Francúzsko
Piatok sme dostali s Igorom nápad, že v nedeľu vyrazíme na 14-dňovú kaprársku výpravu na jednu zaujímavú a zároveň nie ľahkú francúzsku zväzovú vodu. V sobotu sa nám ešte ozval kamarát Vlado, že by sa k nám pridal. Prečo nie?
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
A tak sme spoločne v trojici odcestovali podvečer v nedeľu smer Francúzsko. Na miesto sme prišli po celkom pohodovej ceste v pondelok doobeda. Vlado si išiel kúpiť povolenku, pričom my s Igorom sme lístok mali zakúpený už z januárovej výpravy.
Na úvod len niekoľko pípancov
Stáli sme na brehu jazera, ktoré nás privítalo majestátnym pokojom. Na mieste sme absolvovali inšpekčnú vychádzku okolo jazera a sondovali od ostatných rybárov, čo to robí, ako tam sú dlho atď. Počas obchádzky jazera sme si vyhľadali tri voľné – sľubne vyzerajúce miesta. Začali sme vybaľovať veci a dávať ich do člna.
Po asi hodine usilovnej činnosti sme boli konečne na vode a prechádzali na vybrané miesta. So sonarom a olovnicou sa mi podarilo nájsť štyri zaujímavé lovné miesta pre lov kaprích velikánov. Dve miesta pre položenie montáže som zvolil pri zatopených stromoch a dve na kamenistom dne. Vzhľadom na lokalitu a ročné obdobie som zvolil štyri druhy boilies od Imothepu. Tie vždy nastražujem v zásade na panáčika.
Prvý deň bol v znamení len niekoľkých pípancov, ktoré asi mali na svedomí prechádzajúce ryby. Bolo preto potrebné skontrolovať vyvezené nástrahy. Pri priplávaní nad miesto, kde som mal položené montáže, bolo zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Pretože tu je veľmi čistá voda, bolo vidieť na dne početné húfy bielej ryby a ešte početnejšie húfy amerických sumčekov. Táto skupinka „hltavcov“ nesklamala. Atakovali moje nástrahy tak intenzívne, až z nich zostalo len torzo. A nad dnom plávala úž len popka a zamotaný nadväzec.
Na rad prišla ďalšia zmena
U ostatných prútov to bolo podobné, a preto musela nastať zmena. Nové nadväzce som urobil z fluorokarbónu, aby som zabránil zamotaniu a boilies som obalil do priehľadnej pásky aby som zabránil úplnému rozbitiu boilies. Americké sumčeky asi nebudú veľmi nadšené, ale ja som tu preto, aby som lovil kapry a nie aby som kŕmil týchto nenažrancov.
Ďalší deň prišiel krásny záber na boilies Nefertiti, ale po pár sekundách som o rybu prišiel. Po priplávaní na lovné miesto som, bohužiaľ, vytiahol udicu s olovom a plno tráv aj keď som mal montáž nastraženú na odpadávací systém. Preto som spravil ďalšiu zmenu. Pridal som na olovo 100 g. Znovu som vyviezol a čakal. Medzitým sa otočil vietor proti nám a ja som si skracoval čas robením PVA pančúch do zásoby.
Nasledujúci deň sa ochladilo a začalo pršať. Kvapky neustále bubnovali do strechy bivaku a ja som dúfal v lepší zajtrajšok. Ďalší deň som sa po celodennom pobyte v bivaku rozhodol pretiahnuť telo a uspokojiť hladom kričiaci žalúdok. Zákon schválností, samozrejme, funguje aj na rybách. Sedel som v kresle, v jednej ruke šunka a v druhej plátok chleba. Proste pohoda. Kapry však prišli k názoru, že mi odpískajú koniec večere. A to doslova. Hlásič zapískal.
Kapor 21,4 kg potešil
Vystrelil som z kresla nechajúc večeru svojmu osudu. Zobral som prút do ruky, odviazal čln a vydal sa v ústrety prvému francúzskemu kaprovi. Záber prišiel z najvzdialenejšieho miesta, na ktorom bolo nastražené moje najobľúbenejšie boilies Kleopatra. Keď som sa dostal nad kapra a pozrel pod čln, videl som obrovské telo nádherného lysca. Ten sa po 20-minútovom boji konečne ocitol v podberáku. Po vážení ryby sa váha zastavil na 21,4 kg. Tak pár fotiek a šup sním späť do jeho domoviny.
