Už dobrých pár rokov medzi rybármi prevláda trend, hádzať čo najďalej od brehu. Žiaľ, nevyhol sa ani lovu na feeder a stále častejšie vídať feedristov snažiacich sa nahodiť až „za obzor“. Ale má to vôbec význam?
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Technika lovu na feeder sa už u nás natoľko udomácnila, že hádam už niet rybára, ktorý by nevedel „o čom to je“. Veď článkov s tematikou lovu na feeder sa už popísalo hodne a hoci nie sú vlastníkmi tohto „zázraku“, vedia v čom spočíva jeho podstata. Aj napriek tomu je ešte stále veľa takých, ktorí si kupujú feeder v nádeji, že budú loviť viac rýb, že stačí mať takú udicu a nebudú stíhať ťahať rybu za rybou, presne tak, ako to robí Mišo, alebo Jano. Žiaľ, takto to nefunguje. Nevidia totiž čo a ako Mišo s Janom robia, ale vidia len tie ich feedre a zdolávané ryby a chcú ich aj oni.
Dôvodov je viac
Podstatou lovu na feeder je pravidelné dopravovanie krmiva v malých dávkach, na čo možno najmenšiu plochu, a tým sa snažíme koncentrovať ryby na jednom mieste, odkiaľ ich potom ľahšie dokážeme „dostať“. Dajme trochu teórie: Teoreticky vzaté, čím presnejšie hádžem, tým menšiu plochu zakrmujem, a tým pádom dokážem koncentrovať ryby na malú plochu. V podstate to znamená, že čím viac rýb sa tlačí na malej ploche, tým väčšia je konkurencia pri prijímaní nami predkladaných dobrôt a v náväznosti na to sa zároveň znižuje obozretnosť a opatrnosť rýb, čiže ich dokážeme ľahšie uloviť a aj zábery sú podstatne lepšie čitateľné. Pri takomto stave zábery nebývajú len jemnými, nesekateľnými ťukancami, ale palicu nám väčšinou ohýba až do „účka“, alebo „hokejky“, lebo ryby sa predháňajú, ktorá skôr uchmatne lákavé sústo. Na takýto záber stačí reagovať len podvihnutím prúta, lebo ryba je už dávno sama chytená. Prax je však iná a málokedy sa nám podarí dosiahnuť takýto stav. Dôvodov je viac. Najmarkantnejším je snaha rybárov hádzať čo najďalej, lebo podľa nich sú ryby „až tam“. Pritom to vôbec nemusí byť pravda. Nechcem tu nikoho presviedčať, že ryby sa dajú loviť aj pod špičkou prúta. Keď niekto chce hádzať až „za obzor“, nech si hádže. Ak si však myslí, že hádže presne do jedného metra štvorcového, žije vo veľmi veľkom omyle.
Jeden z tých, čo sa nám starajú o pohyb špičky feedra počas čakania na hodinu H.
Vodná hladina je veľmi klamlivá
Či chceme, alebo nie, zvyšovaním vzdialenosti nahadzovania, sa zákonite zvyšuje aj rozptyl. Poznám hodne rybárov, ale z toho množstva len jeden, či dvaja dokážu nahadzovať do veľkých diaľok pomerne presne. Aj oni však majú niekoľkometrový rozptyl, čo sa však na prvý pohľad ani nezdá. Vodná hladina je veľmi klamlivá. Veľmi ťažko na nej dokážeme odhadnúť vzdialenosť a uhnutie hoci aj o 2 – 3 m sa nám zdá ako nanajvýš pol metra. Niekto teraz môže povedať, že používa pri nahadzovaní zaklipovaný vlasec na cievke, ale ani ten nám nezaručí stopercentnú presnosť, hoci sa pri každom nahodení vlasec odvinie až po klip. Veľa záleží na tom, ako klip celú zostavu „zastaví“ pred dopadom na hladinu. Inde dopadne, ak sa vlasec z cievky odvinie len tak, tak po klip a pritom je ešte vo vzduchu oblúk vytvorený balistickou dráhou nášho košíka, ktorý nám vietor „ťahá“ niekam nabok a aby sme dopli vlasec, spravidla musíme pár razy otočiť kľukou navijaka. Inde dopadne aj v prípade, keď sa nám košík zastaví v plnom lete aj pár metrov nad hladinou, keď zákonite dochádza k jeho trhnutiu nazad aj o niekoľko metrov, v závislosti od sily nahadzovania a to nevravím o tom, že práve pri takomto trhnutí dochádza najčastejšie ku zamotaniu nášho systému.
Jalec hlavatý.
