Maďarsko
Kaprárska sezóna je v plnom prúde, ryby sporadicky berú a ja konečne s parťákom Jozefom plánujem spoločnú výpravu na maďarských fúzačov. Zisťujeme u známych ako pochodili pred časom na vode, na ktorú sa chystáme a pomaly si dávame všetky potrebné veci dokopy.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 48
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Po niekoľkoročnej rutine balenia a príprave vecí nastala jedna hlavná zmena a to v samotnom kŕmení. Keďže sme testermi pre výrobcu návnad a nástrah firmy GARANT baits, naskytla sa nám voľba otestovať úplne novú guľôčku z radu Green line s názvom Peppek. Táto guľôčka obsahuje úplne novú zložku – green pepper, ktorá sa použila taktiež v GLM‑ke. Nemusím opisovať, každý, kto ju skúsil vie, akú silu má. Na rozdiel od GLM‑ky sa podiel green peppru v novinke Peppek zvýšil a len čas ukáže, ako sa ujme.
Ostali sme tak trochu v šoku
Takže voľba bola jasná, čas pomaličky ukrajoval minúty z namáhavej cesty a ranné slnečné lúče nás už aj vítali na mieste. Zakúpili sme si licenciu na lov a krátko podebatovali s porybným. Keď vysvitlo, ako sa darilo posledný týždeň ostatným rybárom na tejto vode, ostali sme tak trochu v šoku. Ryba brala len sporadicky a aj to na hlbokej vode pri hrádzi. Zrejme to bolo aj preto, lebo pred týždňom sa tu konali jedny z kaprárskych pretekov. My sme mali zabezpečenú jednotku - miesto v najplytšej časti jazera. Nič sa nedá robiť, po krátkom dohovore sa zhodujeme na taktike kŕmenia. Osadzujeme centrálnu bóju a rozsievame guľôčky naširoko. Z pravej strany chytá Jožko na Glm‑ku a Red/Halibut. Mne, ako zvyčajne, vyhovuje ľavá strana a voľba padla na novinku Peppek. Guľôčky vo veľkosti 20 a 24 mm rozhadzujem naširoko, aby som stiahol rybu ak prepláva okolo. Ešte prihadzujeme trošku partiklu a konečne mierime na breh. Výhodou na tejto vode je aj to, že sa tu dá kŕmiť z člna dvakrát za deň, a to hodinu ráno a hodinu večer. Samozrejme, kŕmenie je prísne kontrolované. Hmotnosť a takisto aj obsah, aby nedošlo k prekŕmeniu miestnej obsádky rýb. Denný limit je 5 kilogramov už aj s partiklom. Chytá sa tu na 3 prúty, čo je veľkou výhodou. Môžeme si tak otestovať viacero montáží, ktoré máme nachystané. Jasná voľba padá na šnúrku ASPID 3; je to šnúrka s poťahom v zelenej camo úprave. Kratšiu, zhruba 20 cm montáž, mám naviazanú s háčikom typu long shank s krúžkom, ktorú dávam na dva prúty. Pod háčik našívam novinku Peppek 20 mm guľôčku silne nadipovanú.
Guľôčky fungujú a my sa aspoň nenudíme
Druhá moja montáž pozostáva z fluorokarbónu FANTOM s klasickým D‑Rigom, kde našívam 24 mm guľôčku s identickou popkou Peppek. Mám v pláne ju nahodiť celkom vľavo, trochu ďalej od kŕmneho miesta. Všetko mám nachystané a konečne sa opieram do prútov a montáže letia za hranicu 100 metrov. S kobrou ešte dokrmujem okraje a konečne si sadám do kresla. Ako to už býva zvykom na tejto vode, hneď po kŕmení sa ukazujú ryby nad miestom v plnej paráde. Väčšinou sú to jedince do 10 kilogramov, ale sem tam sa objaví aj väčší kus. Netrpezlivo s Jožkom čakáme, ktorému z nás to pípne prvému. Rozoberáme informácie od porybného a pripravujeme plán B, ak by takto ryba nezareagovala. Zhruba po dvoch hodinách sa nám konečne podarilo vytiahnuť prvú rybu, menšieho lysca. Jožko k bójke kŕmil 16-milimetrovými guľôčkami Red /Halibut a efekt sa dostavil v podobe pár menších kapríkov. Guľôčky fungujú a my sa aspoň nenudíme. Pomaly sa slnko prehuplo za náš chrbát a ja dostávam záber z okraja kŕmneho miesta na 2-ku s popkou. Jazda ako z rozprávky, po zaseknutí si kaprík berie dobrých 20 metrov z navijaka. Konečne krajšia ryba. Súboj trvá dlhšie ako zvyčajne a ja sa doslova modlím aby všetko vydržalo. Kapor si to mieri rovno do tŕstia, ktoré kopíruje príbrežné partie jazera. S prútom štrikujem popod Jožkove udice, na navijak natáčam metre zeleno čierneho vlasca a počítam každý meter.
