Antiho som
čakal na
letisku už
dve hodiny.
Podľa webu
mal pristáť o 10.30.
Teraz je pol jednej
a akurát vychádza
z brány. Hovorím,
aby sme sa ponáhľali,
veď Thomas
bude v kempe už
o tretej a nás čaká
aspoň trojhodinová
cesta. A to sme ešte
netušili, čo sa stane
na diaľnici.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Z neba sa rinie neuveriteľné množstvo vody, viditeľnosť asi 20 metrov. Takto vyzerá búrka na objednávku. Nové letné pneumatiky sa nad rýchlosťou 80 km/h začali šmýkať. Ísť 120-130 neprichádzalo do úvahy. Thomas o tretej volá: „Kde ste? No, tak my na ceste, pokojne tam čakaj. Dnes sa na vodu už nedostaneme. Ale zajtra! Ver mi, zajtra to bude ono.“ Koniec koncov, z trojhodinovej cesty sa vykľula až 5-hodinová, všetko čo vodič na diaľnici môže dostať sme dostali. Večer som bol rád, že sa môžem dostať do postele. Ale chalanom som povedal, že ráno vstávame skoro, vybavenie povolenia, proviant a ide sa von. Od zajtra očakávam niečo veľké.
Bude to zase zábava
Ráno o šiestej mi ten prekliaty budík reve do ucha, že je tu čas sa postaviť z postele a vypiť si rannú šálku čierneho čaju. Prvý deň lovu s kamarátmi, a to s dvoma z iných krajín zvyknutými na iný spôsob. Bude to zase zábava. Raňajky, rýchla kontrola lodí v kempe a mierny, ale pre mňa dobrý šok. Voda vyšla hore tak 3-4 metre... Ja som to čakal až zajtra. Balenie prívlačiek do auta a ide sa na veľkú vodu!
Tento týždeň bude veselo, aj keď ešte neviem, že kde. Je to ťažká voda a musíme nájsť úseky, kde prúd vytlačil sumce na kopu a ony majú hody. Kúpa povolenky v miestnom obchode Au Bon Pecheur, krátka debata s predavačom Danielom a ide sa na nákupy. O 9.30 je čln na vode a môžeme vyrážať. Thomas je troška nahnevaný, lebo sme tu mohli byť už od ôsmej. Hovorím mu, pokoj, veď aj pes si robí svoju potrebu pomaly. Preklad je ťažký, ale keď to pochopí, smeje sa ako decko. Všetci traja naložení a smer kamenná hrádza, v spätných točákoch môžu byť naši fúzatí.
Dvadsať minút jazdy a prichádzame na miesto. Sútok dvoch riek a v tej menšej tak 500 metrov vyššie kamenná hrádza, alebo miesto hrádze. Celý úsek pod vodou, vidíme len vlny a je tu brutálny prúd.
Tu ryby nie sú!
Thomas sa pýta, či vertical dnes pôjde. S Antim sa pozrieme jeden na druhého neveriac, v takejto vode skúsiť rybu v strede na vertical? No neviem, skúsiť môžeš, ale ja by som tomu neveril. Poď hádzať, presviedčame ho. Ale nemá nástrahy, čo mi už pomaly lezie na nervy. Zo škatule vyťahujem jeden pekný kus nástrahy a dávam mu do ruky, no tu máš! Anti vyťahuje ďalšiu, že potom ak hento náhodou odtrhneš, tak toto ostane do rezervy!
Thomas vyťahuje vláčku, na ktorej má overenú šnúru odo mňa: Fin Exact 8. Anti tam má niečo čierne v hrúbke 28, že vraj nová šnúra. Vyzerá divne, skúsim ho prehovoriť na FIN, ale chce tú novú aspoň skúsiť. Ako nadväzec proti oderu dávame cca pol metra Fin Direct Catfish,110 lbs. Keď to nasaje, aby neodrel tenšiu hlavnú šnúru. Prvé nahodenia nesú so sebou vždy veľké očakávania. Ale nič, žiadna aktivita na hladine ani dole. Prejde 10 minút a nič, polhodinka a nič. Už špekulujeme o odchode, keď má Anti prvý ťukanec a v tom momente aj odtrhne. Veď sa ti ani prút poriadne neohol a už sa odtrhla? No neviem, ja by som tú čiernu šnúru okamžite menil, polemizujem, ale Anti už aj koná. Vyskúšaná šnúra Fin Exact 8 ide na cievku. Strácame drahocenný čas, odchádzame odtiaľ. Tu ryby nie sú!
Niečo robíme zle!
