V rámci rôznorodého počasia sa objavuje babie leto, ktoré prináša teplé okamihy. Keď sa počasie vylepší, tak je hriechom sedieť medzi štyrmi stenami. Už dlho som nemal deličku v ruke, vonku bolo bezvetrie, tak som chcel využiť krásne počasie na nejaký pekný úlovok.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Kamarát David, s ktorým sme už dlho dobrí parťáci mi navrhol, že by sme mohli urobiť nejakú dobrú rybačku, samozrejme, ak nám to počasie dovolí. Bolo to pre mňa prekvapením, lebo rybárstvo nie je to čo nás spája, skoro nikdy sme sa za tie roky, čo sa poznáme, nerozprávali o rybačke. Ako sa ukázalo, jeho zaujíma skôr oddych pri vode, rozhovory, pobyt na čerstvom vzduchu a nie chytanie rýb. Meteorológovia sľubovali pár teplých slnečných dní, pravda, s mrazivými nočnými teplotami. V jeden pekný deň ráno som sa vybral pre kamaráta s pobalenou deličkou a autom plne naloženým potrebnými vecami. Asi všetci si viete predstaviť, ako sme sa natlačení kotúľali smerom k vode. Po príchode nakladáme na vozík väčšinu vecí, vyberáme si povolenku a tlačíme vozík na miesto, ktoré je veľmi vhodné na chytanie s deličkou.
Spojenie riešim tzv. gumovým ježkom
Svoje veci si umiestňujem napravo od stromu, tam na ne nebude svietiť slnko. Nad sebou vidím visiace kŕmne košíky, ktoré prezrádzajú, že sa tu nemá pokúšať o hádzanie, ale niektorí sa predsa len pokúsili. Predchádzajúci večer som deličku poutieral, znova dal gumičky na topsety, proste som si ju poriadne obnovil. Nie je to práve nový model, má viac ako 10 rokov, ale obstojí v súťaži aj s novými súpermi. S pokojným svedomím preto do topsetov naťahujem 2,7 mm Middy gumovú trubicu, ktorú upevňujem Pulla Bung montážou. Spojenie hlavného silónu a gumy riešim tzv. gumovým ježkom, nemám rád spojky. Za ježka na gumu naťahujem gumový zvon, ktorý zabráni aby delička bola pod vodou. Otváram dva topsety s rovnakým gumičkovaním, na kŕmny topset pripevňujem kŕmnu mištičku. Zo zásuvky boxu vyberám na rebríku predpripravené montáže, ktoré fixujem ku gume. Jednou je úplne štandardný 0,7 g kaprársky plaváčik namontovaný na hlavný 18-tkový silon, ktorý plánujem používať ako prvý. Na druhom rebríku je konečná montáž, ktorá sa nedá nazvať štandardnou. Inšpiráciu som čerpal od anglických jemno technikových /plaváčkových/ rybárov, ktorý som prispôsobil technike „klopania“; tá sa používa na tečúcich vodách a pripravil som si vychytávku deličky s method košíkom.
Jedna montáž s klasickým plavákom…
Mix rozdeľujem na dve časti
Podstatou metódy je, že s method košíkom chytáme pod špicom deličky a záber nám hlási plávacia anténa upevnená na silón. Keď napneme silón, tak dosiahneme klopanie, trhanie udice. V prípade dobrej ryby okamžité vytiahnutie gumy znamená záber. Po zmeraní hĺbky nastavujem plavák na dotyk a namierim si to k vedru s krmivom. Na túto rybačku som si priniesol vrecúško Big Carp Halibut peletového meliva, pár hrstí Big Carp Halibut Micro a za misku mixu rýchlo rozpustných rybích peliet. Nie je to veľké množstvo, poznajúc jazero by som skôr povedal, že je to málo. Peletové melivo miešam pridaním vody do želaného výsledku, veľmi dobre sa rozpúšťa, ale nie je lepkavé. Tento mix rozdeľujem na dve časti, polovicu formujem dvoma rukami do tvaru gule, ku zvyšku primiešam trochu Amino Particle jahodovej arómy a toto od základu odlišné krmivo sa dostane do košíka. Pre prípadnú selekciu lejem na Halibut micro pelety tú istú arómu a toľko vody, aby ešte neboli ponorené, a všetko premiešam. O krátky čas vďaka zmäkčeniu peliet dostávame návnadu, ktorú vieme skvele plniť do košíka.
Všetky veci som do vody dostal pomocou kŕmiacej misky.
Pri feedri sú zábery od prvej minúty
Základné gule z kŕmnej mištičky púšťam do vody z výšky, veď aj zvuk je výborným prostriedkom na prilákanie rýb. Miesto si zakŕmim dvoma mištičkami mixu peliet, a na dlhší čas odkladám topset s kŕmnou mištičkou. Pomaly prišiel čas pozrieť kto budú moji prví hostia. Ako nástrahu dávam kostňáka ale ani po 20 minútach sa s plaváčikom nič nedeje. Nechápajúc vysvetľujem kamošovi, že nerozumiem dôvodu, prečo nemám žiadny záber, veď v jazere žije kopa rýb, ktoré by sa mali okamžite hodiť po kostňákovi.
