Dúfam, že tento titulok nikoho neodradí od čítania článku. Snažím sa poukázať na temnú stránku dnešnej doby, ale stále ostávam optimistom a aj v tých najhorších časoch vidím nádej na zlepšenie situácie.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
V zimných mesiacoch si každý víkend so svojim psom prejdem jeden úsek na rieke Slaná a kochám sa krásou okolitej prírody, na poliach pozorujem srnky, občas z nedbanlivosti vyplaším bažanty a divoké kačky a očami hľadám ryby alebo aspoň znaky toho, že sú. Môj pes sa veľmi teší, keď spoločne trávime tých pár hodín v prírode a vždy má viditeľne dobrú náladu, keď sa vrátime domov. V posledných rokoch po týchto prechádzkach mám zmiešané pocity, lebo oproti svojmu psovi nevidím iba tie krásne veci, ktoré nás obklopujú, ale vidím aj tie škaredé, záporné a negatívne pôsobiace veci na našu pýchu Slovenska, prírodu. Prírodou tu rozumiem všetko, čo je na zemi, vo vode, vo vzduchu. Každý rybár, poľovník, ochranár, horolezec, alebo starý pán, ktorý si chodí do lesa nazbierať hríby má rád prírodu a vlastne aj musí mať rád prírodu, lebo tie veci, ktoré vykonávame, sú spojené s prírodou. Rybár si ide zachytať ryby, ale ak nič nechytí, nevadí, vracia sa domov pozitívne naladený, lebo trávil príjemné chvíle v prírode a podľa mňa to je tak aj s poľovníkom aj ostanými ľuďmi, ktorí hľadajú svoj vnútorný pokoj. Vrátim sa späť k tým mojim zmiešaným pocitom z prechádzok. Pri svojich potulkách po prírode už nevidím len to pekné a nedotknuteľné a tajomné, ale vidím nákladné autá, miešačky s betónom, už nepočujem iba spevavé vtáčiky a bažanta, ktorý sa snaží vzlietnuť, ale počujem ťažké stroje, ktoré kopú jamy a odvážajú štrk a zeminu. Začala sa doba betónová. Začali sa stavať malé vodné elektrárne, na orných pôdach vyrástlo nespočetné množstvo slnečných kolektorov. A táto skutočnosť je znepokojujúca. Týmito prácami a výstavbami hrubo zasiahli do prirodzeného vývinu prírody, rýb, zvery, vtáctva. V posledných pár rokoch sa zmenila tvár prírody aj v tokoch. Ryby si pretvorili svoje návyky, už sa nezdržiavajú na tých miestach, kde celý život žili, lebo tam už skoro žiadna voda netečie. Pod vodnými elektrárňami klesla voda aj o jeden meter a kde pred rokmi ešte tiekla rieka, teraz tečie už iba potôčik. Kompetentní to riešia tým spôsobom, že pre ryby vybudujú takzvané rybochody, ale treba si uvedomiť, že ryba nie je horolezec. Terajšie rybochody sú úplne nefunkčné, ryba tiahne proti najväčšiemu prúdu a ten je pri turbínach a nie pri rybochode. Všade na celom svete sa vodné elektrárne pred rokmi začali búrať, lebo boli neefektívne. Tým hrubým zásahom do prírody a toku zničili skoro všetko živé, čo bolo vo vode a v okolí. Posledné 2 roky pri mojich zimných potulkách brehom Slanej som nevidel ani jednu skupinku podustiev, ani mrien a v podstate ani jalce. Tieto ryby sa stali potravou kormoránov za posledných 5 – 6 rokov. Tohto roku je už počet kormoránov menší na našom úseku Slanej a ja to pripisujem tomu, že už skrátka proste nemajú dostatok potravy. Smeti a čierne skládky pri vodách už ani nebudem opisovať, lebo by ste tento článok nedočítali ani za 2 hodiny. Žijeme v takomto svete a my všetci si tento svet tvoríme, tak sa spojme a tvorme jeden krajší svet. Som si vedomý toho, že celý svet nespasíme, ale ak si každý rybár vstúpi do svedomia a pozbiera odpadky pri brehu jazera, už spravil niečo pre našu ešte stále krásnu prírodu. Vážme si to cenné čo máme, prírodu a všetko čo k tomu patrí.
Česť všetkým, ktorí nejakým spôsobom bojujú o čistú prírodu a o rovnováhu v nej. Ja aj naďalej ostávam pozitívne naladeným a vidím krásy prírody, ale dokedy?
Stavebné práce sú hrubým zásahom do toku.
MVE na rieke Slaná.
Už ani kormorány nemajú čo žrať!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
