Ak by som si mal vybrať, či pôjdem s feedrom na jazero, alebo rieku, určite by som si zvolil tú druhú možnosť. Je to najlepší spôsob jeho využitia a zároveň si môžem do sýta vychutnať zdolávanie bojovných riečnych rýb, umocnené silou prúdu, keď do posledného okamihu neviete, čo za potvoru je na druhom konci vlasca strácajúcom sa v mútnej vode a neviete, či sa vám ju vôbec podarí zdolať. Toto sú chvíle, ktoré by som nevymenil za nič.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Veľa rybárov sa lovu rýb v riekach doslova vyhýba. Takýto rybolov má svoje špecifiká a nie každému vyhovuje. Poniektorí si to aj vyskúšali, ale po pár, nie veľmi úspešných vychádzkach, to vzdali a vrátili sa späť do pokojných vôd našich jazier. Priznám sa, spočiatku som aj ja bezradne chodil po brehoch Váhu, Malého Dunaja, ba aj nášho veľtoku Dunaja a zvažoval som, kde sa zložiť, ako si vybrať vhodné miesto na lov, ako a čím kŕmiť a podobne. Bolo to však dávno, to som ešte ani len nechyroval o dajakom feedri.
Občas sa mi do rúk dostal katalóg s rybárskou výbavou a obdivoval som tam rôzne prúty a stále viac sa mi pozdávalo to čudo s viacerými, vtedy som si myslel náhradnými špičkami, až som si raz povedal, že to vyskúšam a objednal som si prvý picker (bol cenovo dostupnejší). Čakal som dlhé dva mesiace kým ho doviezli z Nemecka a mohol som začať experimentovať. Keďže som býval neďaleko, doslova pár metrov od rieky, najčastejšie som zakotvil na jej brehoch a systémom pokus – omyl sa zdokonaľoval v jeho používaní.
Keď myslím na tie časy, musím sa len pousmiať, ale rád spomínam, ako som prácne tvoril svoje systémy na lov, učil sa rozpoznávať zábery od pôsobenia prúdu na vlasec, ako som sa tešil z každej zdolanej rybky, ako mi dala zabrať prvá mrena... Odvtedy už v našich vodách pretieklo hodne vody, ale v jednom som sa utvrdil naisto: feeder ako taký, je to najlepšie, čo sa kedy vymyslelo na lov rýb s udicou v riekach a pochybujem, že niekto vymyslí niečo ešte lepšie. Práve tu dokážeme v maximálnej miere využiť všetky jeho prednosti, ale nejde to samo. Musíme pre to niečo urobiť a ak to urobíme správne, naša snaha bude korunovaná úspechom.
Skoro vždy sa dá nájsť vhodné miestečko
Prvá vec, ktorá väčšinu začínajúcich s lovom na rieke odrádza, je samotný prúd. Na riekach s miernejším prúdom to ešte ako-tak zvládajú, no len čo je trochu silnejší, mnohí doslova kapitulujú a trúbia na ústup. Pritom, ak ho trochu využijeme vo svoj prospech, je to celkom dobrý pomocník. Postará sa o napnutie vlasca medzi špičkou a košíkom, do ďaleka šíri pachovú stopu nášho krmiva a ryby sú z veľkej diaľky informované, že sú pre ne prichystané hody, len sa treba dostaviť.
Samozrejme, dokáže nám narobiť aj riadnu neplechu, keď nám unáša a stále po dne posúva košík, alebo keď sa nám na vlasec neustále zachytávajú splavované nečistoty a podobne. Všetko sa dá zvládnuť, len sa musíme snažiť využiť vzniknutú situáciu vo svoj prospech. Netvrdím, že je to vždy jednoduché, to nie, ale raz je tak, inokedy onak.
Už po príchode k vode si musíme dobre všímať dianie v toku. Ak sú prúdom unášané nečistoty, určite sa neposadíme tam, kde je ich najviac. Tak isto sa nebudeme tvrdohlavo snažiť loviť v najsilnejšom prúde. Skoro vždy sa dá nájsť dajaké vhodné miestečko, kde by sme sa mohli rozložiť a pokúsili sa prekabátiť dajakého šupinatého obyvateľa našich vôd. Aby sme ľahšie pochopili zákonitosti riečnej feedrovačky, poďme sa pozrieť, čo sa vlastne deje s naším košíkom a následne aj s krmivom pod vodnou hladinou.
