Mongolsko je ako muškárenie
v starodávnom,
malebnom a
nepoškodenom okolí.
Mongolsko je tiež domovom
najväčších lososovitých
druhov rýb na svete, beštiálnych
tajmenov. V nasledujúcich
riadkoch vás Rasmus Ovesen
počas hľadania starodávneho
predátora zavedie do severného
kúta Mongolska.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MAREC 2014
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Mongolské hory
Vyzerajú pred nami pod nádherne modrým nebom ako hrubo nasekané dejisko éry, ktorá dávno odišla. Jeseň obliekla stráne kopcov húšťavami šalvie, obrovskými trávnatými pláňami a sporadickými fľakmi červených smrekov až do žiarivých zlatých farieb a pokiaľ nás rieka niesla dolu pokojným prúdom, ticho nasýtilo vzduch okolo tak ohlušujúco, že dokonca myšlienky mali problém nájsť akýkoľvek prostriedok rezonancie. Ak by to pre nás neznamenalo pobyt stovky kilometrov ďaleko od všetkého vzdialene pripomínajúceho civilizáciu, mohli by sme rovnako driftovať po typickej prériovej rieke v Montane. Lenže pod nami, v studenej a víriacej sa vode, lovil starodávny predátor, ktorý by aj za denného svetla vystrašil aj toho najsebaistejšieho pstruhára z Montany. So šikmými očami, mocnými a vrúbkovanými čeľusťami, masívnym telom a prinajmenšom jeho sklonom chladnokrvne terorizovať útokmi akúkoľvek vystrašenú korisť v dohľade, táto ryba poráža všetky porovnania s inými pstruhmi.
Tajmen – pstruh
Ide o najväčší žijúci lososovitý/pstruhovitý druh na svete, je bezpochyby nekorunovaným kráľom tejto vzdialenej divočiny. Odkedy som si prečítal prvý článok o tomto neskrotnom predátorovi, sníval som o jeho úlovku na muškársky prút a pokiaľ možno úlovok nad jeden meter.
Teraz, takmer o 25 rokov neskôr, môj priateľ Klaus a ja sme sa našli priamo uprostred tohto príťažlivého detského sna. Driftujeme dolu riekou v úplne vybavenej loďke, ktorú náš sprievodca z Mongolia River Outfitters vždy perfektne umiestnil na dohodenie od nádejného lovného miesta, okolo ktorého sme sa plavili. Svoje úsilie sústredil na hraničné zóny medzi plytčinami a hlbočinami pozdĺž zreteľných vírov, podmytých brehov, hlbokých bazénov a hlavne na čiernu vodu pod príkrymi útesmi a výsledok bol fenomenálny.
Nespočetnekrát boli naše objemné strímre brutálne a s rýchlosťou blesku atakované. A hoci sa nám nepodarilo ešte zdolať ani jedno z tých monštier, náš sen stále žil. Pred necelým týždňom jeden z klientov agentúry sprievodcov ulovil 130-centimetrového tajmena na vzor napodobňujúci veľkú myš. Niekoľko rýb až do 1,5 metra bolo ulovených za posledných päť rokov a každý zo štyroch entuziastických sprievodcov videl počas sprevádzania v okolí rybu s dĺžkou 1,7 metra.
Uloviť jednu z týchto pomaly rastúcich a starých rýb nie je jednoduchá záležitosť. V prvom rade majú kostnaté ústa plné zubov a silný stisk, čo robí zložitým pevne zaseknúť háčik. Za druhé majú nervy ničiacu schopnosť roztrhať na kusy nadväzec na balvanoch a potopených stromoch. Výsledkom je, že ste oveľa častejšie len v kontakte so skutočným riečnym monštrom, ako ho ulovíte.