Porybný: „To skutočne 33 za noc?“
Konečne cítim ako uzlík od šokovky prechádza očkami a asi na tretíkrát podoberám mohutne stavaného lysca. Pri pohľade do podberáka sa ma konečne zmocní ten dlho očakávaný pocit, na ktorý všetci tak netrpezlivo čakáme. S rybou manipulujeme opatrne, očividne má okolo 20 kg. Nádherný lysec sa mľandravo nadhadzuje v podložke. Ošetrujem mu obrovskú „trumpetu“, robíme pár fotiek a šťastní na tvári, ale aj na duši, púšťame krásavca späť do jeho prostredia. Osvedčilo sa mi to už neraz, nahodiť pár metrov vedľa kŕmneho miesta a potvrdilo sa to aj teraz. Väčšia ryba neodolala kombinácii Peppka s popkou identickej príchute a zobla si to mimo najväčšieho ruchu. Paráda, kričím a mám ďalší záber na prúte. Do večera ešte zdolávam z rovnakého miesta ďalšieho lysca, ale menšieho ako bol predošlý. Do 16 kíl mu chýbalo pár dekagramov. Taktiež krásna ryba a opäť zabodoval Peppek. Postupom času tma pohltila všetko vôkol a z lesa sa začínajú ozývať majestátne ručiace jelene, ktoré prežívajú najkrajšie chvíle v roku. Čaro tohto neopísateľného zážitku sledujeme a počúvame v tichosti pod brolíčkom. Jedno pípnutie, a modrá dióda na mojom signalizátore opäť presvetľuje okolie a ja v okamihu prisekávam ďalšiu rybu. Novinka funguje najlepšie z nášho výberu a na konto si pripisujeme už 23. rybu. Záberov v noci neubúda, striedalo sa to raz mne raz Jožkovi a do rána sme mali spolu 33 chytených rýb. Porybný sa prišiel ráno opýtať ako sa nám darilo a po krátkom rozhovore len neveriacky krútil hlavou, že sme mali doposiaľ taký úspech. Spýtal sa dvakrát či sme si to nepomýlili s trojkou, pýtal sa: naozaj 33 rýb?
Scenár sa opakoval ako cez kopirák
S Jožkom sme boli dosť vyčerpaní po namáhavej noci, ale nadišiel čas ranného kŕmenia, a tak sme museli na vodu. Všetko fungovalo ako sme si to naplánovali, tak sme pokračovali v danom kŕmení aj naďalej. Peppek z ľavej strany spolu s partiklom a Red /Halibut z druhej strany spolu s GLM‑kou. Identický scenár sa opakoval z predošlého dňa. Ako cez kopirák. Hneď po roztrúsení guľôčok sa okolo bójky začína ukazovať pohyb a do obeda vyťahujeme ďalšie ryby, no všetky menšej hmotnostnej kategórie. Nevadí, veď kto si neváži malú rybu, ten si nezaslúži veľkú. S ďalšou razantnou jazdou Jozef vybieha z brolíčka, a prisekáva ako do pňa. Ryba si zobrala Ananásovú popku, ktorú s obľubou používa hlavne na začiatku lovu. Po vyše 10-minútovom súboji odhadujeme veľkosť ryby, ktorá pri brehu začína robiť povestné víry. Rýchly manéver s podberákom a krásny lysec je konečne na podložke. Haršánsky 12-kilový bojovník potrápil riadne, ale aj o tom je kaprárina. V okamihu ho púšťame a rozbieha sa nám séria záberov od menších rýb, zhruba do 9 kg. Deň nám ubehol veľmi rýchlo, pomedzi zdolávanie sme na jedlo veľa času nemali, a tak konečne rozpaľujeme gril. Scenéria, ktorú zažívame aj pri pohľade na vodu je neskutočná. Hladinu ako zrkadlo pretínajú kruhy od obrovských rýb, ktoré sa lenivo prevaľujú za bójami. Obloha stráca jasné farby, tma pomaly a potichu prichádza z lesa a s ňou opäť aj ručiace jelene, ktoré pokračujú v boji o zanechaní najsilnejšieho genofondu. Príroda je krásna, len si ju treba vedieť vážiť, vychutnať a vžiť sa do nej, vtedy to naozaj stojí zato.
