V auguste som sa opäť vybral na moje obľúbené jazero,
kde som plánoval pobudnúť tri týždne a následne
po ukončení lovu sa presunúť do Talianska na
preteky WCC. Pri balení materiálu a výbavy som
si dal viac záležať a začal som s tým už niekoľko
dní pred odchodom.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Aj keď mám svoju výbavu vždy v pohotovosti a značnú časť na jednom mieste, všetko som radšej prekontroloval. Pripravoval som sa na lov z brehu, ale aj na lov z člna a na následné preteky. Tomu zodpovedalo aj množstvo krmiva pre kapry, jedlo a voda pre mňa minimálne na tri týždne. Vedel som, že ak začnem loviť, tak po celý čas nebudem mať možnosť odísť do obchodu.
Ostáva mi čakať, čo sa bude diať
Po dvoch týždňoch sa mal ku mne pridať Jardo, ktorý by mi v prípade potreby chýbajúce a potrebné veci priniesol, ale mohlo sa stať, že ho práca nepustí a ostal by som bez jedla a vody. Preto balím zásoby vody a potravín o to viac. Materiálu sa nazbierala tiež kopa. K lovu z člna potrebujem dva člny, tri kotvy, každá s hmotnosťou 20-30 kg, plus dve náhradné. Na každej kotve /kovový kotúč/ je priviazané 15-20-metrové lano s priemerom 10-12 mm.
Na túto výpravu som si pribalil tri trakčné batérie 140 Ah plus nabíjačku týchto batérií, elektromotor, tri bivaky, rod pod na čln, ale aj na breh a množstvo drobností, ktorých význam som ocenil v nepredvídaných situáciách. Po viacnásobnom premietnutí si jednotlivých situácií som mohol vyraziť s pocitom, že mám všetko potrebné na lov.
Hneď po príchode k jazeru som si vyhliadol jedno z voľných miest. Poznám ho z minulosti, tak neváham a začínam loviť tam. Na vode nestrácam čas hľadaním lovných miest. Terén poznám z minulosti a zopár miest mám uložených v GPS, a tak smerujem k nim. V člne mám so sebou už aj dva prúty a montáže hneď kladiem v rozmedzí dvadsiatich metrov. Ak nefúka silný vietor a lovné miesta nemám rozmiestnené na rozsiahlej ploche, tak kladiem aj štyri prúty naraz. To všetko kvôli šetreniu energie v batériách.
Ďalšie dva prúty zavážam taktiež naraz, montáže sú neďaleko od seba, ale v rôznych hĺbkach. Netrvalo to dlho a mám všetko pripravené. Ostáva mi už len čakať čo sa bude diať. Ak sa kapry pohybujú v mojej oblasti, tak záber príde čoskoro a je pravdepodobné, že záberov bude viac. Ak nie, tak budem čakať na ojedinelý záber. Prevážať budem každý druhý deň, samozrejme, ak nepríde záber.
Čo keď to bude práve teraz kapor?
Prvé dni a nakoniec aj celý prvý týždeň mi berú len veľké liene. Lovím ich tak 2-3 denne. Skúšam všetko čo ma napadne, aby som sa vyhol ich záberov, ale nepomáha nič. Zväčšujem priemer boilies, mením čerstvé mäkké boilies za tvrdé vysušené na kameň, peletami a partiklom vôbec nekŕmim a liene nie a nie zastaviť v požieraní boilies na mojich kŕmnych miestach, ktoré som už niekoľkokrát zmenil.
Po každom pípnutí hlásiča vyrážam na vodu, nič nepodceňujem a hovorím si „Čo keď to bude práve teraz kapor?“ Po záberoch neviem rozoznať o akú veľkú rybu ide, a to kvôli hustým porastom vodných tráv v širokom okolí, cez ktoré smeruje môj vlasec. Preto som v napätí až do posednej chvíle a posledných metrov šokovky. Vtedy už viem odhadnúť, s akou rybou mám dočinenia.
Taký istý scenár zažívam aj druhý týždeň. V nepravidelných intervaloch, v noci aj počas dňa prichádzajú zábery, ale stále len od lieňov. Nespočetné pípnutie ma prebúdza aj v stredu ráno o piatej. Znovu vyrážam na vodu do tristometrovej vzdialenosti, už nie s tým elánom a odhodlaním ako na začiatku výpravy, ale idem. Každého lieňa som podoberal v miestach kde som montáž aj kládol. Po záberoch nedokázali odplávať na väčšiu vzdialenosť ako dva metre v čom im bránili husté trávy a ťažké olová - 280 g, ktoré používam.
