V nasledujúcich riadkoch vám prinášame očakávaný rozhovor s tajomníkom SRZ Ing. Ľubošom Javorom. Vo funkcii je už vyše roka a vo svojich odpovediach zhrnie čo sa v SRZ podarilo, čo sa chystá a ako bude SRZ napredovať. Je nám jasne, že je nemožné urobiť všetko naraz, ale rybársku verejnosť i nás zaujíma, aký máte na tieto otázky názor a akým smerom by sa mohla uberať ich realizácia.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Má Slovenský rybársky zväz dosah na plánovanie, prípadne zamietanie výstavby malých vodných elektrární?
SRZ má zastúpenie v pracovnej komisii pre rozvoj hydroenergetiky a optimálne využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR pri MŽP, kde sa posudzujú profily MVE. V priebehu roka 2015 zasadala Komisia celkom trikrát a ani v jednom prípade nebol daný súhlas zo strany SRZ na vybudovanie profilu MVE. Koncom roka 2015 sa SRZ aj s podporou základných organizácií zapojil do pripomienkovania Vodného plánu Slovenska, ktorého súčasťou sú aj MVE so 16 pripomienkami, ktoré boli následne prerokované na pôde MŽP so zástupcami sekcie vôd. Začiatkom roka 2016 Vláda SR Vodný plán schválila. Na rok 2016 odsúhlasila Rada SRZ podporu Petície „Za živé rieky a čistú vodu“, kde spolu s odbornou verejnosťou sa SRZ zapája do procesu spracovania novej vodnej politiky SR, vrátane vypracovanie novej koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (budovanie MVE).
Rieši SRZ spoluprácu medzi vodohospodármi a rybárskymi hospodármi? Ide hlavne o udržanie výšky hladiny počas a po výteru rýb. Máme informácie, že naši hospodári o takú pomoc vodohospodárov vôbec nežiadajú. Samozrejme, ide o tie nádrže, kde je to možné.
V priebehu roka 2015 sme na pôde SRZ v Žiline zorganizovali dve stretnutia so zástupcami SVP, š.p. a tu dohoda so spoločnosťou Slovenské elektrárne, a. s., je pravdepodobne nemožná.
Na druhej strane máme spísanú dohodu z jesene 2015 s Vodohospodárskou výstavbou o regulácii toku Dunaja – Gabčíkovská sústava počas jarného neresu rýb.
Na webe ste uverejnili návrhy nového Zákona a Vyhlášky o rybárstve schválené Radou SRZ. Je to už konečná forma, alebo bude možné návrhy ešte pripomienkovať, napr. návrhmi z konaných schôdzí miestnych a mestských organizácií?
Je to návrh novely Zákona a Vyhlášky odsúhlasený Radou SRZ Žilina na decembrovom zasadnutí, ktorá bola zaslaná na MŽP. Tu bude zriadená pracovná komisia aj za účasti zástupcov SRZ, ktorá pripraví novelu na medzirezortné pripomienkovanie. Z tohto pohľadu je to finálna forma. Od zverejnenia návrhu novely evidujeme dve pripomienky.
Neuvažovali ste o možnosti zriaďovania revírov, alebo ich častí, kde by sa chytali iba s háčikmi bez protihrotov? Na začiatok napríklad niektoré pstruhové revíry. Mohla by to byť akási alternatíva k revírom „chyť a pusť“…
S týmto návrhom sme sa zatiaľ nezaoberali.
Ako všetci vedia k prirodzenému výteru je potrebné generačné stádo. Na to, aby sa vytvorilo, nemôže byť vychytané. Neuvažujete o vymedzení úsekov alebo častí riek či nádrží na tento účel? Úsek by bol s celoročným zákazom lovu.
Úspešnosť prirodzenej reprodukcie závisí aj od dostatku generačných rýb v našich tokoch, SRZ sa tejto téme venuje už druhý rok, kde je už pripravená a schválená Radou SRZ koncepcia na zvýšenie stavov lipňa tymianového. Ďalším krokom k riešeniu tejto problematiky je schválený postup, kde sa z revírov CHRO a revírov CHaP nebudú odlovovať žiadne ryby za účelom umelého výteru a pre lovné revíry pripravujeme návrh na zmenu lovnej miery lipňa na 35 cm.
Rybárstvo na Slovensku je postavené na veľkom nepomere čo sa týka počtu rybárov, technickej vybavenosti a financií na zarybňovanie a ochrany rýb. Neuvažovali ste o znížení počtov privlastňovaných rýb? Rybárov a privlastnených rýb je pomaly viac, ako počty rýb vo vode. Ekonomicky nie je predsa možné aby rybár „legálne“ odniesol z vody ryby za jeden týždeň v hodnote ročnej povolenky.
