Novelizáciu zákona o rybárstve a jeho vykonávacieho predpisu považujú rybári za nanajvýš aktuálnu tému. Aj preto sme o tejto, ale aj o ďalších témach, ktoré s rybárstvom úzko súvisia, požiadali o rozhovor ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra ŽIGU.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Pán minister, aké postavenie v rámci rybárstva má rezort životného prostredia?
MŽP SR je podľa kompetenčného zákona a, samozrejme, aj zákona o rybárstve, ústredným orgánom štátnej správy, ktorý riadi rybárstvo v Slovenskej republike.
Čo to riadenie rybárstva v praxi znamená?
Kompetencie na úseku rybárstva v rámci zákona o rybárstve, v znení neskorších predpisov, má náš rezort naozaj veľké. Ministerstvo napríklad vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, určuje účel ich využitia a prideľuje, dočasne obmedzuje, alebo v odôvodnených prípadoch v nich odoberá jednotlivým subjektom rybárske právo. V záujme ochrany genofondu a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb po prerokovaní s užívateľom vyhlasuje časti rybárskych revírov, prípadne celé rybárske revíry za chránenú rybársku oblasť. Podobne za chránenú rybársku oblasť vyhlasuje časti rybárskych revírov považované za zimoviská, kde sa ryby počas zimného obdobia ukladajú do tzv. latentného spánku. Ministerstvo schvaľuje aj zarybňovacie plány jednotlivých užívateľov rybárskych revírov, udeľuje výnimky na skorší lov kapra, do dojednania medzinárodných dohôd o rybárstve na hraničných vodách vydáva výnimky, ktoré do značnej miery zjednocujú pravidlá pri výkone rybárskeho práva medzi loviacimi na územiach toho ktorého štátu. Ministerstvo v zmysle zákona o rybárstve všetky tieto činnosti riadi a kontroluje a to bez ohľadu na to, či ich robia užívatelia rybárskych revírov, alebo ide o výkon štátnej správy na úseku rybárstva, ktorý zabezpečujú okresné úrady, či prenesený výkon miest a obcí. Pri otázke kompetencií MŽP je potrebné zdôrazniť, že je síce pôsobnosť ministerstva široká, ale dopĺňa sa o výkon záujmovej samosprávy Slovenského rybárskeho zväzu. A teda často to, čo rybári najviac pociťujú a vnímajú, je ovplyvňované a ovplyvniteľné základnými organizáciami SRZ. Z pohľadu členov, teda rybárov pôsobiacich v jednotlivých ZO SRZ, má veľký význam zaujímať sa o voľbu svojich zástupcov do výborov mestských a miestnych organizácií a, samozrejme, vrcholných orgánov SRZ, keďže to sú tí, ktorí vedia výrazným spôsobom vplývať na kvalitu výkonu rybárskeho práva.
Pri hospodárení na vodných tokoch, ku ktorým prirodzene patria aj vodné nádrže, to medzi rybárskymi organizáciami a správcom toku, konkrétne Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., nezriedka „zaiskrí“. Ste o týchto kolíziách, pán minister, informovaný? Ak áno, čo v tomto ohľade ministerstvo podniklo?
Dostávam informácie, ktoré sa týkajú aj situácií, na ktoré sa pýtate. Je veľmi ťažké úplne zabrániť vzniku takýchto kolízií. Činnosť SVP aj rybárov sa vzťahuje na vodný tok. SVP v súlade so zákonom o vodách a zákonom o ochrane pred povodňami musí zabezpečiť množstvo činností, pričom podľa zákona o rybárstve musí pri ich vykonávaní zohľadňovať aj záujmy rybárstva. Ale zasa, naopak, môže nastať situácia, kde vodohospodári musia počas mimoriadnej povodňovej situácie v čo najkratšom čase na vodnom toku vykonať opatrenia na záchranu životov a majetku obyvateľov. A vtedy je zohľadňovať záujmy rybárstva skutočne zložité.
V minulosti sa však stali aj také situácie, kde správca toku, alebo oprávnený subjekt napríklad ťažil z koryta vodného toku štrk, čo spôsobilo poškodenie ikier, alebo úhyn čerstvo vyliahnutého rybieho poteru.
