Po minulo-mesačnej rybačke s najväčšími slovenskými sumcami sa presúvame trocha južnejšie. Pozrieme sa na priehradu, ktorá nemá dlhú sumcovú históriu. Dovolím si však tvrdiť, že z revírov východnej polovice Slovenska je sumcom zarybnená najviac. Dnes budeme loviť na priehrade Ružín.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Táto, v prekrásnej prírode vinúca sa priehrada, bola dobudovaná v roku 1970. Jej dva hlavné prítoky tvoria rieky Hornád a Hnilec. Je pomerne úzka. Jej šírka málokde prekračuje dvesto päťdesiat metrov. Na druhej strane jej priemerná hĺbka je viac ako dvadsať metrov. Najhlbšie miesto, ktoré som našiel pri priehradnom múre, malo 55 metrov. Pôvodne to bola pstruhová voda, neskôr sa tam začali presadzovať aj nížinné druhy rýb. Dlhé roky bola známa ako jeden z najlepších revírov s výskytom kapitálnych zubáčov na Slovensku.
S vábničkou sme tu začali v roku 2003
Keďže na priehrade lovím viac ako tridsať rokov, môžem pomerne presne opísať priebeh zarybňovania a výskytu sumcov. Ako chlapci sme na nej strávili stovky hodín lovom, či už na živú alebo mŕtvu rybku. Do roku 1980 si však nepamätám, žeby som tu uvidel uloviť sumca. Prvé násady putovali do vody okolo roku 1990. Trvalo však desať rokov, kým sa ukázali prvé výsledky.
O tom, že jednotlivé druhy dravcov si dosť agresívne konkurujú už dnes, nemám pochýb. Pamätám sa, že po prvých zarybneniach sumcom sa najväčšie zubáče lovili na veľké čierne twistre. Komu sa to podarilo zistiť, bez veľkého zubáča od vody neodchádzal. Dnes sa už karta obrátila a zubáče z tejto priehrady miznú. Prvé náhodné úlovky sumcov okolo jedného metra sa objavili na prelome tisícročia.
Lovom s vábničkou sme tu začali v roku 2003. Aj dnes si pamätám prvé výpravy. Bola už druhá polovica októbra. Veľkolepé výsledky s vábničkou z iných revírov nás hnali vyskúšať, čo v sebe ukrýva Ružín. Pamätám si, že na prvej rybačke vo dvojici sme mali za štyri hodiny sedem záberov a zdolali sme päť sumcov. Ryby boli pomerne slušné. Dĺžky sa pohybovali od stodvadsať do stosedemdesiat centimetrov. V októbri sme absolvovali sedem takýchto poldňových rybačiek. Vždy sme ulovili minimálne dva sumce nad jeden meter. Najväčšia ryba merala stosedemdesiatosem centimetrov.
Posledný výjazd sa mi stal osudným. Lovili sme pri teplote vody jedenásť stupňov a teplote vzduchu mínus dva stupne. Chytili sme síce tri pekné sumce, ja som však putoval z Ružína rovno na pohotovosť s obličkovou kolikou. Ktovie, ako by pokračovali naše akcie, nebyť tejto „milej“ udalosti.
Skúšali sme to aj s bójkami
Počas tohto chladného októbra som si mohol prvýkrát urobiť obraz o zarybnenosti tejto priehrady. Musím potvrdiť, že na trojkilometrovom úseku, ktorý sme za tých päť až šesť hodín prešli, sa zodvihlo aj viac ako sto sumcov. Často bolo pod loďou naraz aj desať rýb. Bonusom bolo, v čistej, takmer priezračnej vode, sledovať boj zdolávaných sumcov. Tu som sa naučil, ako a kde loviť ryby v hlbokej a studenej vode. Niektoré sumce sme ulovili aj z viac ako tridsaťmetrovej hĺbky.
Po tomto prevratnom zistení sa na Ružíne spustila vábničková „sumcománia“. Začali sa nájazdy „pukajúcich“ člnov. To, že veľká väčšina z nich miesto vábenia len čľapotala po vode spôsobilo, že už ďalší rok bol problém vyprovokovať sumca k záberu.
Samozrejme, že sme skúšali loviť sumca aj s bójkami. Na prekvapenie to zo začiatku veľmi nešlo. Obrat spôsobilo až zistenie, že najúčinnejšia zostava je práve tá najjednoduchšia. Systém pozostávajúci len z nadväzca, bez plaváka a olova, umiestnený šesťdesiat až sedemdesiat centimetrov pod hladinou, spustil príval záberov. Spomínam si, že sme mali traja na šesť prútov za dve noci viac ako dvadsať záberov. Ulovili sme šestnásť sumcov.
Často sa nám stávalo, že sme minuli nástrahové rybky a museli sme ich zháňať u okolitých rybárov. Ani tieto úspechy neunikli okoliu. Najmä chatári v hornej časti sa preorientovali na sumčiarinu a začali používať činkové bójky. Tento najmenej účinný spôsob lovu mal za následok, že množstvo sumcov sa dostalo do kontaktu s nastraženými zostavami bez toho, aby sa chytili. Sumce sa na Ružíne začali správať opatrnejšie.