Čo sa deje s košíkom pod hladinou
V prvom rade si musíme uvedomiť, že pôsobením prúdu sa náš košík usadí úplne inde, ako dopadol na hladinu, čiže miesto dopadu na hladinu a dosadnutia na dno sú od seba viac, či menej vzdialené. Aká veľká táto vzdialenosť bude, závisí nielen od sily prúdu, ale aj od ďalších okolností, ako je hĺbka vody, veľkosť košíka, hrúbky vlasca a v neposlednom rade aj od konzistencie krmiva. Musíme brať do úvahy, že košík po dopade na hladinu začne klesať ku dnu na napnutom vlasci a táto skutočnosť nám ovplyvní miesto dopadu košíka na dno aj na stojáku, keď s narastajúcou hĺbkou dochádza k výraznejšiemu potiahnutiu košíka smerom ku brehu, no a na tečúcej vode sa k tomuto pridáva aj sila prúdu, ktorá nám košík posúva do boku. Z toho vyplýva, že košík dopadá šikmo dolu po prúde a je zároveň priťahovaný ku brehu.
Jednou z vecí, ktorou dokážeme aspoň čiastočne tento nepriaznivý element ovplyvniť, je povolenie vlasca po dopade na hladinu. V okamihu povolenia vlasca však musíme dávať pozor, aby sa nám vlasec nepretočil cez špičku. Ak na to pozabudneme a neusledujeme si to, sme na najlepšej ceste k zlomeniu špičky. Preto treba vlasec povoľovať kontrolovane a nepovoliť ho úplne. Skrátka vlasec nesmie dostať šancu na pretočenie sa okolo špičky prúta.
Povolením vlasca počas padania košíka ku dnu dosiahneme, že košík bude dopadať bližšie k vzdialenosti od brehu, ktorú sme si zvolili. Čím menšia hĺbka, tým presnejšie sa budeme triafať do zvolenej línie, čo je dosť podstatné, ak vezmeme do úvahy fakt o vyplavovanom krmive, ale k tomu sa dostaneme neskôr.
Veľkosť košíka
Druhou vecou je voľba správnej veľkosti košíka. Čím ťažší, tým menej naň pôsobí unášanie prúdom, ale s hmotnosťou košíka to nesmieme preháňať. Musíme mať na zreteli, že čím ťažší košík zvolíme, tým sa náš systém stáva menej citlivým. Ťažšie sa nám s ním bude pracovať, viac namáhame vlasec, prút, ale aj navijak a o vlastných rukách ani nehovorím. Podstatou feedra je jemnosť a tú musíme v maximálnej možnej miere dodržať.
Preto ako prvé nahodíme na vytypované miesto prázdny košík a chvíľku počkáme, ako sa bude správať. Ak po dosadnutí na dno neustále „cestuje“ po dne, musíme nasadiť ťažší. Ak sa to deje aj po nahodení nášho najťažšieho košíka, čo nie je dobrým znamením, lebo v tom prípade máme buď ľahké košíky, alebo sa snažíme loviť ryby v príliš silnom prúde, musíme vzdialenosť skrátiť, alebo ak sme na danom mieste sami, môžeme nahodiť šikmo dolu po prúde. To by malo pomôcť, lebo sa prúd menej opiera do nášho vlasca.
Ak košík po dosadnutí na dno párkrát poskočí a potom zostane stáť, našli sme správnu veľkosť. Po naplnení košíka krmivom sa jeho hmotnosť o čosi zvýši a lepšie bude na danom mieste „držať“.
Oblúk vlasca – toho sa nezbavíme
Spomenul som tu prúd opierajúci sa do nášho vlasca. Ku tomuto javu na riekach dochádza vždy. Aj ten najmenší a najslabší prúd sa do nášho vlasca smerujúceho od špičky prúta ku košíku opiera, a tým pádom nám vytvára oblúk. Čím je prúd silnejší a náš vlasec hrubší, tým výraznejšie sa to prejavuje. Viacerí sa snažia tento oblúk narovnať, došponovať vlasec v dobrom úmysle, zlepšiť kontakt medzi špičkou a košíkom, a tým sa dopúšťajú zásadnej chyby.
