Ešte prednedávnom muškári na
nórskych fjordoch vzbudzovali skôr
údiv, až pobavený úsmev na tvárach
ostatných rybárov. No časom si, popri
obľúbenej ľahkej prívlači, aj táto
metóda získava stále viac priaznivcov.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MAREC 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ide o mimoriadne náročnú rybolovnú disciplínu a rozhodne ju neodporúčam začiatočníkom. Aj skúsený muškár musí prekonať množstvo počiatočných prekážok a neúspechov, ale úlovky prvých väčších rýb okamžite vyvážia všetky predchádzajúce nezdary.
Výstroj a nástrahy na morské muškárenie
Na mori nejde o klasické muškárenie známe z väčšiny našich vôd. Tresky, a to najmä väčšie jedince, sa zdržujú vo veľkých hĺbkach. Podmienkou úspechu je dostať nástrahu k nim – do hĺbky a čo najbližšie ku dnu. Často lovíme aj v dvadsať až tridsať metrov hlbokej vode. Na to je nevyhnutná silno potápavá šnúra. V ešte väčších hĺbkach sa dá tiež muškáriť, ale je tu už veľké riziko straty celej šnúry. Dnes sú na trhu muškárske šnúry, ktoré klesajú ku dnu ako drôt a to je presne to, čo na úspešný lov potrebujeme.
Pod šnúru navinieme čo najviac backingu – morské ryby sú neuveriteľne bojovné a vytrvalé. Navijak väčší, najlepšie s nerezovou úpravou, vhodný na morský rybolov. Prút aspoň osmičkový, stačí 275 cm dlhý. Koncový nadväzec z fluorokarbónu cca 0,26 až 0,30 mm väčšinou stačí. Bežne muškárením lovíme ryby vo veľkosti 60 – 70 cm, no výnimkou nie sú aj viac ako metrové tresky. Tie už dokonale preveria každý detail našej výbavy.
Ako nástrahy používam väčšinou strímre rôznej veľkosti. A to od najväčších, takmer dvadsaťcentimetrových šťukových a hlavátkových až po dvoj-, trojcentimetrové napodobeniny poteru. Sú dni, keď tresky jednoducho nežerú a k záberu ich dokáže vyprovokovať len menšia nástraha.
Okrem malých strímrov je v tomto smere takmer zázračnou nástrahou kreveta. Je to univerzálna morská nástraha, ktorú viažem na väčšie kaprové - resp. boiliesové háčiky, ktoré vynikajú pevnosťou. Farby sú najlepšie od oranžovej až po tmavočervenú s klasickými čiernymi, alebo zlatými očami. Môžeme na ňu uloviť malého 20 cm dlhého pestrofarebného gambáča, rovnako aj metrovú tresku škvrnitú.
Takmer nevyhnutným doplnkom výbavy pre lov na mori je jednoduchý sonar. Stačí základný model, ktorý dobre vykreslí hĺbku, klesanie a stúpanie dna a teplotu vody. Ukážky rýb na obrazovke sú síce fajn, no my sme často lovili tresky aj v miestach, kde nám sonar v stĺpci nevykreslil ani šupinku.
Spôsob lovu
Ďalšou podmienkou úspešného muškárenia na mori je dobre zohratá partia. Najlepšie je pokaľ sú v člne dvaja, max. traja muškári. Dá sa kombinovať aj lov muškárením s jedným, alebo dvoma loviacimi na ľahkú prívlač. Ťažký pilker a muškárenie rozhodne nejdú dohromady, loví sa na úplne iných miestach, v rozdielnych hĺbkach...
Po nahodení muškárskej šnúry necháme čln voľne driftovať pozdĺž brehu, popri ostrovoch, ponad podmorské kopce, ktoré vyhľadáme za pomoci mapy a sonaru. Najlepšie sa loví v hĺbkach 15 – 25 m, keď v ruke ešte držíme koniec muškárskej šnúry a na navijaku máme dostatok backingu. Hĺbky okolo päť až desať metrov považujem v mori za plytčiny. Ale môžu to byť tiež úspešné miesta, hlavne pokiaľ je v ich blízkosti strmý zráz.
Na sonare neustále sledujeme nerovnosti dna a snažíme sa ich muškou kopírovať. Špička prútu je celá pod vodou a šnúru neustále držíme v ruke pre lepší cit a kontakt pri zábere. Občas nástrahu oživíme jemnými trhavými pohybmi, alebo strímer, či krevetu prudko potiahneme pár metrov nad dno. Chce to určite trochu cviku a pevné nervy, pretože spočiatku budeme mať oveľa viac záberov dna. Záber ryby väčšinou okamžite spoznáme. Býva taký prudký, že nám ryba často vytrhne šnúru z ruky. V tomto sú majstri hlavne tresky polaky. Aj ich prvý únik je rýchly, nezadržateľný. Pokiaľ nám koncový nadväzec čo i len jemne brnkne o ostrý skalný útes, súboj sa okamžite končí.