Presne takýmto prípadom a možným stretom chceme do budúcnosti zabrániť. Preto sa začiatkom februára minulého roka na vodnej nádrži Ružiná zišli na rokovaní relevantní zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu – Rada Žilina, Slovenského vodohospodárskeho podniku, vrátane odštepných závodov, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a Ministerstva životného prostredia SR. Diskutovali o plánoch údržby, ťažby riečneho materiálu, včasnom nahlasovaní termínov údržieb a ťažieb na jednotlivých vodných tokoch podľa jednotlivých správ povodí. Hovorilo sa o plánovaných termínoch zarybnenia a termínoch, ktoré by mali zohľadňovať obdobie neresenia druhov rýb. Dobrou správou je, že SVP ako správca toku vie v mnohých prípadoch svoje činnosti zosúladiť s činnosťami užívateľa rybárskeho revíru, a zohľadniť tak záujmy rybárstva. Vodohospodári dostanú preto od SRZ zoznam oblastných ichtyológov s presným vymedzením ich pôsobnosti čo sa týka obhospodarovania rybárskych revírov alebo vodných tokov. Aj s prispením ministerstva je tu vôľa dohodnúť sa.
Ale už v súčasnosti vodohospodári vychádzajú rybárom aj ochranárom v ústrety pri budovaní protipovodňových stavieb a opatrení. Nedávno sme odovzdávali do užívania protipovodňovú úpravu toku rieky Bystrica v Novej Bystrici na Kysuciach. Upravené brehy už priamo ponúkali priestory pod hladinou, ktoré umožňovali úkryt rybám a iným živočíchom.
Pozícia ministerstva je obzvlášť zložitá v tom, že musí brať do úvahy záujmy širokej skupiny zainteresovaných subjektov, a to nielen rybárov a Vodohospodárskeho podniku. Musíme zohľadňovať aj odborné názory ornitológov a ichtyológov, ktorí sú združení v treťom sektore alebo na univerzitách. Okrem toho od nás občania čakajú, že budeme vytvárať podmienky na ochranu ich majetku a života. Je to súhrn požiadaviek, predstáv, názorov, ktoré musí ministerstvo pravidelne konfrontovať a zjednocovať.
Problematika malých vodných elektrární je veľmi citlivá téma. Rybári ju vnímajú pomerne negatívne, pretože sa nedá poprieť negatívny vplyv MVE na životné prostredie a samotnú ichtyofaunu. Aké kroky MŽP SR podniklo v súvislosti s elimináciou týchto nepriaznivých vplyvov na životné prostredie?
Uvedomujem si, že u rybárov tieto stavby veľa sympatií a podpory nezískajú, ale ich stavba MVE vyplýva z dokumentu „Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, ktorý prijala v roku 2011 minulá vláda. Je to záväzný dokument, ktorý mal na základe požiadavky EÚ zvýšiť podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. Následne sa spojil s právnymi krokmi a rozhodnutiami minulej vlády, ktoré nie je jednoduché a často ani možné právne zvrátiť. V prvom rade chcem zdôrazniť, že za našej vlády od roku 2012 sa za štyri roky nepridelil ani jeden jediný profil, teda miesto, kde by mala stáť MVE. Dokonca bolo, naopak, niekoľko desiatok pridelených profilov odobraných! Takže vôbec nie je pravda, že sme dovolili nejakú živelnú výstavbu – je to presne opačne.
Ministerstvo od vlády dostalo úlohu schválenú koncepciu aktualizovať, pričom musí zohľadniť aj energetické strategické dokumenty. Dosiahnutie cieľa z hľadiska množstva vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov však podmieňuje plnenie ďalších významných cieľov vyplývajúcich najmä z rámcovej smernice o vode a ďalších predpisov, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny, a najmä ekologickým hydroenergetickým potenciálom vodných tokov SR. V aktualizácii koncepcie chceme najmä aktualizovať využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a stanoviť podmienky ďalšieho využívania navrhovaného hydroenergetického potenciálu vodných tokov s ohľadom na environmentálne prípustné možnosti vodného útvaru.
V súčasnosti sa rokuje so zástupcami tretieho sektora. Komunikáciu s verejnosťou sme dokonca riešili aj nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Podľa mojich informácií sa posudzovali všetky návrhy a pripomienky. Ak boli pripomienky zásadného charakteru, nasledovali stretnutia aj so zástupcami verejnosti na tzv. rozporových konaniach. Tieto rokovania neboli iba na úrovni generálneho riaditeľa príslušnej sekcie, v tomto prípade sekcie vôd, ale aj na úrovni štátneho tajomníka, čo rozhodne nie je obvyklé.