V snahe narovnať vzniknutý oblúk si vlastne spôsobia posunutie košíka po dne, lebo sa narušila vzniknutá „harmónia“ medzi silou prúdu, hrúbkou vlasca a hmotnosťou nášho košíka. Ten oblúk na vlasci jednoducho musí byť. Nie je dobré ani keď je oblúk príliš veľký, lebo sa tým podstatne znižuje detekcia záberov, ale časom sa človek naučí a po pár nahodeniach zistí optimálne nastavenia. Prúd najviac pôsobí na vlasec, ktorý smeruje kolmo na tok, lebo sa opiera v plnej miere do nášho vlasca.
Preto, ak sme pri vode sami, dobrou voľbou je nahadzovanie kúsok po prúde. Tým dosiahneme, že sa prúd akoby skĺzne po vlasci a jeho pôsobenie nie je také výrazné. Aj oblúk vzniknutý pôsobením prúdu je menší a zlepší sa nám aj detekcia záberov, lebo ani špička nie je priveľmi prepnutá a stáva sa citlivejšou. Tento jav nám umožní použiť o niečo menšie košíky, občas aj jemnejšie a citlivejšie špičky, ako keby sme nahadzovali kolmo na tok.
Uhol nahadzovania
Optimálny uhol nahadzovania na tok je zakaždým iný. Nie je potrebné hádzať príliš dolu po prúde. Občas stačí nahodiť len o pár metrov nižšie, inokedy treba hodiť ďalej. Veľmi veľa závisí aj od povahy dna. Ak je rovné, ľahšie nám po ňom prúd posunie košík a my sme nútení použiť ťažšie košíky; ale ak sú na dne nerovnosti, skôr sa medzi nimi košík zachytí a drží na jednom mieste.
Faktom však zostáva, že čím ďalej od brehu chceme loviť, tým je pôsobenie prúdu na náš vlasec väčšie a ak to chceme eliminovať, musíme nahodiť nižšie po prúde. Ideálne je nahodiť pozdĺž brehu, tak je pôsobenie prúdu minimálne a odhalenie záberov je najcitlivejšie, ale musíme si uvedomiť, že pri vode nie sme sami a aj iní si chcú zachytať.
Ďalším riešením je použiť tenší kmeňový vlasec, ale keďže lovíme na rieke, kde väčšinou používame ťažšie košíky, do príliš tenkých priemerov sa nechodí. Ja na rieke nejdem pod 0,18 mm, najčastejšie 0,20 mm, prípadne ak hrozí používanie ťažkých (90 g a viac) košíkov, tak neváham siahnuť ani po 0,22 mm kmeni. Tomuto si potom musím všetko prispôsobiť. Nájsť si optimálnu vzdialenosť od brehu, najvyhovujúcejšiu veľkosť oblúka, aby sa mi košík pohol až keď ryba potiahne nástrahu a podobne. Toto všetko sa nedá nikde naštudovať, ani v časopise, ani na webe, treba si to všetko vyskúšať a na vlastnej koži zistiť ako to vlastne funguje.
Kŕmenie rukou-áno či nie?
Veľa rybárov má obavu z nedostatočného množstva do vody dopravovaného krmiva počas samotného lovu a majú snahu nahádzať tam niečo navyše. Chceli by skôr dotiahnuť rybu na lovné miesto, alebo ju tam len udržať. Vo väčšine prípadov však dosiahnu úplný opak. Problém je v tom, že sa krmivo, ktoré je akýmkoľvek iným spôsobom, ako je košík, ktorý používame počas lovu, dostane niekam úplne inam, ako by sme potrebovali.
Uveďme si príklad. Rybár chce do vody ešte pred lovom nahádzať pol vedra krmiva, aby stiahol rybu k sebe. Vezme vedro, prejde o kus povyše svojho lovného miesta, odhadne približne vzdialenosť, o ktorú asi bude krmivo splavované, kým sa dostane na dno, tam nahádže túto prvotnú dávku a spokojne si ide pripravovať udice na lov. Je spokojný, lebo do vody dostal zvolené množstvo krmiva, ale kde to krmivo skončilo naozaj, ani len netuší.