V prípade, že sa nám prvý únik tresky podarí zastaviť, máme šancu na jej zdolanie. Väčšinou dosť malú šancu, pretože pri muškárení na mori sú sily veľmi vyrovnané. Tresky polaky sú zároveň špecialisti na prekvapenia. Bežne zaberú nielen pri dne, ale aj vo vodnom stĺpci a niekedy nástrahu sledujú až tesne pod loď.
Naopak, tresky škvrnité sa stále držia dna. Záber je pomalý rozvážny a ich zdolávanie takmer nekonečné. O tom som sa mal možnosť viackrát presvedčiť.
Tresky sú neskutočné dravce
Pri zdolávaní menšej tresky sa mi zdalo, akoby ju z hĺbky prenasledovalo niečo obrovské. Všimol som si len neurčitý tmavý tieň, čo som spočiatku považoval za prelud mojej fantázie, spôsobený azda príliš dlhým kolísaním na morských vlnách. Keď som však vytiahol tresku s odtlačkami veľkých čeľustí na bokoch, prelud sa zmenil na realitu. Časom som na to takmer zabudol. Až mi opäť nejaká tajomná sila začala ťahať môj úlovok ďaleko do hĺbky. Nakoniec mi ho ani nevrátila, všetko odtrhla.
Vraví sa „do tretice všetko dobré“, čo mi tentoraz aj vyšlo. Znova som po zábere zacítil jemné potriasanie a menšiu rybu som s prehľadom zdolával. Vtom náhle ťah zosilnel a ryba začala nekompromisne plávať do hĺbky. Žiadne potriasanie len silný neúnavný ťah. Občas som musel naštartovať motor a rybu nasledovať. Prešla už takmer pol hodina a ryba stále nejavila ani náznak únavy. Potom sa mi ju podarilo nadvihnúť pár metrov nad dno a až vtedy to veľká treska vzdala. Do metra jej chýbalo len pár centimetrov. Malý strímer mala jemne zachytený v okraji čeľuste. Zabrala na asi 30 cm dlhú tresku tmavú, ktorá zostala visieť voľne na silone. To bolo prakticky jediný raz, čo sa mi takto podarilo zdolať tresku ulovenú na menšiu tresku. Mal som ešte pár podobných záberov, tie však skončili mojou rýchlou prehrou.
Aj kvalitný nadväzec z tridsiatky fluokarbónu je pre niektoré ryby jednoducho úplne nepodstatný. Potvrdil mi to ešte jeden zaujímavý zážitok. Na susednej lodi mali kamaráti konečne niečo poriadne na udici. Už viac ako hodinu zdolávali obrovskú rybu. Neboli to muškári, mali poriadnu „morskú výbavu“. Začínali sme si robiť vtipy, že to ani nie je ryba, ale ruská špionážna ponorka. Šnúra s tridsaťkilovou nosnosťou aj ťažký prút boli ohnuté na prasknutie. No nie ryba, ale rybár strácal stále viac a viac síl. Nakoniec vybral z vrecka nožík a so slovami, že už ma to ďalej nebaví, šnúru odrezal... Zmeravel som. V nemom úžase som s pootvorenými ústami hľadel striedavo na koniec šnúry na navijaku a do vody. Nechápal som, ako môže niekto takýmto spôsobom prísť o svoj životný úlovok... Azda nečítal Starca a more?
Zaujímavé úlovky
Lov na mori je vždy iný, plný nových neočakávaných zážitkov, stretnutí, priateľstiev. Mojimi spoločníkmi v člne boli Miki – vytrvalý muškár a Miro – rybár chovateľ a rekreačný lovec tresiek. Musím sa, sebakriticky priznať, že to mali niekedy so mnou pri našich rybárskych výpravách dosť náročné. Miro mi raz, po viac ako 30-hodinovom nepretržitom love a oboplávaní niekoľkých veľkých ostrovov, taktne pripomenul, že už je pomaly čas vrátiť sa do kempu. Nakoniec som, s trochou nevôle, ale predsa súhlasil. Veď aj rybársky fanatizmus musí mať svoje hranice...
