Inšpiroval ma článok Old School (Retro) Cup v časopise Slovenský RYBÁR, v ktorom sa píše o návrate do čias minulých a, samozrejme, s dobovým náčiním. Fakt, má to niečo do seba. Kto to neskúsil, nevie čo a ako bolo. Spomienka na chlapčenské roky s udicou v ruke, prvé zábery, prvé úlovky atď, atď.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Moja prvá udica, teda okrem lieskovej, bol duralový prút a navijak Stabil 4. Písal sa rok 1963, prázdniny u starej mamy v Dobšinej dopadli na výbornú. Vtedy bolo rýb a pri vode skoro nikoho. Nie, po toľkých rokoch ten prút ani navijak nemám, no nedalo mi pokoja, všetko sa dá zohnať a opraviť. Čiže mám prút aj navijak. Na prúte bolo treba vymeniť korok (obžrali ho myši) a očká, podarilo sa, teraz spomínam na prázdniny.
Duralka Stabil4.
Nasadený chrobák v hlave
Obľubujem muškárenie a prívlač. Je to také šikovné, človek príde k vode, naviaže nástrahy a šup s nimi do vody. Muškárim cca 30 rokov a môj prvý lepší muškársky prút bol od firmy Shakespeare OMNI 2.55 m. No o to tu tak nejde. Pri čítaní rôznej literatúry, zaoberajúcej sa rybolovom boli spomínané aj bambusové prúty a medzi nimi aj muškárske. Nasadený chrobák v hlave, vŕtajúc sa závitmi mi nedával spať. Muškárky z bambusu, ako sa to chovalo v ruke? Čoho sú schopné? Taký návrat o niekoľko desaťročí dozadu. Postaviť nový, to nepripadalo do úvahy, kúpa staršieho jedine cez zahraničné obchody, čo je finančne náročné. Raz, čisto náhodne, som zavítal do novootvoreného obchodu s rybárskym sortimentom a čo nevidím, pod stropom zavesený starší bambusový prút ako dekorácia. Majiteľ na otázku odpovedal, že na chytanie už nie je, skôr len tak dekoračne. Nevedel ani odkiaľ ho má a po akom rybárovi. Na položenú otázku či by ho nepredal odpovedal zamietavo. Čo vám poviem, chodil som tam pol roka, sem tam niečo kúpil na prívlač a lámal majiteľa, ten prút tam stále visel. Až raz, myslím, že sa majiteľ nado mnou zľutoval, možno mu nešiel dobre kšeft, dohodli sme sa na predaji.
Muškárka pred repasom.
Nakoniec všetko dobre dopadlo
Nakoľko som nechcel mať prút len tak, ale aj na občasné lovenie, rozhodol som sa, že ho zrenovujem. Chýbali niektoré očká, viazanie poškodené, lak popraskaný. Zbieral som informácie ako a čo bude treba, nite, lepidlá, laky a pustil sa do renovácie. Prút som rozkreslil, všetko pomeral a dal na papier. Rozmiestnenie očiek a viazania aby bolo zachované. Spodný a horný diel bol v poriadku, no stredný bol rozlepený, vŕzgalo v ňom a ten mi dal najviac práce. Spojky boli tak dôkladne nasadené, nie a nie ich rozobrať. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Prút som osadil novými očkami, okrem hadovitých, tie som musel vyrobiť z nerezového drôtu. Keďže si viažem mušky, s vyviazaním prúta problém nebol. Po nalakovaní a dôkladnom uschnutí bol prút otestovaný na miestnej vode. Chvíľu mi síce trvalo chytiť správny rytmus, nie je to žiaden rýchlik v podobe uhlíkových materiálov, no zvládol som to.
Spomienka na časy minulé
Prút je aj o dosť ťažší a teraz viem, čo mali voľakedy rybári v rukách, ako boli fyzicky zdatní loviť s takýmto náčiním. Je to 3-diel v dĺžke 2,85 m, šnúra AFTMA 5. Na prúte je rok dokončenia, tak je vidieť, kedy som si zrepasoval môj prvý bambusový prút. Mám ho dodnes. Pôvod prúta som nezistil, ani kedy bol vyrobený. Pod pôvodným lakom bol len nápis „Fly ČSR“, nič viac. Mrzí ma, že nemám fotografiu prúta pred renováciou. Ako čas ubiehal, podarilo sa mi zohnať aj ďalšie bambusáky, ktoré svojim nálezovým stavom zodpovedali, že sa ich dá ešte zachrániť, že sa bude dať na ne loviť, že ostanú ako spomienka na časy minulé, na zachovanie časti histórie rybárskeho športu pre ďalšie generácie. Občas, keď idem prevetrať dobové náčinie na miestnu rieku v mestskej časti, vidím na tvárach okoloidúcich udivené pohľady a viem, to je rybár, spomína. Niekedy nabudúce niečo o bambusových prútoch na prívlač.
Muškárka po repase.
Muškárka po repase.
Prút Tokoz po repase.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
