Tohtoročný zájazd za maldivskými plachetníkmi a kranasmi začína netradične. Odlietame už v prvý januárový deň, ešte s novoročným šampanským v krvi. V tom čase, keď sa moji kamoši preberali zo silvestrovskej zábavy, ja s mojimi priateľmi už nastupujem na loď v maldivskom atole.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Naša safari loď dlhá dvadsať metrov má šesť kajút v podpalubí a miesto klimatizácie mierne stuchnutý vzduch víria ventilátory. Malú miestnosť vypĺňa poschodová posteľ a dvere do sociálnej miestnosti. Každý z nás časom ocenil výhody vlastného „vecka“ a sprchy. Spoločné priestory prešli od minulého roka kompletnou prestavbou. Pribudla kajuta pre posádku, zriadila sa nová kuchyňa a z malej jedálne vznikla priestranná spoločenská miestnosť so samoobslužnou presklenou chladničkou.
Iný level dravca
Hneď po uvítacom nealkoholickom drinku začíname s prípravou udíc. Sme tu šiesti rybári, z ktorých už traja máme skúsenosti s rybačkou v tropických moriach, preto usmerňujeme kolegov, aby sme čím skôr spustili trollingové udice, pretože iba na nástrahu, ktorá je vo vode, niečo chytíme. O dvadsať minút už vo vlnách nadskakujú umelé chobotnice a vibrujú hĺbkové voblery.
Bez dlhšieho uvažovania som vsadil na nástrahu vo farbe makrely. Už zo skúsenosti viem, že zábery prichádzajú najskôr tak hodinu až dve po vyplávaní, keď už nie je vidieť hlavné mesto a vôkol neho kotviace veľké zaoceánske kontajnerové lode. Navzájom si ukazujeme a schvaľujeme nástrahy, ktoré vyskúšame ako prvé na ťažkú popingovú prívlač, keď tu začujem v hluku lodného motora vzdialený zvuk pripomínajúci rapkanie brzdy. Vybieham na zadnú palubu a v diaľke vidím ešte vysokú kontrolnú vežu medzinárodného letiska.
Je nepravdepodobné v tejto oblasti mať záber, ale čuduj sa svete, moja trollingová udica je na doraz ohnutá a z novučičkého vrhacieho navijaka Daiwa Saltiga je vymotaná už tretina šnúry. „Fish, fish“ – kričím z plných pľúc na kapitána Ibiho. Rýchlosť, akou uniká ryba, nenecháva nikoho na pochybách, že ide o iný level dravca, na aký sme zvyknutí z našich priehrad. V tom momente sa nám hlavný hrdina predstaví v plnej kráse. Päťdesiat až šesťdesiat metrov od nás nám v piatich za sebou idúcich výskokoch zatancoval trojmetrový plachetník letný hit sezóny Gangnam style.
Záver boja je rýchly...
To, čo malo prísť ako vrchol každého maledivského safari na koniec, úlovok plachetníka, tak s tým my začíname a predpokladám, že ešte budeme zvyšovať tempo. Spod lode vylieta kúdol dymu, pretože Ibrahim riadne stupil na krk nášmu dieslovému motoru, aby natočil loď do smeru unikajúcej ryby. V encyklopédii uvádzajú, že plachetníky dosahujú až stokilometrovú rýchlosť.
Cievka navijaka utiahnutá na maximum by pokojne odolala ťahu dvadsaťpäťkilogramového závažia, no proti tomuto torpédu je bez šance. Na konci úniku je cievka taká horúca, že sa nedá na nej udržať ruka. Po dvadsiatich minútach od záberu je ryba tesne pri boku lode a Nasir s Ibrahimom zohnutí ponad palubu, s natiahnutými rukami, sa načahujú za jej vyčnievajúci rašplovitým nosom. Záver boja je rýchly. Chalani ťahajú rybu za rypák a tá plieska chvostom o vodu, o loď a nakoniec o palubu. Nasleduje meranie a víťazné fotenie. Dĺžka dvestošesťdesiatjeden centimetrov a približne päťdesiat kíl, to sú parametre nášho prvého úlovku. Je to bomba.
Môj dovetok: „Tri mesiace pred nástupom na zájazd (Maldivské safari) začnite s návštevou posilňovne“, nikto neberie vážne, ale každý si naň spomenie po hodine chytania s popperom na rozhojdanej lodi. Je to skutočne drina. Slnko páli, vy hádžete ťažkú nástrahu už po stýkrát a kranasy sú pravdepodobne až na opačnej strane zemegule. Všetci chytajúci na prednej palube sa postupne prestriedali, iba Peter loviaci úplne na špici lode vydržal neúnavne hádzať bez prestávky.