Veľmi dobré zarybnenie kaprom
S pribúdajúcimi rokmi sme očakávali úlovky väčších rýb. Tie však prichádzali pomaly. Ako sa zdá, pomerne chladná voda rastu sumca veľmi neprospieva. Tento fakt potvrdzuje stodeväťdesiatosem centimetrov dlhý a iba štyridsať kilogramov ťažký sumec, ktorý sa pošťastil mojim priateľom v roku 2008. Odvtedy sme tu ulovili viacero väčších sumcov. Žiadny z nich však nepresiahol hmotnosť päťdesiat kilogramov. Aj keď sa tu dvojmetrové sumce určite vyskytujú, ich ulovenie nás ešte len čaká.
Vráťme sa však naspäť k našim minuloročným rybačkám. Priehrada prechádzala za posledné tri roky rôznymi opravami. Jej hladina kolísala počas roka niekedy až o desať metrov. Prvý deň minuloročnej sumcovej sezóny ešte nebola na normále. Preto sme sa rozhodli preskúmať, kde vlastne sumce sú.
Mojím spolulovcom bola moja milovaná „nažhavená“ manželka tešiaca sa na rybačku ešte viac ako ja. Člnom sme sa presunuli na hlbšiu vodu. Sumce však veľmi aktívne neboli. Tesne pred polnocou znamenajúcou v júni koniec lovu, som zacítil jemné šklbnutie. Desať minút pred polnocou mala Bea záber, ktorý nesekla. To isté som tri minúty pred polnocou zopakoval aj ja. Sumce sme síce našli, no kvôli naším „ideálnym predpisom hľadiacim hlavne na dobro rybárov“ sme rybačku museli skončiť.
Pozitívom tejto priehrady je, naopak, veľmi dobré zarybnenie kaprom. Kvôli mojej kapry loviacej polovičke sme častejšie navštevovali jedno miesto. Veľmi slušne sa nám tu darilo. Na každej či už jeden alebo tri dni trvajúcej rybačke sme vždycky chytili kapra nad päť kíl. Známi tu mali na vyvážanie menšiu laminátovú loď. Nebola veľmi vhodná na vábenie. Dvoch ľudí však uviezla, a tak som sa od lovu kaprov párkrát „odtrhol“ a skúšal vábiť. Podarilo sa mi pomerne slušne zmapovať blízke okolie. Objavil som tri miesta, kde sa sumce vyskytovali vo väčšom množstve. Takmer pri každom výjazde som nejakého chytil. Najúčinnejšou nástrahou bolo asi desať nádajov na trojháčiku. Rybky a iné nástrahy väčšinou sumce ignorovali.
Ružín - perspektívna sumcová voda
Najúspešnejšou nástrahou však bola chobotnica s nádajmi. Objasním aj prečo. Na takýchto prevábených vodách sú sumce veľmi opatrné. Pri skúmaní ponúkanej nástrahy si dávajú načas. Väčšie olovo umiestnené nad nástrahou pôsobí rušivo a určite spôsobuje to, že záber neprichádza. Pri love s chobotnicou je olovo ukryté v jej tele. Sumec tak neprichádza do kontaktu s podozrivým kovom. Ak dobre umiestnime a zamaskujeme háčik, aj opatrné ryby dokážeme takto oklamať a prinútiť k záberu.
Že to naozaj funguje, som mohol ukázať mojim kamarátom Tónovi a Vaľovi. Na konci úspešnej kaprovej rybačky som podpichol Tona, či chce chytiť sumca. Samozrejme, súhlasil. Sadli sme do člna a vyrazili. Vaľo nás z brehu provokoval, že či naozaj niečo chytíme. Počasie bolo ideálne, schyľovalo sa k búrke. Presunul som sa na miesto asi sto metrov od našej kaprovej bójky. Vaľo tak mohol sledovať rybačku v priamom prenose.
Po dvadsiatich minútach prišiel Tónovi prvý záber. Ryba nemala ani meter. Začala sa akcia. Trochu vody do tváre, nešikovné uchopenie ryby za papuľu a z Tóna sa stal sumčiar. Neprešlo ani desať minút. Asi tridsať metrov od našej kaprovej bóje sa ohol prút mne. Ryba bola o poznanie väčšia. S malou loďkou si robila čo chcela. Postupne jej však došli sily. Po pár minútach som za uznanlivých slov z brehu komentujúceho Vaľa vtiahol asi dvadsať kíl ťažkú rybu do lode. Vaľo uznal, že keď sa chce a vie, tak to naozaj funguje. Podobne krátkych a relatívne úspešných rybačiek som absolvoval ešte niekoľko. K väčšej rybe som sa však nedostal. Posledné dva októbrové výjazdy už ostali bez záberu.
A čo dodať na záver? Priehrada Ružín je určite perspektívnou sumcovou vodou. Početnosťou sumcov je nadpriemerná. Najväčšie ryby tu môžu mať okolo šesťdesiat kíl. Hoci v nej neplávajú žiadne giganty, určite je dobrým sumcovým revírom zasadeným v krásnej, relatívne neprístupnej prírode. Takých priehrad je dnes už na Slovensku málo. Výpravy za našimi sumcami sú na konci.
Nabudúce sa pozrieme, ako nám to išlo v zahraničí. Dovidenia o mesiac, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