Plne súhlasím, z finančného pohľadu je súčasný stav v počte 50 kusov privlastnených úlovkov na jednu povolenku doslova rozdávaním. Súčasné všeľudové rybárstvo je príčinou drancovania vôd a pokiaľ sa včas nezmení pomer medzi počtom ulovených rýb a cenou povolenia, budú rybárske revíry bez rýb. Čo dokazujú aj výlovy vodných nádrží pred vypustením – vo vode bola iba taká ryba, ktorá bola chránená zvýšenou lovnou mierou napr. kapor nad 70 cm. V roku 2015 Rada SRZ riešila novú cenotvorbu povolení a neriešila počet ulovených rýb, táto problematika aj na podnet viacerých našich členov bude zaradená do programu rokovania zasadnutia Rady SRZ v roku 2016.
Akým spôsobom SRZ podporuje, alebo chce podporovať prirodzený výter rýb a rast vysadených rýb? Školí SRZ hospodárov k takémuto zmýšľaniu? Doteraz to vo väčšine prípadov fungovalo systémom „máme na účte, tak nakúpme“.
Z môjho pohľadu je to priam povinnosť pre SRZ, aby sme vytvárali podmienky pre produkciu rýb. Presadzujem myšlienku zarybňujme rybou a peniazmi. V odbore výroby postupne prechádzame na systém zarybňovanie rybou v obdobiach, keď má vytvorené podmienky na prežitie a dostatočnej veľkosti samotných násad. Pri zarybňovaní potrebujeme aj spoluprácu s hospodármi, aby sa zarybňovali v závislosti od druhu násad tak ako sa má, nie iba surovým vypustením na jedno miesto namiesto poctivého roznesenia násad najmä ranných štádií.
Mnoho organizácii volá po väčších kompetenciách hospodárov /najlepšie profesionálnych/. Bolo by možné zvýšiť ich právomoci?
Rybársky hospodár na revíroch Rady je profesionál, ktorý zastáva súčasne hlavnú funkciu rybárskej stráže. Čo sa týka hospodárov pri základných organizáciách, tu to závisí od finančných možností príslušnej ZO.
Za všetko hovorí príklad, keď v južných oblastiach bol kapor dávno vytretý, ale na severe Slovenska sa začiatkom júna ryby ešte len presunuli do zátok, kde ich rybári veselo lovili. Hospodár by mohol v takomto prípade zasiahnuť a napr. zakázať loviť v takejto časti. Aký máte na to názor?
Na uvedenú skutočnosť reaguje návrh novely Zákona a Vyhlášky, kde sa kompetencie v tejto oblasti presúvajú na základné organizácie, ktoré si podľa hydrologických a klimatických podmienok môžu nastavovať dobu lovu.
Plánuje sa vybudovať alebo sprístupniť na každej priehrade nad 50 ha aspoň jeden zjazd pre člny pre rybársku verejnosť?
Tejto oblasti sme sa zatiaľ nevenovali.
Často sa polemizuje o mierach rýb. Rozum a skúsenosti kážu, aby každá ryba mohla aspoň 1-2× zanechať potomstvo a až potom by mohla byť privlastnená rybárom. Nemyslíte, že by sa mala zaviesť takáto forma určovania minimálnej miery rýb? Strašné „haló“ bolo na schôdzach ohľadne zrušenia hornej a dolnej miery a vlastných úprav rybárskych poriadkov odhlasovaných na členských schôdzach. Myslíme si, že by sa malo uzákoniť aby bola taká právomoc. Podniknú sa v tejto veci kroky na zmenu?
Na uvedenú skutočnosť reagujeme návrhom novely Zákona a Vyhlášky, kde sa kompetencie v tejto oblasti presúvajú na základné organizácie.
V akom štádiu je projekt možnosti zakúpenia elektronických denných povoleniek? Hľadať hospodára ráno o 4. hodine ráno je dosť trápne na dnešnú dobu.
Sú rozpracované dva projekty na elektronickú kúpu hosťovacích povolení: jedna z nich je cez mobilnú aplikáciu a druhá cez samostatnú webovú stránku príslušného revíru. V priebehu tohto roka predpokladáme spustenie jedného z uvedených projektov.
Čo pripravujete pre našich rybárov na túto sezónu?
Pri príležitosti 90. výročia SRZ celoslovenskú konferenciu k zarybňovaniu revírov na tokoch – Váh, Ipeľ a Dunaj, po dlhých rokoch sa plánujeme zúčastňovať a propagovať činnosť SRZ širšej verejnosti na výstavách Carp Show v Trenčíne, na poľnohospodárskej a potravinárskej výstave Agrokomplex v Nitre a na dňoch Sv. Huberta vo Svätom Antone.
Ďakujeme za rozhovor
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
