Dean Macey upriamil svoju
pozornosť na potok, ktorý
je široký zhruba ako štandardný
rybársky prút, ale
v chladných mesiacoch
ponúka veľké možnosti.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Studený vietor sa opiera na snehom zapadanú krajinu anglického vidieka. Sivé mraky stoja nízko nad obzorom a veštia, že dnes to bude ťažké. Spolu s Deanom stojíme asi pri najužšej riečke aká sa tu dala nájsť, ale Dean mi snáď ukáže, aký produktívny lov môže byť aj na takomto „fleku“.
Dnes nebudem vôbec používať krmivo
Sme na hornom toku málo známej vody Chelmer, nachádzajú sa tu jalce a pleskáče, ale aj tie boli pre Deana donedávna skôr záhadou. Dnes sa presvedčíme, že toto intímne miesto má zimnému rybárovi čo ponúknuť. „Počul som, že v týchto riečkach žijú pekné pleskáče“, vraví mi Dean, zatiaľ čo si vyberá z auta veci. „Dnes sa však zameriame na jalce, pretože podmienky nie sú príliš dobré. Predtým som tu bol s priateľmi a nachytali sme ich tu pekné množstvo, ale zábery prichádzali najmä večer“.
Kráčame zasneženou cestou po prúde rieky k mostu. Riečka sa kľukatí cez štrkové prahy a pokojné miesta, vytvára hlbočiny, hučiaky a prúdiky. Každý úzky kút rieky vytvára pekný hlboký bazén, práve taký, aký jalce obľubujú. „Dnes nebudem vôbec používať krmivo. Navlhčený chlieb v kŕmidle mi bude úplne stačiť a budem sa snažiť naň vyprovokovať nejakého osamoteného jalca. Určite si si všimol, že nahadzujem nad pravdepodobné miesto výskytu rýb. Vždy mám pocit, že je lepšie rybu vylákať postupnou prezentáciou, ako im to hádzať priamo na hlavu“.
Medzitým Dean nahodil kŕmidlo do malej jamky na opačnom brehu a sadol si na vedro. „Mám pri sebe pekný krajec bieleho chleba, ale rozhodol som sa, že začnem chytať s dvojročnou syrovou pastou. Smrdí ako šľak a ja dúfam, že táto vôňa mi pomôže nalákať rybu ešte pred zotmením.“
Aj veľmi nádejné miesto zlyhalo
Zatiaľ čo čakáme, pýtam sa Deana aké je najlepšie miesto, na ktorom sa jalce zdržiavajú. „Je to tam, kde sa dá dobre ukryť, s dobrou hĺbkou a miernym, ale stabilným prúdom. Je dôležité, najmä počas dňa, aby nebolo vidno na dno. To znamená, že je tam dosť vody a jalce sa tam cítia v bezpečí. Dnes budeme chytať na niekoľkých loviskách a vrátime sa späť k mostu, kde by som chcel nejaký čas pobudnúť. Je to veľmi dobré miesto, voda je tam hlboká a prúd pomalý a stabilný. Okrem toho, jalce majú rady úkryt, aký im most ponúka. Vyskúšame aj zarastené zákutia, ako aj tiahle zákruty, nikde sa nezdržíme viac ako 10 minút. Ak sa snažíš uloviť jalca, malo by sa to odohrať veľmi rýchlo.“
Prvých desať minút prešlo ako voda a opäť sme v pohybe sledujúc malú rybu, ktorá sa pohla v plytkej vode. Ostatných niekoľko miest vyzerá mŕtvo. Aj veľmi nádejné miesto zlyhalo. Spolu so súmrakom sme pomaly prišli k mostu a dúfame, že tu to bude to pravé orechové. „Môj priateľ Adam Rooney tu minule pekne zabodoval. Chytal tesne nad mostom a hádzal kŕmidlo dole prúdom. Presne toto chcem urobiť aj ja. Nepoužijem však syrovú pastu, budem používať iba kúsky chleba spolu s namočeným chlebom v kŕmidle. Zistil som, že aromatickejšie nástrahy, ako je napríklad syrová pasta zvykne účinkovať až po úplnom zotmení.“
Na toto sme čakali
Potom Dean nahodil montáž k náprotivnému brehu a nechal všetko klesnúť na kamenisté dno rieky. Kŕmidlo sa „usadilo“ v pomalom prúde. Krátko po nahodení sa špička prúta začala hýbať. „Myslím, že je to malá ryba. Ale nikdy nevieš, jalce berú veľmi opatrne“. Niekoľko minút neskôr zostavu vytiahol z vody a nástraha bola preč. „Áno, vyzerá to na malú rybu“, poznamenal, zatiaľ čo pripravoval ďalšiu nástrahu. Ostatné tri hody sa skončili rovnako s „odcudzenou“ nástrahou.
Dean prikŕmil niekoľkými guľôčkami vlhkého chleba. „Skúsim to trochu vyššie proti prúdu na vnútornej strane zákruty, kde je prúd kvôli trstinám trochu pokojnejší.“ Sľubne vyzerajúce miesto neprinieslo rybku, a tak sa Dean vrátil späť k mostu. Je už tma a teraz je ten najlepší čas na stretnutie s jalcom z malého potoka. Nahadzuje s novou nádejou smerom ku kamennej stene na opačnom brehu. „Nemám na špičke izotop, takže si musím na ňu posvietiť čelovkou.“ Tentoraz je záber o trochu dramatickejší. Špičku ohlo a prvý jalec bol náš. Po niekoľkých výpadoch ho Dean podobral. „Na toto sme čakali“.
Ryba je striebristo-hnedá s veľkou hlavou – perfektný jalec z malého potoka okolo 1 kg. Dean potom lovil na syrovú pastu ochutenú cesnakom a zábery prichádzali pekne jeden za druhým. Vyzeralo to tak, že jalce sa presunuli k mostu a tam sa vo veľkom kŕmili. Medzitým ako som sa poberal domov, Dean ešte ulovil šesť rýb nad 1,5 kg. Keď som bol už doma, Dean mi poslal správu, že prekabátil ešte niekoľko pekných rýb okolo 2 kg. Aj malé potoky nás môžu prekvapiť svojou bohatou obsádkou, tak prečo ich nevyskúšať?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