Videl som to na Dunaji, keď chlapík zabrodil po prsia do vody a iba naberal kašovitú hmotu do ruky a snažil sa ju dohodiť čo najďalej. Už pri dopade na hladinu bolo počuť plesknutie rozpadajúceho sa krmiva, ktoré potom prúd odplavil nevedno kam, ale on bol spokojný, lebo do vody nahádzal krmivo. Toto je ten najhorší spôsob, ako si zakŕmiť miesto lovu. Ryba bude všade, len nie tam, kde by sme to potrebovali. Je to horšie, ako keby tam nehodil nič, lebo ryba bude pomaly zbierať voňavé kúsky krmiva a bude jej dlhšie trvať, kým na tom veľkom priestranstve rozptýleného krmiva nájde náš háčik s nástrahou. Iní si zas narobia z krmiva tvrdé gule, v tom lepšom prípade doň pridajú hlinu, alebo štrk na zaťaženie a podobným spôsobom nahádžu krmivo do vody. Ak sú gule krmiva správne urobené, dopadnú v celku na dno a tam sa postupne rozpadnú. Ak dotyčný vie aj presne hádzať, dokáže zakŕmiť relatívne malý priestor, kam sa ryba sústredí, ale ešte stále nemáte istotu, že je krmivo tam, kam bude dopadať aj náš košík.
Podobné je to aj so zakrmovacími košíkmi. Tie bývajú o dosť objemnejšie ako tie, čo máme počas samotného lovu, ale sú zväčša bez záťaže, alebo ju majú len minimálnu. Preto ich prúd ľahšie potlačí a dosadajú na dno inde ako by sme chceli. Takéto košíky je vhodné použiť na jazere, kde na ne nepôsobí prúd, čiže nie sú odplavované. Poniektorí si doma vyrobia košíky, s veľkým objemom a aj s patričnou záťažou. Títo budú zakrmovať relatívne najpresnejšie, ale ešte stále to nemusí byť ono, ak s tým košíkom nechcú loviť. Aj na prvý pohľad nepatrný rozdiel, meter – dva v mieste dosadnutia košíka na dno, môže spôsobiť, že sa záberu ani nemusíme dočkať, alebo budú len sporadické.
Košík – tým istým lovíme i zakrmujeme
Najpresnejšie, za predpokladu, že dokážeme presne hádzať na jedno miesto, budeme mať zakŕmené, keď použijeme ten istý košík, s ktorým potom budeme loviť. Ten pravidelne dopadá približne na to isté miesto a postupne sa nám na dne vytvorí kŕmny koberec, na ktorom sa časom sústredí zbierajúca ryba a bude závisieť len od nás, či aj niečo ulovíme.
Aby sme ho vôbec vytvorili, na začiatku prehadzujeme častejšie, do minúty, maximálne do troch, aj keby sme nemali žiaden záber. Niekedy trvá aj hodinu, kým sa dostaví prvé, nesmelé potrasenie špičky a až potom sa to pomaly rozbehne. Ak máme šťastie a natrafíme na práve okolo prechádzajúcu skupinku rýb, môžeme mať záber hneď po prvom nahodení.
Veľa rybárov sa nedočká záberu, lebo nahadzujú len občas a čakajú na záber aj pol hodiny. To malé množstvo krmiva, ktoré sa takto dostane do vody nie je pre ryby dostatočným lákadlom a ak aj dajaké prídu, veľmi rýchlo pozbierajú tých pár omrviniek a idú ďalej. A to nehovorím o tom, že sa im za tú dobu na vlasec pozachytáva kopa nečistôt splavovaných prúdom a po každom vytiahnutí košíka z vody ich musia z vlasca prácne odstraňovať. Čím častejšie sa prehadzuje, tým menej nečistôt musím z vlasca odstraňovať a môžem sa v pohode venovať tomu, kvôli čomu som si na breh sadol. Loviť ryby.
Je ešte veľa iných, väčších, či menších „tajomstiev“ úspešnej riečnej feedrovačky, ale o nich si povieme nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