Útočí „Pán kranas“
Často opakujem tým, ktorí sedia a nechytajú z lenivosti, alebo už nevládzu, že chytí iba ten komu pláva poper vo vode. Rozpálená žeravá guľa je na samom vrchole oblohy, z každého cícerkom leje pot a rozzúrené nástrahy nie a nie vydráždiť rybu k záberu. Vtedy sa rozostupuje voda a útočí „Pán kranas“.
Tento útok neprehliadol žiaden z nás. Máme zaužívané, že ak je už ryba na udici, každý s ňou prejde bojovať do zadnej časti lode, aby ostatní rybári mohli pokračovať v chytaní. Ísť s ohnutým prútom pätnásť metrov popri boku lode uzučkým prechodom, keď vám zábradlie nesiaha ani po kolená, tak to pridáva na hodnote každého úlovku.
Petrov kranas je plný sily; aj po pätnástich minútach zdolávania je hlboko pod vodou a to sa už dozadu so svojím ohnutým prútom tisne k nemu Laco. Ten si vybral slabšieho súpera a po chvíli už pózuje so svojím päťkilovým bluefinom. Peťov kranas si skutočne zaslúži prírodovedný prívlastok obrovský. Patrí medzi trofejné a jeho osemnásť kilogramov sa nám už na tomto výlete nepodarilo prekonať.
Pred obedom využívame čas na šnorchlovanie, počas ktorého chytáme pri hladine plávajúcu korytnačku a nútime ju, aby nám zapózovala pre zopár exotických snímok. Chúďa, určite sme ju našimi rečami o korytnačej polievke vydesili na smrť, lebo pri fotení drží vytrvalo predné nohy nad hlavou v klasickej pozícii - vzdávam sa. Samozrejme, že ju ihneď púšťame, i keď náš indický kuchár s ťažko vysloviteľným menom Hjapan (alebo tak akosi), by si dal určite povedať. Tento malý usmievavý chalan varil výborne a dlho nezabudneme na jeho večeru, keď sa podávali čerstvé kraby a langusty, ktoré nám naša posádka nachytala pri bariére koralového rífu.
Vlado ťahá jednu rybu za druhou
Na ďalšie ráno bude určite dlho spomínať Juraj, lebo sa mu na troling darí úlovok i v tejto zemepisnej šírke nevídaný. Pri stotridsaťdeväťcentimetrovom wahoo (pelamida veľkoústa) vyzerali Braňove a moje ryby cez meter, smiešne malé.
Ibrahim vyberá každý večer pre kotvenie takú lokalitu, aby sme sa mohli naplno venovať nočnému rybolovu. Parkujeme na lepších aj horších miestach, ale v ten večer prišiel Ibi za mnou a sprisahanecky mi šepká do ucha: „Peter, it is shark place“- čo znamená, že sme na tom istom mieste, kde sme minulý rok chytili tri žraloky, z ktorých najväčší mal dva metre štyridsať. Neskôr sme to miesto zaznačili do GPS-ka ako bod pod názvom Žraloky.
Slnko zapadlo za obzor, prenosný generátor nad hlavami neslušne hlasno poprdkáva a my v svetle reflektorov pozeráme na nočnú hladinu. Priamo pri lodi je živo, až nadmieru. Drobné rybky sa tu sústredili do lúča prechádzajúceho pod vodu, neďaleko v šere zas vidieť loviace sépie a do noci pláva dvojmetrový had, ktorý uniká kužeľom svetla z našich čeloviek. Takého bobríka odvahy ešte nevymysleli, pre ktorého by som riskoval nočné kúpanie, ale rybačka sa začína super. Vlado vyťahuje jednu rybu za druhou, všetko také typy, o existencii ktorých sme ani nechyrovali. Určite sú jedovaté, alebo aspoň nejedlé, keďže Násir sa ich rukou ani nedotkol, ale kliešťami ich vypína priamo nad vodou.
Každý chvíľku ťahá pílku a rada prišla na Petra. Po neudržateľnom zábere, keď sa mu ryba dostala do koralov a odtrhla sa i s oceľovým nadväzcom, už druhú rybu ku dnu nepustil. Vytriešťame oči do tmy v napätom očakávaní, čo to ťahá za obludu. A veru, nebol to žiadny vtip, keď sa na hladine objavila raja trňucha s veľkosťou prednej kapoty na aute. Naši čierni chalani vylovili parybu hákom, dosť šetrne na to, aby po rýchlom fotení, putovala späť do vody a ticho odplávala.
Pokračovanie nabudúce
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