Ráno začali byť kapry aktívnejšie. Hneď po východe slnka prichádza záber, ale po chvíľke sa kapor vypol. Keďže v noci fúkal vietor a ja som si nebol istý správnym položením nástrah, vyšiel som ráno na vodu, aby som ich znovu položil. Viac som urobiť nemohol. Človek sa svojím snažením môže priblížiť k pravdepodobnosti záberu, ale nesmie to prehnať. V každom prípade, istotu úlovku nemá nikdy. A to je na love kaprov to krásne.
Štvrtý deň ráno na mňa čakalo hororové prebudenie. Zistil som, že po mojej lavici sa nasťahovali štyria Francúzi so 16-timi prútmi a po pravici dvaja Nemci s 8-mi prútmi. Okamžite som reagoval na danú situáciu, a zrušil staré miesta. Jeden prút už bol vyvezený na novom „fleku“, všetko nachystané, naladené. Vyrazil som na vodu hľadať druhé miesto. Práve som sa chystal položiť novú bójku a vtom sa mi ozval príposluch a ja som bol 200 m od brehu. Motor vyštartoval na plné obrátky ku brehu.
Neuveriteľných 28,70 kg: jóóó, je to tam!
Podotýkam, že navijak neustále odvíjal pokiaľ som ho nevzal do ruky a nevydal sa naprieč niečomu, čo sa ťažko opisuje. Videl som, že vlasec ide smerom k bójke, a tak som udržiaval tento smer. Ale asi po 200 m som zacítil, že vlasec mieri do prekážky. Prišponoval som a povolilo to. Uf, vydýchol som si, ale zrazu kapor zmenil smer a vrhol sa do ďalších prekážok v podobe obrovských potopených stromov.
Po asi 150 m som bol konečne nad kaprom. A prišiel šok, ktorý som predpokladal. Keď som sa pozrel pod loď, videl som ponorené veľké stromy a, samozrejme, kapor niekde medzi nimi.
Zhruba po 15 minútach kotvičkovania som to vzdal a rozhodol sa šokový vlasec namotať a odtrhnúť. Zrazu rana, vlasec povolil a pod člnom sa mi naskytol úžasný pohľad. Odo dna sa pomalinky zdvíhalo obrovské kaprie telo a ja som ho len podobral úplne odovzdaného. Pokus zdvihnúť ho do člna ma presvedčil, že pôjde o môj nový osobák.
Šťastný, ale vyčerpaný som sa vracal ku brehu. Ručička váhy sa zastavila na neuveriteľných 28,70 kg. Kričal som na celé jazero: jóóó, je to tam! Vysnívaná ryba sa stala skutočnosťou. Takýto zážitok prajem všetkým kaprárom.
Poďakoval som svätému Petrovi za jeho priazeň
Urobili sme niekoľko rýchlych fotiek a po chvíli kapra pohltila vodná hladina. Vnímal som blažený pocit a ďakoval svätému Petrovi za jeho priazeň. Kapor prišiel na guľatý zázrak menom Kleopatra. Ten deň som ešte chytil krásneho 15 kg lysca. Nasledujúci deň sa výrazne oteplilo. Po dvoch dňoch tepla bez záberu som zistil, že v plytkej vode sa začínajú trecie orgie. A hneď mi bolo jasné, prečo moje nástrahy ležali bez všimnutia.
Do odchodu zostávali posledné tri dni a vzhľadom k situácii, ktorá nastala na jazere, už som v záber ani veľmi nedúfal. Ale nikdy nehovor nikdy. Okolo obeda mi zavolal Igor a oznámil mi nemilú správu. Stojí pri aute a zistil, že nám niekto rozbil bočné okno. Po tomto násilnom vniknutí bolo jasné, že výprava pre nás skončila. Druhý deň sme sa preto zbalili a odišli domov. Výprava na tento francúzsky revír bol z môjho pohľadu úspešný. Som rád, že som bol schopný na základe mojich doterajších skúsenosti prispôsobiť sa aktuálnemu stavu na tejto vode a miernymi úpravami stratégie lovu prinútiť veľké ryby k záberu. Nepopieram, mal som pri zdolávaní aj trochu šťastia, ale šťastie praje pripraveným. Prečo niekoho napadlo rozbiť mi kameňom okno môjho auta, nepochopím. Teraz, keď už mám auto opravené a prezerám si fotky z tejto výpravy, vnímam už len šťastný pocit z mimoriadnych úlovkov a niekoľko dní strávených pri vode s partiou priateľov. A to za to skutočne stojí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