Rozhodnutie padá na hlavný tok, skúsime prechytať okraje a keď uvidíme pohyb, ide sa na to. Thomas neverí, v kuse počúvame VERTIKAL. Tak to tam daj, veď som ti pribalil vyše kilové pleskáče! Takže on už „vertikaluje“, a je pokoj. Ja s Antim pozerám strany rieky a hádžeme. A v tom momente hladinový útok troška pod nami v spätnom točáku. Niečo z nás bude, už je to lepšie ako doteraz, videli sme rybu.
Dvaja nepretržite posielame na cestu naše nástrahy. Ja tam mám Mobyho, kým Anti to prehadzuje s dvojdielnym Taimenom. Prichádzame k mostu, tu som predtým už zdolal niekoľko lepších rýb, na okolí musia niekde byť. A aj tak bolo, každých 4-5 minút sa za naším voblerom otočila ryba, no nie a nie útočiť. Prešla hodina, prechytali sme dosť veľký úsek a to bez ryby v člne, pričom sme videli desiatky pekných sumcov. Thomas vydržal pri skúmaní hĺbky asi tak 3-4 akcie na hladine a potom sa tiež dal na vláčku, ale pleskáča z vody nevybral, len ho necháva visieť z boku na montáži.
Ryby sú očividne aktívne pri hladine, len prečo necítime záber? Vtom strašidelný rachot spoza Thomasa. Každý hneď vedel o čo ide, niečo zaútočilo na pleskáča, ktorý bol tak 20 cm od člna! Niečo robíme zle! Neviem čo, ale niečo nesedí! Dobre že nás nevykopnú z člna a sme bez záberu? Ja mením nástrahu na niečo väčšie s aktívnejším pohybom; tieto sumce hľadajú väčšie pochúťky asi ako môj 10 cm tanečník. Mením na 16 cm Skinnera.
Stojím ako obarený
Už je poobede a stále nič, neviem čo sa presne deje, ale teóriu už mám pred sebou. Sú nažraté, včera večer asi mali majáles a teraz len zvedavo pozerajú po všetkom. Ale voda je ešte teplá, každú hodinu sa môže začať druhé kolo. A je už po obede, malo by sa to začať nie?
Filozofovania okolo toho nemajú konca. Anti aj Thomas do toho niečo vhodí a už vieme viac o sumcoch ako oni sami o sebe, sme prefíkaní rybári či čo. Už len tú rybu by bolo potrebné chytiť.
Po asi sto akciách už ani nereagujem na otočku sumca, lenže v tom momente mi prút trhá z ruky! ÁNO JE TAM - to kričím akoby chalani stáli odo mňa na kilometer a nie pár metrov. V momente sa sumec otočí pri hladine, krásny kus okolo magických dvoch metrov. Vyráža dole a ku brehu. Nemá to ďaleko, zhruba meter, a potom sú potopené kríky. Tento fakt zisťujem až potom, keď vyskočí z vody a letí cez prvý rad kríkov.
Stojím ako obarený. Nie je to prvýkrát čo vidím sumca skočiť, ale vždy ma to šokuje. Hĺbka vody je niečo nad meter a sumca mám za kríkom. Divoko sa váľa v malej vode, a pomaly mi ťahá šnúru z cievky. Ledva tú rybu držím na uzde, kríky mu dávajú veľké plus. A vtom sa odhákne, vobler letí pár centimetrov a už visí na strome. Nasledujúcu minútu je mŕtve ticho. „A toto bolo čo“?
Prvý sumec v člne
Pozbieram sa z trosiek a deň pokračuje ďalej. Pol hodinka či dvadsať minút na to, akurát sa s Antim bavíme o tom, že len k člnu tú rybu pritiahnuť, vidieť ju, na dnes stačí. Ledva dokončím vetu a spoza stromu mi vyskočí pekná vlna a už aj cítim úder. Táto sa však vyberie do hĺbky, vedľa člnu prebehne ako lokomotíva. Krátke zdolávanie, prekrásne otočky a už máme prvého sumca v člne. Vybuchne radosť, lebo toľko rýb čo sme videli a teraz už jedna je v člne! Má niečo nad 180 cm, krásavec jeden.
Anti ho hladká po hlave a šepká do „ucha“ - tak teraz pošli deda. S týmto ju púšťame späť do svojho živlu. Na Thomasovi vidím, že sa mu niečo nepáči. Aktuálne je posledný v člne a má aj najmenej záberov. OK, dohodneme sa, že otočím čln a skúsime chytať tak, aby bol prvý. Podľa mňa je to jedno, aj ako posledný mám presne takú šancu. A pre zmenu za krátky čas ako prechádzame vedľa kamennej hrany spravím hod, po ani nie metri navíjania cítim úder, je to menšia ryba ale je tam. Vyberám ho sám, Anti robí len fotky. Thomas nechápavo krúti hlavou, že tomu neverí.