Nórske fjordy sú skutočne mimoriadne bohaté na ryby. Popri treskách sa nám muškárením podarilo uloviť aj množstvo ďalších zaujímavých druhov. Mikimu sa pošťastil úlovok menšieho mieňa. Spestrením boli pestrofarebné gambáče. Ulovili sme aj zaujímavú rybu, ktorá vraj dokáže „kráčať po dne“ – triglu. No azda vyvrcholením bolo, keď sa mi pri nahadzovaní do šnúry zamotala veľká morská čajka. Po jej úspešnom zdolaní som ju opäť pustil na slobodu. Aj keď to nebolo úplne bez komplikácií, pretože neustále dosť nebezpečne do všetkého zobala.
Stolová hora – naša výzva
Takmer som zabudol spomenúť, že Nórsko je, okrem rýb, zaujímavé aj mimoriadnou krásou prírody. Okrem mora, ostrovov, fjordov, množstva riek a vodopádov nás najviac fascinoval zaujímavý kopec týčiaci sa nad kempom, často zahalený závojom šedej hmly. Nazvali sme ho „Stolová hora“ pre jeho zvláštny tvar. Vyzeral, akoby bol v polovici odseknutý, s rovnou vrchnou stranou. S Mirom sme sa rozhodli, že tento kopec bližšie preskúmame...
Cesta hore nás viedla popri potoku, či skôr riečke. Vytvárali sa tu zaujímavé menšie kaňony, vodopády, meandre. Obdivovali sme prekrásne prírodné scenérie, až sme dorazili k prvému väčšiemu jazierku. Na jeho brehu bol postavený zrubový prístrešok s pripraveným drevom, ohniskom, sekerou, kotlíkom a ďalšími nádobami a potrebami na varenie. Ponechané len tak – pre turistov. Bez akéhokoľvek zabezpečovacieho zariadenia, kamery... „Tak to mi na Slovensku nik neuverí...“ zahlásil Miro. Musel som spraviť pár dokumentačných fotiek.
Pri pohľade na hladinu jazierka som si všimol menšie krúžky zbierajúcich pstruhov. Škoda, udice sme nechali v kempe...
Pokračovali sme ďalej úzkym chodníkom, ktorý stúpal strmo nahor. Malé jazierka, potôčiky, močariská. Príroda sa tu menila doslova každým krokom. A nakoniec to hlavné. Výhľad zo „Stolovej hory“ do údolia a na more bol neopísateľný. Spoznával som zálivy, ostrovy, miesta, kde sme lovili tresky. Pripadal som si ako v rozprávke. Vôbec sa nám nechcelo dolu. Až keď sa začal dvíhať vietor a obloha sa zlovestne zatiahla, rýchlo sme sa podujali na návrat. Bol to určite jeden z mojich najkrajších výletov v Nórsku.
Posledný deň na mori
Čas neúprosne letí a tak bol zanedlho pred nami posledný deň rybačky. Na mojej osmičkovej muškárke sa mi v člne náhodne zlomila špička, a tak som mal k dispozícii už len rezervný šestkový prút s dvadsiatkou nadväzcom. Vyrazili sme k nášmu obľúbenému mostu na miesta, ktoré sme dokonale poznali a ktoré nás takmer nikdy nesklamali.
Tresky brali zodpovedne, aj keď väčšinou menšie. No aj ich zdolávanie na jemnom muškárskom prúte bolo zážitkom. Na ani nie polmetrovú tresku mi opäť zaútočila väčšia ryba. Nestrácal som čas a rýchlo naviazal veľký šťukový strímer a nahodil tam, kde som ju naposledy zbadal. Občas som šnúru jemne potiahol, a snažil sa tak strímrom napodobiť poranenú rybku. Pri klesaní, asi v pätnásť metrovej hĺbke, som mal záber. Ryba okamžite unikala popri dne stále hlbšie a hlbšie. Pri tridsiatich metroch mi prešiel cez očká koniec šnúry a ryba ďalej klesala. Zišla až na štyridsaťpäť metrov. Väčšia hĺbka na tom mieste našťastie nebola. Neveril som, že by som ju mohol zdolať.
Po viac ako pol hodine sa mi ju podarilo po prvýkrát zdvihnúť kúsok nad dno. Potom znova a asi na tretí, štvrtýkrát začala náhle stúpať ku hladine, že som nestačil navíjať. Vynorila sa pár metrov od člna. Prekrásna veľká treska škvrnitá. A tak som, paradoxne, jednu zo svojich najväčších tresiek, ulovil na úplne jemnú muškársku výbavu vhodnú skôr na pstruhy ako na lov na mori.
Nórsko, fjordy, tresky. Jedinečná krása prírody, tajomstvá ukryté vo veľkých hĺbkach pod hladinou mora. Ešte stále jeden z mála skutočných rybárskych rajov, ktoré sa oplatí vidieť, zažiť, precítiť...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