Konečne taký kapor, kvôli akým chodím na ryby
Pri tomto zábere a priblížení sa k miestu sledujem, že šokovka smeruje doprava od miesta položenia a po miernom trhnutí prútom šokovka vystrelí opačným smerom doľava. V tom momente už bojujem s veľkou rybou, ale myslím si, že ide o sumca. Asi po piatich minútach boja a točenia sa s člnom na jednom mieste sa mi darí dvihnúť rybu ku hladine. Teraz už vidím telo kapra, dlhého lysca. Ešte chvíľu statočne bojuje, ale už získavam prevahu a ovládam ho.
Unavené telo sa kladie na hladinu a podoberám ho. Konečne kapor a taký, kvôli ktorým chodím na ryby. Vážil 23,50 kg. Zabral na boilies LEGEND-BIOSQUID. Po tomto zábere pokračujú zábery od lieňov. Tri dni lovím ešte na tomto mieste z brehu. Opätovného záberu od kapra som sa nedočkal, a tak idem kapry hľadať z člna. Ani táto zmena lovu a každodenné zmeny lovného miesta mi už šťastie nepriniesli. Záberu som sa nedočkal. Vo štvrtok večer balím a hneď vyrážam na 1 100 km dlhú cestu do Talianska, kde sa zapojím pretekov WCC.
Spolieham len na seba
Tak ako na každých kaprárskych pretekoch, je úspech podmienený šťastným vyžrebovaním miesta, tak to bolo aj na Bolsene. Podarilo sa nám vylosovať miesto v sektore, kde hĺbka vody dvadsať metrov od brehu dosahovala hĺbku až 40 metrov. Na rybách si vždy verím a som optimista, ale tu mi úsmev zamrzol. Odsedeli sme si preteky bez náznaku nádeje a už tam sme si plánovali ďalšie výpravy.
Na tú ďalšiu a asi aj poslednú v tom roku vyrážam v októbri. Plánujem zotrvať desať dní a loviť výlučne z člna. Viem čo ma čaká, ale nepripúšťam, že cúvnem. Lov z člna, zákaz nočného lovu, lov len od východu do západu slnka, dĺžka denného lovu cca 11 hodín, opustiť lovné miesto počas noci a nocovanie na povolených miestach vzdialených cca 2 km, povolený len elektromotor, častý silný vietor atď.
Balím veci a materiál len na lov z člna, ale aj tak je toho dosť. Poisťujem sa a veľa pre mňa dôležitých vecí beriem dvojmo. Budem loviť sám a možno aj v širokom okolí budem len ja a príroda, tak sa spolieham len na seba.
Opäť celý deň bez záberu
V stredu ráno prichádzam k jazeru. Začínam si chystať člny na lov a všetko potrebné, čo má byť po ruke. Ostatné veci odkladám do auta, ktoré budem parkovať v nedohľadne. Už okolo obeda mám všetko prichystané, a tak sa preplavujem k najbližšiemu výbežku a vstupu do zátoky. Kotvím čln, zavážam tam, kde som ešte nikdy nelovil. Mierne zakrmujem a čakám.
Päť hodín lovu mi ubehlo veľmi rýchlo. Skoro celý čas som prespal, cesta zo Slovenska ma vyčerpala. Cestoval som celú noc, bez prestávky. Počas tých pár hodín lovu sa nič neudialo, a tak veslujem k brehu prespať. Ráno sa vraciam na to isté miesto. Opäť celý deň bez záberu. Nasledujúce dva dni mením miesto lovu. Lovím na vstupe do zakázanej zóny jazera. Je tu množstvo potopených stromov a rastlín, ale ani tu sa hlásič neozýva. Ďalšie ráno vyrážam na nové miesto, ale nie pre mňa neznáme. V minulosti som tu už chytal.
Prvý deň uplynul opäť bez záberu. Druhý deň podvečer asi pol hodinu pred ukončením lovu prichádza lovec šťúk a prehadzuje voblerom miesta, kam smerujú moje vlasce. Po niekoľkých hodoch to vzdáva a odchádza preč. Práve keď bol asi desať metrov za mojím pravým prútom, pípol hlásič. V prvom momente si myslím, že rybár troluje a zachytil môj vlasec. Všímam si, že vobler sa mu pohojdáva pred špičkou prúta, takže neloví. Sám ostal prekvapený a sleduje, čo bude nasledovať. Nasadám do člna a idem k miestu. Natáčam vlasec, čoskoro sa dostávam na šokovku, keďže mám nahodené na krátku vzdialenosť.