Samoľúbe slnečné lúče
Tie práve stekajú dolu po holých kopcoch riečneho údolia a nahrádzajú studenosť rána. Blížime sa k veľkému ohybu, v ktorom voda zrýchľuje a nenásytne omýva príkry útes. Už na začiatku ohybu sa pokúšam vyprovokovať stretnutie ryby s mojím strímrom a po násilnej ukážke znechuteného potriasania hlavou a pár tvrdohlavých pokusoch o únik, vyrazí popri lodi jeden z najkrajších obyvateľov rieky a vkĺzne do môjho podberáka. Nie je to tajmen, ale miesto neho je to relatívne vzácny amurský pstruh – ryba so svetlými žiabrami, olivovo-zelenými bokmi, fialovými končekmi plutiev a nepravidelnými prstencovými bodkami veľkosti atramentovej škvrny, ktorý ma očaril ako jedna z najkrajších, odlišných a vzrušujúcich salmonidov, čo som doteraz ulovil.
Tento konkrétny druh má priemernú dĺžku v rieke dobrých 50 cm, ale dorastajú až do dĺžky asi 90 cm a bojujú s intenzívnym odporom a sú pažravé. Spolu s lipňom a vždy prítomným blízkym príbuzným lenokom, populácia amurského pstruha vykúzlila čarovný scenár pre rybárov loviacich na suchú mušku a nymfu. A vo viacej pomalých kanáloch, zátokách a loviskách, kde sa tok rieky trošku spomalí, hlúpučké bolene a amurské šťuky explozívne útočia na strímre bez náznaku zaváhania či ľútosti. Koniec koncov počet vzrušujúcich rybích druhov v tejto rieke je ohromný, alebo presnejšie, prudko stresujúci.
Klaus to videl všetko
Odopnutý amurský pstruh teraz vkĺzol do vody, urobil niekoľko nahnevaných úderov chvostom a namieril si to do skalnatej a temnej časti rieky. Práve v tom okamihu som začul silné zašpliechanie dolu prúdom – akoby niekto hodil stredne veľký moped do vody. No a keď som zdvihol pohľad, uvidel som húf vystrašených lipňov unikajúcich po hladine, zatiaľ čo sa voda za nimi krútila a vírila. Veľký tajmen sa evidentne presunul na plytčinu loviť a nám netrvalo dlho a boli sme mu na dohodenie.
Podaril sa mi rýchly hod krížom cez prúd trošku po prúde, približne tam, kde sa ryba objavila a teraz som mohol jasne vidieť vzrušujúcu hlbokú kľučku popri ílovitej bariére spôsobenú mojím sťahovaním strímra a rezolútny záber. Klaus, ktorý sedel vpredu v lodi, práve tiež nahodil a náhle zmrzol, zatiaľ čo krátky výbuch vysoko frekvenčných hrdelných zvukov opustil jeho pery. Som si istý, že ryba prenasleduje jeho strímer a v tom okamihu som pocítil divé potiahnutie mojej šnúry. Pár intenzívnych sekúnd sa môj prút ohýbal a submisívne klaňal, zatiaľ čo sa ryba vehementne krútila na hladine. Potom sa náhle šnúra uvoľnila.
Klaus to videl všetko z prednej časti lode. Tajmen prenasledoval trpezlivo môj strímer celú cestu k lodi a rozhodol sa zaútočiť priamo pod Klausovými nohami. Ten mal minimálne 110 cm, zamumlal, ale nebol čas na ľutovanie sa.
S istotou, že je stále veľká šanca, že ryba zaútočí znovu, zazneli sprievodcove hlasné a jasné povely, aby sme hádzali znovu! Neuveriteľné, že ryba vzala strímer v blízkosti lode ešte trikrát bez toho, aby sme boli schopní ju zaseknúť a potom prišlo ticho – strašné ticho. Nechali sme miesto oddýchnuť dobrú pol hodinu a vrátili sa s novými muškami, ktoré sme sťahovali nepravidelnými sťahmi a s bijúcimi srdcami – ale nič sa nestalo. Po dvoch predchádzajúcich dňoch hundravej rybačky, keď sme boli primárne úspešní s našou „vytunenou“ rybárskou technikou a našli zopár užitočných mušiek, sme začali konečne reálne loviť. Čakali nás ešte plné štyri dni driftovania na lodi a mohlo sa stať čokoľvek. Minimálne toto bolo to, v čo som sa pevne a slepo prinútil veriť.
