Po nociach nespím a ak aj áno, tak veľmi zle.
Potím sa, prehadzujem a občas panickým
výkrikom zobudím celý panelák. Mám strach
z toho čo bude nasledovať v najbližších dňoch
a týždňoch. Nikto si to nevšíma, nikto tento
fenomén doby nesleduje a neštuduje! Sú všade, sú
prítomné a zákerné. PONOŽKY začínajú ovládať naše
slovenské toky!
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: MAREC 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Mladosť, radosť a pochabosť
Samotný jav som začal študovať ako malý chlapec – rybárik. Občas sa mi pošťastilo uloviť na háčik ako atrakciu prezervatív, či väčší igelit, no nebolo to nič výnimočné! Horšie bolo niesť ten prezervatív na vŕbovej paličke do odpadkového koša za bieleho dňa. Zaváňalo to návštevou stanice VB (Verejnej bezpečnosti – terajšia Polícia) a tu som musel byť naozaj obozretný. Niesť takúto vec a v tých časoch bolo skrátka verejným pohoršením, či istou popravou.
Ale odbočil som. Ako vravím – prezervatívy, igelitové vrecúška, plechové vedro či iné produkty, ktoré vyprodukoval ON, sám veľký človek, boli bežne uloviteľné. Mojím neprekonateľným rekordom bolo ulovenie dvoch topánok behom hodiny na rieke pod železničným mostom! A patrili k sebe ako pár. V strachu som unikol ako „gáfor“ od rieky a doma pred rodičmi sa radšej týmto „úspechom“ ani nepochválil. Skrátka – myslel som si, že som vyzul chudáka utopenca...
Prvý stret
Vo veku desiatich rokov to prišlo samo. Lovil som mreny blízo vyústenia odpadového kanála plávanou. Čistička absentovala, a tak vlasec i anténka plaváčika bola jemne obalená toaletným papierom. Bola to bežná vec. Odrazu na rozhraní prúdu a tíšiny sa plaváčik jemne zastavil a posúval sa pod hladinu. Bol to jemný záber, žiadne trhnutie. „To bude kus“- pomyslel som si a zasekol z celej sily! Odpor bol však nepatrný a akýsi malátny. Po chvíli som zdolal svoju prvú PONOŽKU v živote. Mala dobrých 25 cm a vzhľadom na to, že som bol ešte tupý chlapec, skončila oblúčikom na blízkej vŕbe. Na príhodu som neskôr pozabudol...
Invázia zhora?
Čo bolo, bolo, no pred pár rokmi sa situácia vyhrotila. Bežne a naozaj často som začal loviť v rieke plávanou a prívlačou ponožky rôznych veľkostí. Denne aj dve a viac. Začal som uvažovať. Čo ak to nie je náhoda? Chcú nám nemou tvárou niečo odkázať? Prečo sú väčšinou zachytené za prednú časť? Opäť náhoda? Sú živými tvormi, sú nebodaj útočné?
Tých otázok bolo veľa. Začal som sa o ne intenzívne zaujímať a získavať prvé informácie. Dnes už viem svoje. Viem, že sú to živé tvory, viem kde majú svoje neresiská a zimoviská a viem, že postupne ovládnu aj súš. Sú divoké, krásne a nespútané. Ich štúdiu som sa v posledných rokoch venoval dostatočne, no aj napriek mojim výzvam a skúsenostiam sa Brusel tvári akoby nič. No ony nám prišli niečo zvestovať. To, že sa ako ĽUDIA rútime do záhuby...
Morfologické črty ponožiek (čiastočné)
Základné delenie ponožiek:
- podľa druhu: divo žijúce, domestikované
- podľa pohlavia: samec, samica, mlaď (do dĺžky 15 cm)
- podľa pletenia: s dierou, bez diery
- podľa výskytu: riečne, suchozemské
- obývajú všetky slovenské toky bez výnimky i vody stojaté - invázne sa tlačia z prítokov riek do potokov (vystupujú až do vysokohorského pásma),
- riečne sú útočné a dravé (červená farba nástrahy zvyšuje ich agresivitu),
- v rieke žijú nenápadným spôsobom poväčšine zahrabané v sedimente,
- obľubujú prítomnosť prekážok,
- v noci, hlavne v letných mesiacoch občasne využívajú atmosférický vzduch periodickým nádychom a výdychom,
- čiastočne hybernujú.
„Alea iacta est“
Cézarovým výrokom „Kocky sú hodené“, by som chcel ukončiť krátke načrtnutie problému, s ktorým sa ako rybári bežne stretávame. Naozaj neviem koľko času ostáva ešte na to, aby sme sa spamätali, neviem, kedy sa tá invázia rozšíri naplno. Jedno však dnes už viem skalopevne – ponožky sú už tu a zostávajú nevypočuté. Zabudnime na invázne kormorány, korytnačky či nepôvodné druhy rýb, ktoré boli k nám zavlečené z cudziny. Bavme sa o ponožkách – zaslúžia si to! Čo ak by sa vypracovali projekty na ich záchranu, na množenie ich stád? Neseďme, páni, so založenými rukami, zapojme sa do programu „Zachráň svoju ponožku!“
Po zhliadnutí týchto riadkov si pomyslíte – čo tým autor sleduje? Chce provokovať našu neznalosť o ekológii?
Ponožka tu ako druh vždy bol a možno ešte dlho bude. Jej existencia plne závisí od nás ľudí. Pochopme odkaz ponožiek a netvárme sa, že nás to nezaujíma...
(viac na www.slovenskyrybar,sk/forum/Diskusia - rôzne/Bavíme sa/)
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