Vyparil sa, či čo?
Ten najlepší úsek skúsime prechytať ešte raz, ale nič. Takže zmena sektoru, chalani! Dohoda padla, ide sa pod most na tú dlhú zákrutu. Mám to troška preskenované a viem tam aj o jednej veľkej jame, kde je za normálnych okolností plno sumcov. Zastavujem čln, každý ide na svoje miesto. Ja ako posledný a ako kapitán delím funkcie posádky, aby dačo ulovili a mne kontrolu lode.
Za dlhou trávnatou plážou dole sa začínajú kríky, pri nich pekný prúd. Za ním sa troška víri voda, už z diaľky vidno, že je to parádny úsek. A keď sme tak 50 metrov od neho, počujeme a vidíme ako sumec zaloví na hladine. Každý ostáva v strehu, je to pekná ryba! Lenže sumec nereaguje ani na Thomasov ani na Antiho vobler. Zaujímavé. Dokonca aj ten môj ostáva nevšimnutý. „Vyparil sa či čo?“ - pýtame sa sami seba a polemizujeme s Antim. Nechápavo konzultujeme, ale ja skúšam ešte raz a nahadzujem. Vobler spadne troška mimo dráhy, nie tam, kde som plánoval. Lenže pod ním sa pohne voda a útok sedí.
V tom momente je tam zase veľká ryba! Vidíme ju a ja cítim, že je to ďalšia z typu lokomotíva, taký dlhší vagón. Čln berie prúd dole vodou, sumec vyráža hore, je to asi najlepšia kombinácia na to, aby ma vytrhla z lode. Skoro sa mu to aj podarí, lebo ledva sa držím na nohách, ruky vystreté a prút musím tiež držať celou silou. Sumec vyskakuje z vody, podľa mňa preto, že by rád plával hore, lenže ja ho ťahám dole, a držím cievku prstami, keďže si to tiež namieril do kríkov.
Ale meter pred kríkmi sa otočí a smeruje na voľnú vodu, dole na hranu od nás cca 10 metrov. Troška sa upokojujem, ale len na chvíľu. Vidím len kotrmelec a zase chvost z vody von, otočí sa a plnou parou vráža do kríkov. Revem ako malé dieťa – NIEEEE! Akcia ako pred tým, vobler sa zase odhákne na konároch, nenasal to poriadne, smútim zas. Tento deň už je taký, ešte sa držím na nohách ale najradšej by som komplet náčinie hodil do vody.
Kde sú chvosty, tam sú ryby
Troška nižšie vidíme čln Nemcov, ako lovia na trhačky. Obídeme ich a lov začneme zase troška nižšie. Je tam kamenný špic, ktorý točí vodu, dokonca sú tam dva. Pri prvom špici sme bez záberu, nič, ani ryba sa nepohne. Zaujímavé, lebo úsek by to mal byť dobrý. Hĺbka, rýchlosť, dno je perfektné. Keby som bol sumec, tak ležím tu. Za kameňmi v točáku už však vidíme čierne vejáre z vody von. Sú tu! Je to troška neuveriteľné, ale ako posledný v člne mám záber zase ja. Ďalšia ryba okolo 160-170 cm v člne. Tento už však vobler bachol poriadne. Thomas nechápavo krúti hlavou, že čo sa to tu deje. Veď doteraz ako posledný bol bez záberu a teraz z tohto miesta už mám niekoľko záberov. Vysvetlím mu to asi až večer, aspoň mu môžem ukázať, že keď lovíme mojím spôsobom, tak som v tom doma.
Z tohto točáku už nemáme záber, chvosty aj s rybami zmizli. Rachot čo urobil posledný sumec ich asi odohnal preč. Elektromotorom dám čln zase do prúdu a skúmame ďalej. Kde sú chvosty, kde je pohyb, tam sú ryby. Približujeme sa k druhej špičke, debata o možnostiach vyvrcholia. Thomas už „nažhavený“ dáva dlhé hody, troška príliš dlhé. Trafí strom pod brehom a vobler mu tam visí. Nedokáže ho strhnúť dole, takže štartujem motor a ide sa tam. Musíme to odmontovať ručne. Nadávam si, že sumce rušíme v hodovaní. Anti ide pomôcť Thomasovi s vymotaním voblera zo stromu. Vpálil to pekne hlboko do konárov, gratulujeme mu, že toto bol pekný hod! Vypínam motor, odteraz už pôjdeme len elektrickým, nechcem rušiť ryby.