Neodídem, pokým neulovím veľkého kapra
Šokovka reže buriny cik-cak a usudzujem, že tam bude ryba. Po chvíli už priťahujem kapra ku hladine. V burinách nemal šancu na dlhé výpady a zakrátko sa ocitol v podberáku. Vážil 19,70 kg; v minulosti som sa s ním už stretol a vážil viac. Zabral na pop-up SIGNAL-BIOSQUID. Ráno pristávam na tomto mieste a dúfam , že to nebol ojedinelý záber. Do večera sa nič neudialo, a tak už večer premýšľam, kam sa ráno vyberiem.
Miesto mením a ráno sa preplavujem k dlhej hrane, kde je väčšia plocha hlbšej vody. Dva dni čakám bez záberu a hovorím si „Tu ostanem do konca výpravy a neodídem, pokým neulovím veľkého kapra.“ Nasledujúci deň nútene mením plán. Európou sa preháňa silný vietor a mňa zastihol predpoludním na vode. Kotvy ma nedržia a asi po dvoch hodinách silného pohojdávania v člne /nedokázal som ani lúštiť tajničky/ dvíham kotvy a idem po vetre za výbežok, kde predpokladám bezvetrie.
Rýchlosťou vetra sa ocitám za výbežkom, opäť zavážam a čakám. Už o dve hodiny mi zabral kapor. Vážil 10 kg. Potešila ma rýchlosť záberu a znova sa mi potvrdilo, že ak nájdem kapry, tak docielim záber aj bez predošlého kŕmenia. Ráno sa prebúdzam a hneď sledujem vrcholky stromov či vietor zoslabol; nocoval som v záveternej zátoke, a tak pohľad na pokojnú hladinu bol nereálny.
Idem domov? Ostanem?
Vyrazil som ku hrane a po opustení zátoky zisťujem, že vietor je v mojej norme. Idem na to a dúfam, že vietor nezosilnie. Kotvím v burinách a verím, že podržia kotvy aj keď vietor pridá na sile. Predpoludním začal zosilnievať, už pípa každý hlásič, čln hádže zo strany na stranu. Odopínam swingre a je razom ticho. O chvíľu už ľavý hlásič plynulo pípa: záber!
Beriem prút, presadám do druhého člna a proti vetru mierim k rybe. Až keď vlasec smeruje kolmo pod čln, pociťujem silu ryby. Zdolávam ju v päťmetrovej hĺbke a ryba stále smeruje do hĺbky. Krásny súboj, silná ryba, len dúfam, že to nebude sumec. Po chvíli vidím kapra meter pod hladinou. Znova sa rozbehol do hĺbky a stráca sa mi z dohľadu. Opäť sa mi ho podarí pritiahnuť k hladine, držím ho, ale obávam sa, aby sa nevypol. Naberá silu na jeden z posledných výpadov do hĺbky, povoľujem mu a po chvíli je zase na hladine a tam je už môj. Vetrom sa nechám sfúknuť k nemu a podoberám ho.
Hneď zo zvedavosti nadvihujem podberák a očami premeriavam jeho telo, masívne ústa a tučné brucho. „Tučniak“ - mám radosť. Váži 22,90 kg a zabral na pop-up SIGNAL-BIOSQUID. Plánoval som desať dní lovu, chytám už druhý týždeň. „Idem domov? Ostanem?“ Ostávam, potiahnem ešte týždeň.
Macko na záver
Nasledujúce dva dni som opäť bez záberu, ale verím v záber. V nedeľu sa mi nechce vstávať, a tak o hodinu neskôr vyrážam na hranu, ale o ôsmej už mám prúty zavezené. Po raňajkách a čaji sa schovávam do spacáku a na chvíľu si zdriemnem. Už druhú noc mrzlo, je pomerne chladno, ale slnečno. Krátko pred desiatou ma budí záber. V rýchlosti odväzujem čln, cievka sa neustále plynulo točí.
Ryba mohla prejsť vzdialenosť aj dvadsať metrov. Dúfam, že nenašla nejakú prekážku a neskončí v nej. Beriem prút, sadám do člna, a hlavne dávam pozor, aby som sa nešmykol a nepadol mimo člny. Pomaly sa približujem k najvzdialenejšiemu lovnému miestu. Idem proti ostrému jesennému slnku. V jeho silnom odraze už vidím „šokáč“, vypínam motor. Cítim prvé výpady a čoskoro aj kapra na hladine. Po krátkom preťahovaní ho podoberám. Znova ma potešil rýchly záber a to dve hodiny po zavezení. Vážil 20,30 kg a zabral na boilies LEGEND-BIOSQUID. Teraz som si povedal, že o dva dni končím. V utorok večer som naozaj ukončil lov a vyrazil domov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
