Nuže, krásny marec, starec. Prvý mesiac každého roku, keď si pani Zima – aj keď nedobrovoľne no predsa – podáva „kľučku“ so slečnou Jarou, najkrajšou nevestou. A vraví sa ešte, že „Marec – poberaj sa starec...“ Nuž poberaj sa nielen starec, ale aj „mladec“. Lež nie tam, o čom hovorí príslovie, ale hotovať sa na nasledujúcu rybársku sezónu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 102
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pevne verím, že doklady máte vybavené, navijaky namazané, prúty ošetrené, silony previté, háčiky nabrúsené – skrátka pripravení ako sa patrí. Ale skôr ako dôjde k prvému nahodeniu v roku to trinástom /podaktorí to už majú absolvované/, dovoľte, aby sme sa z Lesnice na Pieninách, kde sme boli u Janka Gondeka toť vo februári, a kde ešte zimno jedna radosť, sťa by mávnutím čarovného prútika ocitli rovno u Svätého Petra. Nie, nebojte sa, neocitneme sa pred nebeskou bránou u nášho Patróna, kdeže, lež... /Ozaj, to poznáte, ako pred nebeskou bránou boli dva vchody. Nad jedným nápis: vchod pre rybárov, čo boli celý život pod papučou. A tam zástup chlapov, že nebolo konca vidieť. A nad druhým nápis: pre rybárov čo nikdy pod papučou neboli. A tam jeden drobný, šťúply chlapík. I pýta sa svätý Peter: A ty čo tu? Ty tu čo robíš? Neviem, odpovedá chlapík. Mňa sem žena postavila/ ...lež teda ocitáme sa na Žitnom ostrove, neďaleko Jelky, neďaleko Mlyna /kde sme už s naším časopisom boli/ a to rovno v „rybárni u Svätého Petra“, v reštaurácii „V Siedmom nebi“, kde nás už víta s preň typickým úsmevom a šibalskými očami ďalší aj „kuchár na udici“ Lacko Škuril.
To „aj“ kuchár nie je preklep, pretože, ako mi Lacko povedal, V Siedmom nebi je ako sa zvykne vravieť – dievčatkom pre všetko. Tak oficiálne je prevádzkovateľom reštaurácie, lepšie povedané penziónu, ale, a to dosť často, aj varí a rád. Hlavne jedlá z rýb, no keď treba, robí zásobovača, čašníka, údržbára či upratovačku. Dali sme si po minerálke /autom.../ a začali sme.
T: Takže, Lacko, voľačo najsamprv o sebe.
L: Písal sa šiesty august 1980, keď som v Prešporku uzrel svetlo sveta. A keďže pôrodná sála bola blízko kuchyne, práve bol čas obeda a všade to voňalo, hneď som vedel, kadiaľ bude smerovať moja púť. Že tá púť bude plná jedinečných vôní a chutí. A nepadlo jablko ďaleko od stromu, bo tato je vychýrený kuchár. Zaujímavé, že v tomto prípade som sa nedržal maminej sukne, ale tatovej zástery. Bolo teda pochopiteľné, že po základnej škole ta ho rovno na hotelovú akadémiu. Po jej absolvovaní a povinnej praxe u nás ma gastronomické vetry zaviali do Obersdorfu do známeho lyžiarskeho strediska, kde je vyše stovka hotelov a v lete k Neusiedlerskému jazeru, kde gro jedálnička tvorili jedlá z rýb. A čo osud nechcel, sľúbil som výpomoc do „Siedmeho neba“ len na dva mesiace a už jedenástym rokom som tu prevádzkovateľom. A nesmierne ma to tu, v Rybárni svätého Petra, baví.
T: A čo ty a ryby?
L: Mám ich rád. Nesmierne. Na akýkoľvek spôsob. A rád ich aj pripravujem.
T: A čo lov?
L: Ako dieťa hej, s kamarátmi, jeden prút, plaváčik... hlavne malé rybky... skrátka zábava. Ale že by aktívny rybár, to nie. Ako vravím, konzument.
T: Dobre, tak túto tému vynecháme, veď aj tak je naša rubrika hlavne o varení a receptoch z rýb. No keďže Rybáreň je ojedinelý rybársky raj, poď mi ho, vlastne nám, predstaviť. Ale najprv mi čosi z vášho pestrého jedálnička odporuč.