Treba si uvedomiť jednu podstatnú vec
Najideálnejším stavom je, keď sa košík „zastaví“ na klipe tesne pred dopadom na vodnú hladinu. Vlasec sa nám patrične dopne a aj zostava sa položí pekne natiahnutá na hladinu. Takéto nahadzovanie si však treba natrénovať, najlepšie pri nahadzovaní na kratšie vzdialenosti. Keď si to zhrnieme, pri každom nahodení sa vlasec na cievke dostal až na klip, ale zakaždým naša zostava dopadla inde. Aj napriek tejto „nepresnosti“ považujem používanie klipu za najpresnejšie, čo sa vzdialenosti týka. Je to vždy lepšie, ako keď hádžeme len tak „od oka“.
Veľa razy som sa pri vode stretol so snahou rybára nahodiť ďaleko, ale akosi to nešlo. Nech sa snažil akokoľvek, nie a nie nahodiť ďalej. Sám som si tým prešiel, takže viem o čom to je. Kamarát takto zlomil udicu. Chcel hodiť ďaleko s ľahkým košíkom a palica nezniesla nápor švihu. Teraz sa možno niekto pozastaví nad faktom, že sa to stalo pri nahadzovaní ľahkého, v tomto prípade 30 g košíka + krmivo, no nech to malo spolu 50 g. Pritom mal prút do 110 g. Tu si treba uvedomiť jednu podstatnú vec.
Každý prút je postavený tak, že najlepšie pracuje pri určitej záťaži a od toho sa odvíjajú možnosti dosiahnutia určitej vzdialenosti. Ak sa aj budeme snažiť z neho dostať viac, jednoducho to nejde. Z tohoto konkrétneho feedra to „lieta“ najlepšie pri používaní 60 g košíkov naplnených krmivom. Môžu byť aj 110 g košíky, ale s nimi sa hádže opatrnejšie, predsa len je palica „trošičku“ preťažená.
Nie každý vie hádzať ako sa má
Samozrejme, veľa záleží od spôsobu a štýlu nahadzovania jednotlivých rybárov. Nie každý vie hádzať ako sa má. Takých je málo aj medzi pretekármi, ktorí toho majú odhádzaného až, až, ale nie o tomto som chcel písať. Keď sa bližšie pozrieme na konštrukciu najčastejšie predávaných feedrov, drvivá väčšina je postavená na lov v stredných vzdialenostiach, t.j. 20 – 50 m. Väčšinou sú husto osadené drobnými očkami, ktoré kladú prechádzajúcemu vlascu dosť veľký odpor, je to hodne veľká trecia plocha a tá znižuje diaľku nahodenia. Preto sa s niektorými feedrami jednoducho ďalej nedostaneme. Je to dosť veľké mínus feedrových prútov, ale na druhej strane to husté osadenie očkami lepšie rozkladá zaťaženie prúta počas zdolávania, ale aj samotného častého vyťahovania niekedy aj dosť ťažkých košíkov, čo umožnilo postaviť pomerne tenké, ale veľkú záťaž znášajúce prúty. Niečo nám pomôže aj väčší navijak, ale aj tu sa zväčšovaním navijaka zvyšuje hmotnosť a je únavnejšie s ním pracovať. Aj 100 g je cítiť v rukách, keď často prehadzujeme. Tak isto, ako sa horšie a ťažšie hádže do väčších diaľok, sa horšie presne nahadzuje na krátke vzdialenosti, napr. do 15 m. Znie to neuveriteľne, ale skúsili ste si to? Podstatne ľahšie hodím presne na 20 m, hoci aj s 20 g košíkom, ako s takým istým na 10 m. Je to dané tým, že prúty sú konštruované na lov v týchto stredných vzdialenostiach, kde pri nahadzovaní musíme vynaložiť určitú silu a tá náš feeder prinúti pracovať a uľahčuje nám to samotné nahadzovanie.
Neoceniteľné prútiky na zimné rybačky
Pri nahadzovaní bližšie sa väčšinou použije ľahký košík, ktorý náš feeder ani „necíti“. Jednoducho, hmotnosť košíka nie je dostatočná na to, aby feeder košík počas nahadzovania „vystrelil“ a samotné nahadzovanie vlasne prebieha ako keby sme nahadzovali obyčajnou drevenou palicou, akurát špička sa ohýba, ale tá je taká jemná, že nič neovplyní. Práve preto sa vyrábajú veľmi jemné paličky, určené na lov na krátke vzdialenosti. Sú to light feedre, ale častejšie sa na tieto veľmi kráke vzdialenosti používaju picker prúty, ktoré sú malými „bratmi“ veľkých a ťažkých feedrov. Sú pomaly až extrémne tenké a jemné a aj nahadzovanie 10 g košíka je na nich „cíťiť“. Na zimné rybačky neoceniteľné prútiky. Na stále častejšie volanie rybárov po feedroch, s ktorými by sa dalo hádzať aj na väčšie vzdialenosti, výrobcovia postavili a dali do predaja aj feedre určené na ďaleké hody. Mal som v rukách aj taký, ale priznám sa, nechcel by som ho. Jediné plus má v tom, že sa doň človek môže „oprieť“ a naozaj to z neho lieta, ale je to doslova ťažký drúk určený len na hádzanie. Nie je to feeder na aktívny lov (je príliš ťažký a tvrdý), ale na lov na „čakanú“, čiže sa čaká aj pár desiatok minút na záber, čo podľa mňa už stráca podstatu feedra, čím je pravidelné a pomerne časté (1 – 10 min.) predkladanie malých porcií krmiva rybám na lovnom mieste.
