Včera sme nevarili my, dôsledkom toho bola až extrémne dobrá akcia, ktorá spadá do kategórie „foodporn“. Ráno sme sa pozbierali pomalšie. Po rannej hygiene si idem pozrieť naše nástrahové rybky a tam ma čaká totálna katastrofa. Našu lenivosť vyniesť rybky do kanála a tam ich odložiť sme vymenili za nápad, že v Thomasovom člne je cca 200-litrová nádrž na vodu, tam by mali vydržať. No nevydržali, do poslednej šupiny nás opustili, nech im je voda ľahká.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Zase chceme ísť na sumce, takže nás nečaká iné, iba použiť mŕtve montáže a umelé nástrahy. Vyťahujeme veľké gumy a vertikálne voblery, máme ich celé škatule, lebo na toto sme pripravení vždy. Neexistuje aby niečo prebehlo bez nejakej kľučky. Živá nástraha je lepšia, ale keď nie je nič iné, bude zmŕtvychvstanie. Skúšame, špekulujeme, povoľujeme, preväzujeme, kým tie zdochnuté potvorky vo vode nerobia čo chceme my. Na konci nejako dávame dokopy montáž, ktorú dokážeme aj v 10-15-metrovej hĺbke viesť dostatočne jemne a precízne. Pri hladine to preskúšavame ako to vyzerá, púšťame dole a kontrolujem pohyb na sonare. Krása, ako živá ryba.
Prekrásne pobrežie rieky a plno skrýš.
Malé-veľké, výber je široký.
Čas na nové veci
Ranná hmla sa pomaly stráca, my už o niekoľko kilometrov nižšie ako včera pozeráme do sonaru. Podľa všetkého tu niet ani stopy po rybách, kde som nás to doviezol? Bol to môj nápad, zase pred tým bolo práve toto miesto lepšie ako to prvé. Mám taký názor, že vyššia hladina vody a troška rýchlejší prúd je dôvodom toho, že pôvodný obyvatelia ešte nie sú doma. Ale musia byť nablízku, už ich len nájsť.
V duchu si ešte vždy nadávam, voda je dostatočne rýchla na nočnú prívlač, zase prísť na to kedy a hlavne kde sa sem natiahnu naspäť a začnú svoj pokojný hlbinný život je pre mňa otázkou, na ktorú chcem odpoveď. A bez toho, aby som to skúšal, sa nedá tak skoro nájsť, a práve teraz je na to čas, prísť na nové veci.
Pozdĺžna jama sa ťahá na pravej strane rieky, končí sa tesne nad starým rímskym kanálom. Slovo končí je fiktívne, lebo po niekoľkých metroch sa začína druhá, ktorá vznikne z podvodnej hrádze. Miest pre skrýšu sumcov tu je dostatok. Vo vode hrany, jamy, popadané kamene. Priemerná hĺbka je o trošku iná ako predtým, 12-14 metrov. Toľko o mieste činu, vysvetľujem chalanom čo viem o tomto mieste. Ostáva len mapovanie terénu a ukladanie bodov, samozrejme, spojené s vertikálnym prístupom k lovu.
Ešte raz sa pohráme s nádejnými korisťami (už mŕtvymi) a púšťame ich dole. Thomas s Mikaelom si rozdelia robotu, takže Thomas chytá s rybkou a Mikael na „vobler“.
Aj chlapcom sa podaril rovesník.
Máme prvého malého fúzača
Medzi časom sa nám ozval dodávateľ nástrah, potom čo nás vysmial dal aj dobrú správu. Na ceste sem je skupinka rybárov. Donesú nám to a nemusíme sa ani starať o dovoz. Je dobré mať takých kamarátov. Takže starať sa nemusíme, vyhrali sme plus hodinu na vode, čo aj zúčtujeme prvým záberom od Antiho. Troška prekvapení ako to krásne funguje máme prvého malého fúzača, sme tu asi pol hodiny. Už sa pripravujeme ako sa to môže rozbehnúť, je to síce malá rybka, ale aj tá poteší. No ale po tejto akcii zase len čumíme do sonaru a na okolie. Akoby sa ryby zo sonaru vytratili, žiadne oblúky, žiadne ryby. A toto bez zastávky také štyri hodiny. Anti už mrmle že sme mali ísť tam, kde sme boli včera. Má pravdu, keby sme chceli dookola to isté, môžeme ísť aj tam. Ale dnes som sa už rozhodol, že ostávame. Rybačka nie je o tom, že sedíme a ťaháme, treba si niekedy zahryznúť do jazyka a prijať nové poznatky. Práve tie nás berú dopredu keď ostatní nechytajú. Je ťažké predstavovať si, ako skvelo to ide inde… ale oveľa lepšie je, keď prídeme na to a povieme si, áno nám to ide aj tu!