Pre rybárov a všetkých milovníkov a ochrancov prírody chcem zdôrazniť, že zďaleka nie na všetkých profiloch s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom vodných tokov, ktoré je možné využiť na výstavbu malých vodných elektrární, budú skutočne vybudované MVE. Tu platí zásada, že pokiaľ bude uvažovaná výstavba na určitom profile, automaticky sa vylučuje výstavba MVE na viacerých profiloch s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom nad a pod týmto profilom. Slovensko je krajina bohatá na vodné zdroje, je však našou povinnosťou správať sa zodpovedne, aby výstavba MVE nespôsobovala väčšie škody ako úžitok, a to nielen na ichtyofaune. Výstavba MVE by teda rozhodne nemala byť v územiach 4. a 5. stupňa ochrany a musí sa konzultovať s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR, Slovenského rybárskeho zväzu, mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami aktívnymi v oblasti ochrany prírody. Monitorovanie úsekov/lokalít vodných útvarov dotknutých realizovanými stavbami MVE bude rozhodne predmetom prevádzkových poriadkov jednotlivých malých vodných elektrární. Výsledky monitorovania v rámci prevádzkových poriadkov budú prevádzkovatelia MVE poskytovať Výskumnému ústavu vodného hospodárstva, ako organizácii poverenej ministerstvom na hodnotenie stavu vôd v SR, resp. hodnotenie vplyvov a dopadov antropogénnych činností na stav vôd. Veľa sa písalo aj o funkčnosti a priechodnosti rybovodov, či biokoridorov, ako súčastí vodných stavieb.
Vašich čitateľov preto určite zaujme informácia, že na základe požiadavky nášho ministerstva vypracoval Výskumný ústav vodného hospodárstva v spolupráci s externými riešiteľmi – špecialistami – metodické usmernenie „Určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov“, ktoré bolo zverejnené v júni 2015. Vymedzuje a definuje podmienky návrhu, výstavby a prevádzky rybovodov, či už pri navrhovaní nových, alebo rekonštrukcii starých nefunkčných rybovodov. Súčasne sa zjednoduší a uľahčí navrhovanie, vybudovanie a overenie správnej funkcie zariadení na obnovenie migrácie rýb. Toto metodické usmernenie bude slúžiť aj ako podklad pre projektantov vodných stavieb na návrh a projekciu rybovodov pre orgány a organizácie, ktoré sa k vodnej stavbe budú vyjadrovať. Riadiť sa ním budú aj orgány štátnej vodnej správy v posudzovacom, schvaľovacom a monitorovacom procese vodných stavieb. Ak už teda sú MVE vybudované, je naším záujmom, aby nenarušili prirodzené migračné toky rýb a iných vodných organizmov. MVE musia zapadnúť do prirodzeného prostredia vodných tokov na Slovensku a nenarúšať ho. Túto zodpovednosť z pohľadu zachovania a udržania biodiverzity si ministerstvo výrazne uvedomuje.
V rybárskej obci nie je žiadnym tajomstvom, že otázka potreby novelizácie zákona o rybárstve pred ostatným Snemom SRZ rozdeľovala rybárov a niektorých funkcionárov SRZ na dva tábory. Súčasné vedenie SRZ – Rada Žilina považuje novelizáciu zákona o rybárstve za veľmi naliehavú požiadavku. Pre tento účel zriadil legislatívnu komisiu, ktorá na základe podnetov či pripomienok viacerých základných organizácií SRZ pripravila návrh novelizácie zákona o rybárstve a jeho vykonávacieho predpisu a podľa našich informácií vám ho v tomto roku zaslala s požiadavkou na ďalšie legislatívne konanie. Môžete nám, pán minister, ozrejmiť, ako budete k tejto požiadavke pristupovať?