Flajzar kvíli opäť tú starú známu…
Sedíme pri šálke kávy rozoberáme stratégiu, ktorú sme použili a spomíname na humorné situácie, ktoré sme zažili na spoločných výpravách. Záber neprichádza ani do polnoci, a tak mi to nedá a skúšam niečo pozmeniť a prehadzujem všetky prúty od znova. Dva nechávam pri kŕmnom mieste a na jeden našívam chytačku - Banán/Kreveta. Dumbelsku zaisťujem zarážkou pod long shank a hádžem to úplne doľava na voľnú vodu. Ešte skontrolujem všetky signalizátory a konečne ležím v spacáku a rozmýšľam nad uplynulým dňom, čo všetko sa nám podarilo vytiahnuť na breh. Ani neviem kedy a zo sna ma budí čudný zvuk, ktorý mi je veľmi známy. S ubiehajúcimi sekundami pomaly prichádzam na to, že to je zvuk môjho príposluchu. Flajzar kvíli opäť tú starú známu… Adrenalín mi nedovoľuje sa ani obuť, a tak len v ponožkách vybieham z bivaku. Modrá dióda osvetľuje všetko vôkol a ja s obrovským očakávaním chytám do ruky krajný prút a jemne prisekávam. V momente pociťujem obrovskú silu ryby a nesmierny ťah. Z cievky navijaka sa odvíjajú metre 25-ky a ryba si to mieri presne k betónovému vpustu. Ešte som sa ani nestihol poriadne spamätať čo sa vlastne deje a pri pohľade na navijak tuším, že je zle. Palcom už cítim uzol, takže okolo 250 metrov silonu z cievky je fuč. Buď alebo.
Je mi jasné, s kým mám tú česť
Prvá poriadna pumpa a ryba nereaguje, je mi jasné, s kým mám tú česť. Našťastie sa mi ho podarilo otočiť, ale všetko sa opakovalo asi 5-krát. Riadne nadipovanú chytačku musel nájsť miestny mramorový fúzač, ktorý sa postaral o vyše polhodinové divadlo, no pre mňa, bohužiaľ, s neúspešným koncom. Na záver tohto zdolávania som fúzača ťahal cez tŕstie z mojej ľavej strany, kde sa mu počas boja zrejme najviac zapáčilo. Po asi štyroch riadnych pumpách, som neveril, že to silon vydrží. Sumec sa konečne pohol smerom k nám. Po troch otočkách navijakom sa prút z oblúka vyrovnal a ja som pochopil, že je koniec. Sklamaný vyťahujem zvyšok z montáže. Stužená 15-librová šnúrka ASPID3 rozstrapkaná až k olovu. Škoda, mohol to byť riadny kus. Ďalšiu rybu sme v tej noci už nespravili. Ja som zaspal až nad ránom, celý čas som totiž premýšľal o prehre nad miestnym fúzačom. Ranný opar nad hladinou priniesol konečne po dlhej nočnej pauze ďalší kontakt s kaprom. Bol to zároveň posledný a v počte 47. kapor z našej 48-hodinovej výpravy. Slnko spoza kopca postupne začína opierať svoje lúče na vodnú hladinu a nám to dáva signál ukončiť túto výpravu. Prichádza nechcené balenie, vyťahovanie prútov, stiahnutie bóje a samotný odchod z lovného miesta. Keď to všetko zhrniem, tak sme mali 5 rýb cez 10 kíl, z toho 2 cez pätnásť a jednu cez 20 kilogramov a, samozrejme, jedného strateného sumca. Aj takto sa to niekedy končí. Z tejto úspešnej výpravy ma najviac potešila novinka, ktorá ukázala, že to bude jasná voľba v nasledujúcej sezóne, veď polovica rýb, dve najväčšie, a takisto aj čerešnička z výpravy sa chytila práve na guľôčku Peppek. Veľká vďaka patrí aj majiteľovi tohto revíru za ochotu akú preukázal a dúfam, že sa miestnym mohykánom bude dariť minimálne tak ako doteraz.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