Špeciál na lov veľkých kaprov
Blýska sa však na lepšie časy. Už je na trhu feeder, s ktorým sa veľmi dobre nahadzuje, ale zároveň sa s ním dá vychutnať zdolávaná ryba. Značku nepoviem, lebo nepíšem reklamný článok, ale už som ho mal v rukách a aj som ho testoval. Lieta to z neho jedna báseň, bez väčšej námahy som s ním hodil s prázdnym 50 g košíkom o 15 m ďalej, ako so svojimi starými osvedčenými feedrami s plným nasadením. Pritom si s ním dokážete doslova vychutnať zdolávanú rybu (pracuje do paraboly) a čo je najhlavnejšie, jeho hmotnosť je veľmi prijateľná aj na aktívny lov s častým prehadzovaním. Samozrejme, keď sa mi tam zavesila 15 cm plotička, tak som ju takmer necítil, ale väčšie ryby bol doslova pôžitok ťahať. Tajomstvo lepšieho nahadzovania s týmto prútom spočíva v jeho očkách. Sú na feeder nezvykle veľké a sú navrhnuté na ľahšie prechádzanie vlasca cez ne. Aj počet očiek je menší ako u iných feedrov a sú o niečo väčšie. Všetko bolo navrhnuté tak, aby sa s ním dalo dobre hádzať, ale aby to nebolo na úkor vychutnania si zdolávanej ryby. Je to špeciál na lov veľkých kaprov. Odznelo tu slovo špeciál. Áno, každý iný, ako bežne konštruovaný feeder je špeciál, určený na presne špecifikovaný spôsob použitia a nie je tak široko spektrálne použiteľný, ako iný, „bežný“ feeder. Osobne sa prikláňam k používaniu bežne dostupných feedrov, ktoré síce majú obmedzené možnosti, ale využijeme ich podstatne viac ako dajaký špeciál.
Moja rada je jednoduchá
Titulok tohto článku je „Ďaleko, či blízko“. Doteraz som tu rozoberal možnosti jednotlivých typov feedrov a v skratke som naznačil ich možnosti. Teraz mnohí čakáte dajakú dobrú radu. Neporadím vám, ani aby ste sa snažili dohodiť čo najďalej, ani aby ste lovili pod nohami. Moja rada je jednoduchá. Používajte svoj feeder tak, aby ste ho čo najlepšie využili a aby ste sa s ním zbytočne netrápili.
Vždy sa dá nájsť miesto, na ktoré bez väčších problémov dosiahnete so svojim feedrom. Nemusíte sa hneď opičiť po niekom, kto si dokazuje svoje „kvality“ tým, že hádže ďalej ako ostatní. Dosiahnete tým len to, že si nebudete vedieť poriadne zakŕmiť svoje lovné miesto, košík bude dopadať raz tu, raz tam a každá ulovená ryba bude doslova náhodná.
Miesto toho sa treba zamyslieť, kde by tak tá ryba mohla byť. Veď prečo by mala byť ďaleko od brehu v najväčšej hĺbke, keď sa potrava väčšinou nachádza na plytčinách, alebo zlomoch dna? Takéto miesta si treba nájsť a snažiť sa odtiaľ rybu dostať. Upútať ju neustálym pohybom a prísunom dobrôt. Aj ryby sú zvedavé a prídu sa pozrieť čo sa to tam deje. Spočiatku budú opatrné, ale časom sa osmelia a začnú nami ponúkané dobroty prijímať. Občas trvá aj hodinu, kým sa ryby osmelia a prichádza prvý, nesmelý záber, alebo aj dlhšie. Raz sa mi stalo, že prvý, veľmi jemný záber som mal až po štyroch hodinách a keď sa pohla špička, myslel som, že sa mi sníva. Nasledovala krátka, necelú pol hodinu trvajúca séria záberov, ktorá mi dala asi tak desať pleskáčov a bolo vymaľované. Treba len byť trpezlivý a aj napriek zdanlivému nezáujmu rýb im tam musíme v pravidelných intervaloch niečo predkladať. Ono, keď nemáme zábery neznamená, že tam ryby nie sú. Ony tam môžu byť, ale zbierajú všetko okolo, len nášho háčika s nástrahou sa ani
nedotknú. V takomto prípade zvykne pomôcť malá zmena, napr. zmeníme farebnú kombináciu, alebo počet červov, alebo kostniaky nahradíme hnojákom, či kukuricou. Občas stačí len streknúť trochu arómy na nástrahu. Jednoducho, treba stále niečo skúšať, kombinovať. Nie nadarmo sa vraví: „Kto neskúsi, nemá“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