Potrebu novelizovať zákon o rybárstve a jeho vykonávací predpis nepodceňujem a ani nespochybňujem. Mám dostatočné informácie o tom, že niektoré ustanovenia týchto v súčasnosti platných právnych predpisov spôsobujú pri výkone rybárskeho práva viaceré nedorozumenia. Podobne je to tak aj pri činnostiach, ktoré na úseku rybárstva zabezpečuje ministerstvo. Príslušný organizačný útvar nášho ministerstva sa otázkou novelizácie dlhodobo zaoberá. V tejto súvislosti už zhromaždil z okolitých a niektorých ďalších štátov právne predpisy z oblasti rybárstva, vrátane zabezpečenia ich prekladu do slovenského jazyka. Okrem nich a návrhov uvedených novelizácií, ktoré nám doručil SRZ – Rada Žilina disponujeme viacerými podnetnými návrhmi od rôznych občianskych združení, rybárskych nadšencov, ale aj niektorých základných organizácií SRZ, ktoré nám svoje návrhy zaslali priamo, bez vedomia SRZ – Rada Žilina. Samozrejme, máme aj vlastné predstavy o viacerých zmenách v zákone o rybárstve a jeho vyhláške, ktoré sú zapracované do zatiaľ len pracovných návrhov predmetných noviel. Bez ohľadu na blízky termín parlamentných volieb môžem ubezpečiť, že v blízkom období na ministerstve životného prostredia vznikne expertná skupina. Okrem zástupcov ministerstva tam budú aj odborníci z oblasti ichtyológie, ochrany prírody, vodného hospodárstva, práva všeobecného a osobitne trestného práva, veterinárskeho lekárstva a, samozrejme, počítame so zástupcami SRZ. Takýmto prístupom, teda prácou skupiny expertov už v počiatočnom štádiu, chceme docieliť, aby do legislatívneho procesu išli naozaj komplexné návrhy novelizácií. Okrem skúseností expertov tam budú zapracované všetky akceptovateľné podnety, ktoré som už spomínal. Chceme tým docieliť, aby „trecích plôch“ v týchto návrhoch noviel bolo čo najmenej a aby pripomienky počas legislatívneho procesu priniesli vylepšenia a nemali deštruktívny charakter.
Výsledok má priniesť poriadok a pravidlá, ktoré potešia najvýznamnejšiu cieľovú skupinu – rekreačných a športových rybárov. Opäť aj v tomto prípade musím zdôrazniť, že je potrebné zosúladiť často veľmi odlišné predstavy zainteresovaných skupín. Každopádne chcem, aby výsledok predstavoval moderný legislatívny predpis, ktorý zabezpečí ochranu prírody a vodných tokov, možnosť nerušeného rekreačného aj športového rybolovu a prísne tresty pre porušenia akéhokoľvek druhu. Chcem, aby sme sa na brehoch našich rybárskych revírov stretávali s usmievajúcimi sa rybármi a nie s vrecami plnými odpadkov.
Pán minister, skúsme prejsť na tému, ktorú majú rybári obzvlášť radi. Ako blízko, máte k rybárstvu a rybárčeniu? Je to len oblasť, ktorá ako „povinná jazda“ spadá do vašich kompetencií, alebo sa rybárčeniu skutočne venujete? Ak áno a čas vám to dovolí, akú rybolovnú techniku preferujete a na aké druhy rýb sa pri love sústredíte? Nepochválite sa z vášho pohľadu najvýznamnejším úlovkom?
Rybárstvo a rybárčenie určite pre mňa nie je len „povinnou jazdou“, ktorá vyplýva z mojich pracovných povinností, ako ste to naznačili vo vašej otázke, ale venujem sa mu už od detstva. Vzhľadom na moju pracovnú vyťaženosť, mám však na rybárčenie teraz skutočne menej času. Na druhej strane si však uvedomujem, že pobyt v prírode a lov rýb mi skutočne pomáha „dobiť baterky“ a je to skvelý relax.
Nešpecializujem sa na konkrétnu rybolovnú techniku, a preto rád aj vláčim, lovím na plávanú, feeder, alebo klasicky na ťažko. Muškárenie je skutočne nádherný rybársky šport, ktorý si vyžaduje veľmi veľa času v rámci cizelovania techniky, viazania mušiek atď., a preto sa mu plnohodnotne venovať nemôžem. Nevymedzujem sa na lov konkrétneho druhu ryby, rád lovím biele ryby ako aj kapry, rovnako ma pri love prívlačou poteší úlovok pstruha, či zubáča. Akokoľvek to vyznie, ale pre mňa je skutočne najvýznamnejším životným úlovkom moja rodina. K rybárčeniu vediem aj môjho syna, ktorý už dávno vie, že každá ulovená ryba nemusí skončiť v mrazničke, resp. na grile, ale vychutnáva si úžasný pocit po tom, ako môže ulovenú rybu vrátiť späť do jej prirodzeného prostredia.
Čo by ste chceli dodať na záver?
Na záver nášho rozhovoru prajem všetkým rybárom veľa zdravia, osobných úspechov a, prirodzene, veľa prekrásnych chvíľ strávených pri vode „okorenených“ pekným úlovkom, Petrov zdar!
Ďakujeme za rozhovor
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