Na mŕtvu rybu zabral junior
Vidíme valiaci sa čln, asi to budú chalani s tými rybkami. Možno nám to hodí pár záberov, čerstvé mäsko medzi kefy. A naozaj, doniesli krásnu dávku rybiek za ktoré im ďakujeme. Výmena informácií dáva najavo, že dnes to nikde neberie, je to jednoducho takýto deň. Nevadí, my ostávame do západu slnka. Medzičasom počujeme akoby „hurá“ z Thomasovej lode. Pozeráme a aha, chalani niečo ťahajú. Rýchlo udice von a ide sa tam, možno niečo našli. Zblízka už však vidíme juniora, ktorý tiež zabral na mŕtvu rybu. Zase nevadí, hlavná vec, že je akcia. Thomas hovorí, aby som si to tu obzrel, je to tu iné. A má pravdu, po prezretí terénu vidím, že sú to naozaj silné echá, krásne hrubé. Bohužiaľ, na tento úsek sme sa dostali až na večer, nie je veľa času, vyťahujem vábničku a rozvírime okolie. V momente sa mi otvárajú oči, monštrá! Takéto echá sme hľadali, to je ono. Spoza kameňov sa vynárajú obrovské ryby a idú k ponúkanej nástrahovke, tá, samozrejme, stresuje, na špičke prúta to cítiť. Ťuk‑ťuk, som tu, dostávam prvý nesmelý kopanec. Podľa čiary ma obleje studený pot, tak 15-minútovú hru s tebou by som si vedel predstaviť. Ale telefón zdola utíchol, na druhej strane položili. Frflanie pod nosom ma neminie, Anti pozerá čo mi je. Z celej akcie si nič nevšimol, bol som ticho a on sa na sonar nepozeral, nevie o čo prišiel.
Zajtra naspäť na hornú
A toto sa ešte niekoľkokrát zopakuje, príliš veľakrát. Aby som nestratil nervy, dvíham „kotvu“, ideme za Thomasom. On má podobný problém. Maximálne ťuk a koniec. Parchanti dole majú štrajk, dohadujeme sa čo ďalej. Slnko o chvíľku zapadá, ale sme tu už vyše 10 hodín, na dnes ukončíme trápenie. Dnes sme už boli prefíkaní, ryby dávame do kanála s prietokom. A debatujeme s Thomasom čo teraz, kde začneme zajtra? Pozeráme nahrávky zo sonaru, bavíme sa o našom fiasku. Zase, v rybačke nie vždy vyhrávame my. Zajtra sa ide naspäť na hornú, a podľa všetkého aj pomalšiu jamu. A čo to bolo dnes? Fiasko? Možno ani nie, neskoršie už sediac doma prezerám nahrávky z tej oblasti, lúštim hádanku. A odpoveď do mňa vpáli ako do srdca šíp. Malá chyba pri kontrole lode dokáže byť taká osudová. Keď sa stretávame s rybami po „fieste“, nažratým sa im nechcelo ďaleko od skrýše, možno keby som loď úplne zastavil nad nimi, možno vtedy…
Lov na vertikálny vobler má niekoľko ľahkých zásad:
1. Konkrétny vobler musí byť dostatočne ťažký, aby sa v prúde dostal na dno a jeho siluetu sme videli na sonare.
2. Drôt musí isť komplet skrz vobler, alebo materiál musí byť úplne tvrdý, aby vydržal útok sumca.
3. Počas dvíhania a púšťania sa nemôže zachytávať do šnúry.
4. Na perfektnú kontrolu potrebujeme voľnú ruku alebo vhodný elektromotor na kontrolu člna.
Znie to ako jednoduchá vec, ale nie je to tak. Väčšina výrobcov v týchto bodoch zlyháva, máme už len vlastných favoritov a tých sa nepustíme.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