Niečo ma začalo zvnútra zožierať
Počas prichádzajúcich dní sme ulovili množstvo slušných tajmenov a mne sa podarilo vytiahnuť len tri ryby trošku pod jeden meter – tri nádherné ryby s farebnými škvrnami a tisícmi jemných čiernych bodiek, ktoré mi takmer pomohli zabudnúť na veľkú rybu, o ktorú som prišiel predtým. Každý deň sme driftovali a lovili približne 10- až 12-kilometrový úsek rieky umiestnený v najkrajších predstaviteľných scenériách. Noci sme trávili v štedrých stanových táboroch na brehu - stanové tábory boli každé ráno bolestne zložené a poslané gumeným raftom dolu prúdom aby boli postavené znovu. Všetko bez zanechania najmenšej stopy civilizácie v tejto nepoškodenej ríši divočiny.
Zostávajúci účastníci výpravy – Juhoafričan a štyria Američania – dobrá spoločnosť. V noci bolo počuť hlavne hlasy ozývajúce sa tu a tam podľa akumulujúcich sa prázdnych fliaš od piva, červeného vína a Džingischán vodky v jedálenskom stane. Atmosféra bola srdečná, veselá a povznesená, ale niečo ma začalo zvnútra zožierať. Moja sebaistá viera v ulovenie tajmena nad meter sa skončí skôr než tento týždeň a uskutočnenie môjho detského sna sa pomaly ale isto rozplývala a dokonca ani hojné množstvo alkoholu ju nemohlo zachrániť. Naopak, alkohol prikrmoval sebauspokojenie a začal som sa preklínať, že som tak mizerne zlyhal, keď prišla moja veľká chvíľa. A sebauspokojenie len rástlo podľa priebehu výletu...
Nerovný boj na niekoľkých frontoch
Počasie sa zmenilo a do posledných dvoch dní rybačky sme sa zobudili do jemne zatiahnutej prírody – napriek jej obrovskej a drsnej monumentalite – vyzeralo to na prichádzajúcu nemilosť zimy. Teraz sme museli bojovať nerovný boj na niekoľkých frontoch: jeden boj bol udržať naše prsty v teple, aby mohli správne fungovať, ďalší boj bol udržať očká na prútoch bez ľadu, v neposlednom rade pokúsiť sa vyprovokovať extrémne apatické a neaktívne ryby k záberu.
Hádzali sme poctivo a sťahovali mušky s intenzívnou nádejou, ale bohviečo sa nedialo.
Menej ako za hodinu pred posledným ohybom rieky, duševne sa pripravujúc na dlhú a namáhavú cestu späť do Ulanbátaru, som si konečne uvedomil situáciu. Zažil sme fenomenálny výlet so solídnym množstvom horkokrvných lenokov, peknými amurskými pstruhmi a amurskými šťukami a nie minimálnym množstvom tajmenov, ktoré zničili naše strímre a hladinové mušky na márne kúsky.
Chytil som neuveriteľných 40 tajmenov za šesť dní muškárenia, kde služby, život v tábore, sociálna dynamika a scenérie mi zaručili jednu nezmazateľnú spomienku za druhou. Môj detský sen sa stal skutočnosťou. A tento veľký obraz nie je ani trošku poškodený, len preto, že moja najväčšia ryba bola o tri centimetre menšia ako jeden celý meter. A nakoniec to, čo sa stalo nakoniec, je takmer vulgárne.
Nasledovala séria nahnevaných výpadov, trhnutí a šklbnutí
Pod týčiacim sa balvanom, v čiernej vode so silným prúdom a veľkou hĺbkou, som náhle zazrel biely záblesk za mojím strímrom, ktorý kŕčovito rezal vodu. Takmer ako elektrický šok preletel do mňa cez šnúru keď strímer zmizol a odpovedal som rezolútnym potiahnutím šnúry späť a zaseknutím. Pocítil som neočakávanú a dosť znepokojujúcu tiaž masívnej ryby, ktorá sa zúrilo otriasla a o sekundu neskôr sa nezastaviteľne vrhla dolu prúdom.
