Tento článok vznikol na základe jedného blogu. Môžem to nazvať aj plagiátom, veď to už raz ktosi napísal, nemá v sebe žiadnu kreativitu alebo novinku. Je to len „kopírovanie“ a to z dôvodu, aby sme mali možnosť nájsť sa medzi muškárskymi archetypmi. Treba dodať, že opísané osoby sú vymyslené, takže hocijaká podobnosť je čisto náhodná.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MAREC 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Týchto ľudí spája len jedna jediná vec: kedysi boli rybármi, ale z nejakého dôvodu (dobrý film, vyťahovanie sa pred babami, upokojenie sa, že muškárenie je šport, a tak športujú, atď.) odbočili z bezpečnej cesty a namiesto efektívnych prírodných nástrah sa venujú spôsobu, ktorý je horšie použiteľný a s menším spektrom možností, ale pre nich oveľa farebnejším spôsobom.
Prvý typ The Running Man (utečenec)
Má medzi 30 a 50 rokov, podľa možností má rodinu. Ako nové hobby si vybral F1,
/rafting/ výlet do hôr, lenže koniec koncov z toho vznikol vždy rodinný program. Horolezectvo už bolo blízko toho čo zamýšľal, aspoň žena sa oddialila od skupiny, takže si mohol dať aj pivko bez zbytočných rečí. Lenže ranné prebúdzanie dokázala zničiť veta: „Fero, aspoň deti zober so sebou...“ Stojac na jednom moste, možno rozmýšľajúc nad samovraždou uvidel v hmlistej rieke muškára a neďaleko od neho vo vode chladiacu sa fľašu piva. Mal nápad a už na druhý deň mal komplet muškárske náčinie. Odvtedy každý víkend trávil vo vode. Aj keď na prvé dva výjazdy došla celá rodina, napokon prišli na to, že tu sa nič zaujímavé nedeje... a odvtedy je šťastný.
Druhý typ „A rieka tečie“ (A River Runs Through It)
Už v škole bola každá baba zaľúbená do Brada Pitta, lenže nevydarené akčné skúšky, veľké pády, vysoké ceny letenky do Tibetu a cena plastiky tváre nakoniec viedli k tomu, že náš nápadník prišiel na to, že cesta k „pittovaniu“ vedie cez tieňový hod. Veď sa zamyslite, aké je to nezaujímavé cez veľkú prestávku „oblbovať“ s kostňákmi, ktoré sa rozlezú počas feedrovania. Ale veta „po pás vo vode som hádzal Muddlera...“ dokáže z dievčenských hláv vytiahnuť tie najromantickejšie nápady. Výbavu má väčšinou tradičnú, na hlave čiapku, v nej má zapichnuté mušky, ktoré asi nikdy nepoužije: nechce, aby hrot vytrhol nitku z drahého amerického materiálu.
Tretí typ je Robot
Pre neho je muškárenie vojna! Ráno, keď ide loviť, je ako každý iný deň, život je tréning. Pár klikov, holenie a dva energetické nápoje na raňajky. A keď už sedí v aute, tak plný plyn, dvojka, trojka... a slnko ho nájde už vo vode. Žiadne ozajstné raňajky, desiata či obed. Len kus čokolády a veľké množstvo „energeťáku“. Chodí, suší, zameriava, hádže, chytí, pustí, suší, zameriava, hádže, chytí, skrýva sa, útočí, skrýva sa. Jeho princíp je „čo hod, to záber“. Najviac uznáva kormorána, lebo je to efektívny dravec, lenže ho aj nenávidí, lebo je to konkurencia. Môžeme ho z helikoptéry vyhodiť nad akoukoľvek riekou, vždy si udrží úroveň!
Štvrtý typ je Pomalý
Doma si nemôže nič zaujímavé zapáliť, lenže kto ho vidí na brehu? Pomaly sa oblieka a aj cez deň je viac na suchu ako vo vode. Veď čo ak by mu tá vzácna fajka vypadla z ruky? Poobede už švihá s úsmevom, lenže na večernú akciu v krčme vždy zaspí. Veď okolo štvrtej poobede je už strašne unavený a aj tak nechce miešať. Pomalé švihanie, v hlave mu fičí raggae a psychedelické zábery.
Piatym typom je Pátrač
Hádže zle, ale podľa neho to nie je jeho chyba. Vždy hľadá to pravé náčinie. Kupuje – predáva - vymieňa, ale to ho hádzať nenaučí. Je to viac-menej človek teórie. Vodu vidí len z okna auta, ale každé ráno sa zobudí a povie si: od zajtra to bude inak. Jedna vec je však istá, obchodovať s ním sa oplatí, lebo prúty od neho sú ako z obchodu.
