný maďarsko-slovenský slovník, nám snáď tiež pomôže prekonať rečovú bariéru. Nič nám už nebránilo vyraziť za Dunaj.
Mali sme vytypované dve vody, kde by sa dalo vyskúšať šťastie. Rozhodnutie, kde ísť, nám pomohol vyriešiť kamarát z Komárna svojimi dobrými informáciami. Cesta prebehla bez problémov, ale ako to už býva, keď sa ide na neznámu lokalitu, tesne pred cieľom sme odbočili opačným smerom. Predĺženie cesty zhruba o 10 km nám radosť z očakávania v žiadnom prípade nemohla pokaziť.
Druhý pokus bol úspešný, a keď sa pred nami konečne objavilo jazero, naša spokojnosť a radosť boli neopísateľné. Ostrov v strede jazera nám učaroval. Spoločne sme si povedali, že tu jednoznačne musíme zachytať.
Hľadanie lovného miesta
Zložili sme čln z prívesu, namontovali naň sondu, zapli sonar, zobrali si so sebou tyčové bójky a H-bójky a vydali sa na prieskum vody. Hĺbka bola okolo 1,5 - 2,5 m a pri ostrove len 0,5 m. Ryby sa nám ukázali blízko ostrova, pretože svietilo slnko a voda tam bola viac prehriata.
Vybrali sme si tri lovné miesta. Prvá tyčová bójka putovala do polovičnej vzdialenosti od ostrova, druhá zhruba 20 metrov pred ostrov a tretiu sme neosadili do vody, ale umiestnili na ostrov pre lepšiu orientáciu a smer.
Kŕmenie a prvé ryby
Na prvé zakŕmenie sme použili uvarenú kukuricu, ktorú sme rozsypali na plytčiny pri brehu ostrova, kde bol predpoklad výskytu amurov. Dve ďalšie miesta, s hlbšou vodou, sme prekŕmili vnadiacim boilies Rapid - rybí mix.
Poobede, okolo tretej, boli prúty na stojanoch a my sme sa mohli venovať stavaniu bivaku, postelí a veciam potrebným pre dlhší pobyt pri vode. Po celom dni sme náležite vyhladli, a tak nám znamenite pochutili dobroty, čo nám pripravili naše manželky. Keď sme sa s plnými ústami tešili, že sme konečne po dlhej zime opäť na rybách, zrazu sa ozval, ani nie po troch hodinách od zavezenia, signalizátor. Nevedeli sme, či si niekto z nás nerobí srandičky, alebo či nás niekto zo susedov prehodil, alebo...
Nebol to však žiadny planý poplach, ale ozajstný prvý jarný záber. Ten prišiel z plytkej vody od ostrova na hotové boilies Mivardi - Vyzutý Tonda. Vyzutý Tonda je názov boilies, ktorého meno malo práve v tej chvíli to správne opodstatnenie, lebo som bol bosý a s plnými ústami utekal seknúť prvú rybu. Zásek sedel a po chvíli sa v podberáku ocitol prvý kapor. Lysec v dobrej kondícii a bez jedinej chybičky nám spravil neskutočnú radosť. Taký skorý záber sme vôbec nečakali.
Adrenalín nám nedovolil spať
Zaviezť Vyzutého Tondu na to isté miesto trvalo len pár minút a my, plní očakávania z ďalšieho záberu, sme mohli pokojne dojesť a s radosťou si pripiť na prvého kapra. Spať sa nám nechcelo vďaka eufórii z očakávaného lovu, a tak sa nás spacáky dočkali až po polnoci.
V tom najhlbšom počiatočnom spánku nás zobudil diaľkový príposluch bratovho prúta. Druhý záber z rovnakého miesta. Prebudiť sa, zistiť čo sa deje, odzipsovať spacák a vyskočiť z postele bolo určite na hranici svetového rekordu v šprinte za záberom. Po prvých výpadoch to vyzeralo na kapra približne tej istej hmotnostnej kategórie ako cez deň. Pri brehu sa ryba pokúsila o niekoľko únikových výpadov s úmyslom zachrániť sa, ale po chvíli si to predsa len rozmyslela a dala sa naviesť do podberáka.
Po osvietení čelovkou a halogénovou lampou sme ostali v nemom úžase – JESETER! Nemali sme príležitosť naživo vidieť jesetera a ani sa nám nikdy nesnívalo, že práve my môžeme uloviť takúto vzácnu a krásnu rybu. Chvostová plutva ako žralok, dlhý rypák ako krokodíl, fúzy skoro ako sumec a nezvyčajná papuľa ako vysávač. Po zdokumentovaní a pózovaní pred fotografom rýchlo putoval späť do svojho vodného sveta. Adrenalín z prežitého zážitku nám hodnú chvíľu nedovolil ísť spať.
Kaprík šiel asi na výzvedy
Ráno, ako býva na rybačke pravidlo, nás zobudil náš otec s teplým čajíkom a usmiate slniečko, ktoré predpovedalo pekný deň. Doobeda sme ku každej bójke prisypali po 1 kg Rapid peliet - halibut 4 mm + 0,5 kg boilies - rybí mix. Poobede sa začalo kaziť počasie. Rozfúkalo sa a v diaľke tmavé dažďové oblaky neveštili nič dobré. Ani nie do hodiny začalo pršať, a to dosť výdatne.
Lejak prešiel do klasického dažďa, a ako mávnutím čarovného prútika sa objavilo slnko, no pršať neprestávalo. Vravím bratovi: „Bude dúha.” A fakt. Po chvíli sa už začal rysovať farebný oblúk nad vodou. ,,Žeby nám priniesla šťastie?”
Celý deň bez záberu nás prinútil, aby sme večer nastražili čerstvé guľôčky - aby bola istota, že sme nič nepodcenili. Ako nástrahu pod háčik putovali rôzne príchute boilies a väčšie priemery guliek (22 mm a viac). Taktiež boilies sme dali ďalej od oblúka háčika, aby sa eliminovali zábery od menších kaprov. O všetkom sme si viedli dokumentáciu. Zapísali sme, na ktorom prúte je aký druh boilies, veľkosť a typ háčika, deň a hodinu záberu.
Ďalší záber prišiel až druhý deň zrána, keď bola ešte tma, a to od menšieho kapra. Skonštatovali sme, že asi išiel na výzvedy. Aj jemu zachutili hotové boilies Champion 007 + Robin Red 23 mm a háčik ukážkovo sedel v spodnej papuli. Takto si predstavujeme správne nasatú nástrahu s háčikom.
Ranné správy zo Slovenska od našich manželiek hovorili, že má byť pekne a slnečno do 23 °C. Z tohto dôvodu sme sa ešte ráno išli natiahnuť a oddýchnuť si na ležadlá, lebo cez deň, keď svieti slnko, bolo v bivaku na nevydržanie. Budíčkom nám bol nekompromisný zvuk signalizátora. Klasický záber, swinger pod prútom, vyšponovaný silón, prút mierne zohnutý, cievka navijaka už začínala rotovať.
Pridvihol som prút, skoro žiadny zásek, rybu som však cítil, ale po chvíli aj uvoľnenie našponovaného silónu. Ryba sa vypla. Čo sa stalo? Prečo sa vypla? Čo som spravil zle? Alebo som spravil všetko na 100 % a niečo na druhom konci bolo silnejšie, väčšie, mohutnejšie a prefíkanejšie? Skúste si zatipovať ako to bolo ďalej!
A ako to pokračovalo, sa dozviete nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