Pozeraj sa, bublinky!
Ako sa tam tí dvaja motajú na špici člna, tak pár metrov za nami sa očividne pohne konár. Videl to aj Anti, a dá mi to na vedomie. Samozrejme, som to spozoroval aj ja. Thomas kvôli nervom nevidí nič, len chce dostať svoj vobler zo stromu. Trhá, láme konáre. A vtedy sa konár pohne zas, ja už mám prút v ruke. Anti zase hovorí - sakra tomu neverím, tam sa niečo motá! A pozeraj sa, bublinky!
Ryba je len pár metrov od člna a nevadí jej, že tu tancujeme lambadu. Prút už mám v ruke (ja som bol vodič a stál v zadnej časti člna, vyslobodzovací tím stál vpredu) a s ľahkosťou kladiem vobler k tým bublinkám. Trhnem špičkou a nič. Zaujímavé, spravím to ešte raz. Jerkujem, aby som nástrahu mal čo najdlhšie k miestu, kde boli tie bublinky.
A v tom ma zo sna do reality vytrhne brutálny úder a z kríkov letiaci sumec. Ako blázon vyráža preč z miesta, kde sa nechal pichnúť. Thomas sa otočí už len na rachot a pýta sa či mám rybu. Hlúpa otázka, prút do oblúka a navijak v permanencii. Samozrejme, vobler má ešte na strome, ale sumec vyráža do hĺbky takže musíme ísť za ním. Rýchla reakcia od Antiho - odrež to potom dôjdeme naspäť! Lenže Thomas tu nechce nechať svojho miláčika a že vraj na cievke má 250 metrov šnúry, to by malo stačiť.
No, tento bol hladný!
Rybu sme nevideli, len kvôli ťahu viem, že je veľká. Tak čo už, Anti pustí strom a vyrážame za rybou, ktorá sa od nás vzdialila už dobrých 30-40 metrov. Ide ako tank, na prvú hranu kde sa bude cítiť bezpečne. A aj tak to je, na hrane sa zastavuje.
Ja sa do prúta zapieram celou hmotnosťou, nepustím ak nemusím, už sme v bezpečnej vzdialenosti od všetkého, čo tu poznám. Naspäť už ísť nemôže, na to mu čas nedám. Otáča sa smerom hore prúdom, ale hmotnosť člna a už naplno zatiahnutá cievka prototypu navijaka od slovenskej značky Delphin jej nedovoľuje odplávať na diaľku. Cítim ako ide dole prúdom spolu s nami. Thomas v kuse kontroluje svoju cievku, ešte tam má toho dosť. Od miesta záberu sme už dobrých 150 metrov, prúd nás berie dosť rýchlo. Od záberu prešlo nejakých 5 minút, z toho už istú chvíľku stojíme v prúde. Nemôže už mať veľkú silu, takže dvíham – dvíham – dvíham. Silueta krásavca sa objavuje na hladine, a to bez toho, aby sme vobler čo len zazreli. No, tento bol hladný!
Anti sa motá okolo rukavíc, keď mu poviem nech ide ku mne. Dohodli sme sa, že prvého dvojmetráka si zdolá on. Odovzdávam mu prút a naťahujem si rukavice. Fúzatá lokomotíva sa rozhodne, že ešte na chvíľku môjho kamaráta potrápi. Otočkou nás obleje vodou, najmä mňa lebo som sa už pripravoval, že ho klepnem po hlave. Je to trúfalosť, chytiť za papuľu takúto rybu bez toho, aby som skontroloval, či už je unavený. Môže to mať fatálne následky. Tá divoká sila kombinovaná s hmotnosťou ryby dokáže vytrhnúť človeka z člna. Nechcem to zažiť!
Anti sumca priťahuje k člnu, klepnem ho po hlave a ostávam ešte viac mokrý. Vidím, že vzdialenosť od miesta útoku je už veľká. Ale aj ryba je unavená, takže dokážem ju chytiť a naložiť do člna. A máme ho! Už bolo na čase!
Štartujem motor a ide sa späť vyslobodiť vobler. Na koniec sa do člna dostalo všetko, aj ryba nad 2 metre aj ten najlepší vobler, ktorý nám ukázal cestu k tomuto krásnemu 225 cm obrovi. Po pustení ryby s Antim ostávame úplne mokrí a aj slnko zapadá. Ide sa domov a zajtra späť! S Thomasom večer preberám taktiku a teóriu. Zaspávame dosť neskoro, ale ráno je budíček zase skoro ráno. Ale dej toho dňa až nabudúce.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