A Lacko mi hneď ponúkol rybacie menu. A excelentné. Veď povážte. Ako predjedlo - Zavináče zo pstruha, ďalej krémovú polievku z údených pstruhov a hlavné jedlo - Svätopeterskú pochúťku. A kým toto „menučko“ pripravovali Vlado Vanko a Peťo Németh – skvelí kuchári zo Siedmeho neba /Peťo aj veľký rybár - na má konte vyše 50 kg sumca/, tak vrchný veliteľ Lacko Škuril ma previedol Rybárňou u Svätého Petra s veľmi zaujímavým výkladom. A že toto zariadenie nesie meno nášho Patróna, tak verte že oprávnene.
Areál s rozlohou vyše sto hektárov, z toho 22 rybníkov s plochou viac ako 35 ha, no a druhové zastúpenie rýb je nesmierne bohaté. Povážte: od kapra – bežné úlovky 15-20 kg, sumca, zubáča, šťuky, atď... až po jesetera. Raritu tohto zariadenia. Bežné úlovky jesetera sa tu pohybujú okolo 30-50 kg, no ulovil sa už aj vyše 70 kg krásavec a generačné jesetery tu dosahujú hmotnosť dobre nad sto kíl. Dokonca mi prezradil, že tu mali jedinca dlhého 320 cm a okolo 200 kg.
No kto by netúžil po takýchto úlovkoch, veď o takých sa nám len snívať môže. Ale verte, že u Svätého Petra vám môžu vaše sny premeniť na skutočnosť. Stačí prísť, kúpiť si celodennú povolenku na dve udice /cca 12 €/ a mať šťastie. Aj keď je tu režim chyť a pusť, za ten splnený sen a úžasný zážitok to určite stojí. Dokonca tento rybársky raj objavili už mnohí rybári spoza našich hraníc: možno tu vidieť autá z Maďarska, Čiech, Rakúska, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Ruska...
Tak neváhajte ani vy. Príďte si zaloviť, ochutnať skvelú kuchyňu, hlavne jedlá z rýb a podotýkam, že všetko rýb z vlastného chovu, ochutnať skvelé vínka z vínnej pivnice, poprípade stráviť tu aj viac dní, pretože k dispozícii sú tu aj dva veľké dvojizbové apartmány. A možno budete mať aj šťastie tu stretnúť známe tváre, mojich kolegov, známych športovcov /boli tu dokonca aj dvaja prezidenti/, ktorí už tento krásny rybársky raj objavili. A kto sem raz zavítal, ten sa sem rád a často vracia. Tak ako aj ja. Takže verím, že sa tu stretneme.
Čas pokročil, i chuťovým pohárikom začalo byť otupno, tak sme sa vybrali nazad do Siedmeho neba a tam na mňa čakala delikatesa... no jedna lepšia ako druhá. Veď posúďte sami. Toť sú recepty, ako na to. Ale to buď navštívte tento kulinársko-rybársky raj, alebo si tie delikatesy urobte sami. Ale najlepšie bude, keď učiníte oboje.
Pekný marec a teším sa na vás v apríli.
Jemná krémová polievka z údených rýb
Suroviny:
cibuľa, údený pstruh, smotana, suché Martini, voda, smotana na varenie 10 %.
Postup:
z údeného pstruha urobíme silný vývar, medzitým môžeme v druhom hrnci opražiť cibuľu a preflambujeme ju. Keď je vývar hotový, zalejeme ním cibuľu a pridáme smotanu, necháme prejsť varom a rozmixujeme. Tým, že sú údené ryby slané, netreba ju soliť, lebo varením sa z ryby soľ vyvarí.
Svätopeterský pôžitok
Suroviny:
jeseter, pstruh /losos/, cesnak, cibuľa, noilly prat /francúzsky vermut/, smotana 33 %, maslo.
Postup:
filety z rýb osolíme a opečieme z oboch strán, podľa chute pridáme cesnak a maslo môžeme pridať na záver na zjemnenie chute.
Omáčka:
cibuľku opražíme do zlatista, preflambujeme Noilly pratom, pridáme maslo a smotanu, necháme prevariť a rozmixujeme.
Filety zo pstruha v sladkokyslej marináde: „zavináče“
Suroviny:
filety zo pstruha bez kože, ocot, cukor, farebné korenie, soľ, cibuľa, horčicové semienka, bobkový list, voda.
Postup:
z uvedených surovín uvaríme silný nálev, ktorý necháme vychladnúť, potom do neho vložíme filety zo pstruha a cibuľu a necháme odstáť aspoň 3 dni, aby ryby nasiakli nálev.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.