Počas nasledujúcich 15 minút sa uskutočnil skutočný letecký súboj. S cválajúcim srdcom a dušou plnou strachu som sa pokúšal zvíťaziť nad rybou a priviesť ju bližšie ku brehu, lenže ona reagovala s takmer pohŕdavou ľahostajnosťou a neúctou. A dokonca, hoci som sa namáhal nad rybou až tak, že môj 10-tkový muškársky prút začal vŕzgať, nevedel som rybu zdvihnúť z prikalených hlbín rieky. Vo dvoch prípadoch to dokonca vyzeralo, že sa ryba nejako zaklinila pod kameňom, alebo balvanom a v oboch prípadoch sprievodca musel manévrovať s loďou cez prúd tak, aby som mohol vyvinúť maximálnu silu a prinútiť rybu, aby sa vrátila do prúdu.
Postupne sa mi darilo priviesť rybu ku hladine a tu náhle predviedla sériu nahnevaných výpadov, trhnutí a šklbnutí. Nestal som sa menej nervózny čím dlhšie boj pokračoval a moje srdce bolo tesne pred puknutím, keď sa šnúra náhle okamžite uvoľnila – dvakrát. Našťastie náhle uvoľnenie bolo spôsobené kývaním hlavy ryby, ktorá sa blížila bližšie k lodi. Stále tam bola a boj vstúpil do novej fázy. Podarilo sa mi priviesť rybu na plytčiny, kde Klaus skočil do vody s podberákom. Zlovestný, tmavý tieň sa teraz vznášal nad ílovitým dnom po prúde pod loďou – tieň, proporcie ktorého vyvolávali záchvevy v mojom napätom tele.
Starý riečny gigant vkĺzol do podberáka
Ryba už bola unavená, ale keď uvidela proti oblohe Klausovu dlhú, skreslenú siluetu, zmobilizovala posledné rezervy energie a znova si to namierila do hlbokej vody. Teraz som ostal viacej rozhodný ako nervózny. Obrátil som rybu, Klaus sa prikradol k nej s podberákom – a v momente jeden zo starých riečnych gigantov vkĺzol cez jeho okraj a akoby pavučina objal rybu. Vyskočil som meter vysoko v lodi a séria hlasných, oslavných výkrikov sa ozývala s ozvenou dolu riečnym údolím. Podarilo sa mi zdvihnúť 125 cm tajmena z vody kvôli pár rýchlymi fotkám; skutočné riečne monštrum s tmavým leskom, nespočítateľným množstvom čiernych škvŕn a veľkými oduševnenými očami.
Až presne do toho momentu, keď som držal tohto krásneho a starobylého tvora, som si plne neuvedomoval, o čom som sníval celé tie roky. O pár sekúnd neskôr som ponoril rybu do ľadovo studenej vody a s niekoľkými údermi silného chvostu si ryba vydobyla späť svoje miesto v hlbokých krútňavách rieky. Vtedy sa prejavil príznak veľkého uvoľnenia a začal sa zložitý proces uvedomovania si, aké šťastie som práve mal. Bude mi to trvať peknú chvíľu!
Radi by ste išli do Mongolska?
Mongolia River Outfitters ponúka neuveriteľné rybárske skúsenosti. Fungujú od konca 90-tych rokov, ale je to mongolská spoločnosť a ich medzinárodný team drží nízke ceny. Dokonca aj meno rieky, ktorú nám zabezpečili nie je poskytované verejnosti. Zvyčajne obmedzujú počet rybárov na každý úsek rieky na menej ako 25 ľudí ročne.
V Mongolsku zostáva len pár riek – dokonca aj vo svete – s prosperujúcou populáciou tajmenov. Chlapi v MRO pracujú intenzívne v partnerstve s miestnymi komunitami, vládnymi agentúrami a medzinárodnými ochranárskymi organizáciami, aby ochránili ich rieky. Toto je prvá tajmenová rezervácia na svete a celý lov je striktne v režime chyť a pusť, na jednoháčiky bez protihrotu a len muškárením.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