Ďalší človek je Fetišista výbavy
Tá čudná iskra v jeho oku je z toho, lebo jeho myseľ sa zapodieva iba materiálnymi vecami. Na vysokej škole, keď mal nejaké drobné, tak to prepil, teraz aj čosi nakúpi. Niečo dôležité! Niečo lesklé! Niečo, na čo sa môže pozerať, podľa možnosti značkové. Má vo zvyku svojich kamarátov s lacnou výbavou ani nebrať medzi iných rybárov, ich výsledky sú podľa neho len otázkou šťasteny. Na vode, motorke, či babe je kráľom, prípadnú technickú chybu koriguje štýlom. Jeho lexikónové vedomosti sú obrovské.
A potom Domáci „kutil“
Nie vždy je šporovlivý. Polovičku bytu prerobil on sám. Prečo by to bolo inak aj s výbavou? V záhrade kefuje psa pre dubbing, vedľa zrazeného bažanta necháva čierne brzdné čiary: ON vie vyrobiť oveľa lepšie ako hentie drahé v obchode. A ak nie, tak to skúsi znova, veď to je zadarmo. Projekt vlastnej hodvábnej šnúry mu nevychádza, lebo tie húsenice vždy zdochnú. Z hľadiska vzdelania existuje viac typov. Ak je stolárom, tak to sa ešte dá, veď vyrobené veci sú ľahšie a plávajú. V horšom prípade je to sústružník. Vtedy je aj brzda doma vyrobeného navijaka z ocele. Tento expert v prípade zakopnutia ide rýchlo ku dnu. Hlboké a celoživotné barterové priateľstvá vznikajú z trojíc stolár – sústružník – preparátor.
50+
Jedinečný, teraz sa vyvíjajúci muškársky typ. Má vlastnú mierku na všetko. Ak pstruh, tak 70 cm, ale minimum je päťdesiat, no nikto ho nikdy nevidel. Aj počas krátkych hodov brzdí šnúru oboma rukami. Keď hádže klasicky nad hlavou, tak z Ružomberka chytá pod žilinským mostom. Tam, kde sa neskrýva dúhak nad 40 cm, ani nenahodí, lipeň pod 30 cm je len žubrienka. V ostatných veciach života je tiež extrémistom, aj keď vo väčšine prípadov len v hlave.
Snívač
Väčšinu zájazdov prežíva v kancelárii a nie na vode. V hlave má už niekoľko úspešných zájazdov. Na každý víkend naplánuje výjazd, auto naplní virtuálnymi kamarátmi, ale nakoniec to zruší. Aspoň raz za mesiac vygeneruje nejaký životný zájazd: Švédsko, Nový Zéland alebo Patagónia, a všade by to vyšlo veľmi lacno. Veď v stanoch s kamošmi je to paráda, ale nakoniec aj stan aj oni ostanú doma. Ak to nevyjde, nič sa nestalo, jeho krv ho tlačí naďalej. Ešte raz sa do toho pustí, vyráta, kombinuje a oblbuje a nakoniec istú dobu si nevolajú. A to z dôvodu, že čo ak sa náhodou ten druhý spýta „no tak kedy ideme do Patagónie?“
Prísavník
Áno, ten kto nikdy nie je sám. Na ryby ide len s kamošmi a jeho výbava skrýva len to najpotrebnejšie. Veď ostatné veci sa k nemu dostanú keď už stojí vo vode. Jeho základné otázky sú: „Nemá niekto 12-tku vlasec, lebo ja som zabudol doma“ alebo „Čo si naviazal, ukáž! Dáš mi jednu?“ Ak si nedáš pozor na ruky, zoberie si tri. Je to presne taký typ človeka, komu vždy dochádza nadväzcový materiál, veď aj sám si ho uviaže na mieste... z tvojho silónu. Dobrá rada, a hneď dve: ak sa počas rybačky rozhodneš zjesť obsah svojho chlebníka pri vode, sprav to aspoň 300 metrov od neho. A vždy si prezri svoje auto keď dorazíš domov. Možno mu 2-3 z tvojich mušiek vypadli z klobúka. Napriek všetkému nebýva pri vode žiadny problém, kým na „požičaný“ strímer od teba nechytí toho najväčšieho obra z „točáku“, kde si ty pol hodinu hádzal bez záberu. V tomto prípade býva cestou domov ticho.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.