Nadarmo vymieňam kostňáky, skúšam červíky, zmenu čapov – akoby bola voda prázdna. Už sa mi často stalo, že počas „plávanej“ som musel čakať hodiny na záber a pri feedri sú zábery od prvej minúty. Práve preto som si pripravil method montáže, ktoré po polhodine aj beriem do ruky. Na háčik bez protihrotu Guru QM1 dávam jedno zrnko gumenej kukurice, čo som skryl do krmiva, ktoré som vložil do košíka. Deličku umiestňujem do stredného držiaka na udice, a tým má špic akurát od vody, aby sa silon napínal. Udica umiestnená, otáčam sa ku kamarátovi, ktorý spoza môjho chrbta sleduje dianie a ani nič nestíham povedať a už mám záber.
...na háčik som dával hlavne kostňáky.
Z druhého rebríka som vybalil method košíkovú montáž, na ktorú som dal gumené zrnko kukurice.
TIP: Nástrahu si pred vhodením do vody upravím tak, že silón si zachytím o sťahovaciu pásku...
Podobne ako pri klopanej metóde na tečúcich vodách aj tu je plaváčik, ktorý signalizuje záber. Priemer napínacej gumovej trubice je 2,7 mm.
Nahodenie, zase pleskáč
Po prvom zaseknutí vítam v podberáku pleskáča. „To bolo rýchle“, poznamenáva David. Nahodenie, zase pleskáč. Všetko od tohto okamihu funguje tak akoby som chytal s feeder udicou, akurát s tým rozdielom, že kvôli silnej gume sa mi pár menších plotíc odráža z háčika. Nechce sa mi veriť, že toľko rýb sa potuluje okolo háčika, a predsa sa nenašiel záujemca o ponúkanú klasickú živú nástrahu.
Rybačku si užívam, vždy som chytanie na deličku považoval za skvelú zábavu. Na skúšku pred nahodením nedávam do košíka peletové melivo ale micro pelety. Trvá to dlhšie, kým mám záber, ale pacientom je o niečo väčší pleskáč. Na ďalšie plnenie peletami sa mi zdá, že sa chytil kapor. Tento hosť neklope, vrazí dnu aj s dverami, a pritom priam vytrhne gumu z udice, ktorá je ešte v stojane držiaka. Udicu v tej chvíli zdvíham. Pustí sa smerom od brehu, potom sa otáča. Cítim, že nie je veľký, je ľahko ovládateľný, a po prvom výpadku už viem rýchlo rozoberať topsety. Využil som Pulla Bungo a vedel som zhodiť cca 80 cm gumy, a tak som vedel rýchlo smerovať prvého fúzača do podberáka.
Pekný lysec oddychuje na podložke a my s Davidom ho vítame s úsmevom. Po fotke ho rýchlo púšťam späť. Do ruky rýchlo beriem topset s mištičkou a idem napraviť chaos, ktorý vznikol pri kŕmení. Štvrť hodiny sa nič nedeje, vyťahujem prázdne montáže. Plničku napĺňam na polovicu peletami, na polovicu krmivom a toto natláčam do method‑u. Túto kombinovanú náplň hádžem do stredu môjho lovného miesta a čakám.
Opatrne som deličku zavesil nad lovné miesto.
Som späť!
Ani si neuvedomím popri debatách ako ubieha čas. Keď mám ďalší záber, práve kostolné zvony odbíjajú poludnie a prerušujú hlučné kačky. Ako parný valec ťahá od brehu, ťahá gumu až na doraz a zrazu sa otočí a dáva mi šancu na rozobratie topsetu. Zrazu začína šialenú jazdu popri brehu, a tak zoskakujem zo sedačky a sledujem rybu. Našťastie môžem kráčať vpravo bez obmedzení, nikoho tu niet. Prechádzam asi 20 – 25 metrov a našťastie sa mi s kamarátovou pomocou darí obrovského kapra nasmerovať do podberáka. Chytiť takú veľkú rybu deličkou nie je bežnou vecou a pre mňa je to veľký zážitok. Ryby si nezvyknem odvážiť, lebo podľa mňa nie čísla robia ryby zaujímavými, ale teraz som urobil výnimku. Váha mi ukázala 9,41 kg. Keď som pustil jeho veličenstvo späť, už som občerstvil miesto len 4-5 pohármi peliet. Následne si dávame prestávku na obed a kávu v miestnej reštaurácii. Po krátkej prestávke kráčame späť k nášmu miestu. S heslom: „Som späť!“ zakrmujem jednou guľou krmiva a 5 miskami peliet. V pokračovaní rybačky to nejde ako doteraz. Vo zvyšných hodinách chytám iba veľkého pleskáča a karasa s obrovskými plutvami. Ešte vkladám nádeje do posledného nahodenia, predsa len sa hovorí, že nádej umiera posledná. Udica sa ohýba, spozorniem na veľmi silný záber. Ryba si to namieri rovno do stredu jazeru a ja mám pocit, že toto nebude súper, ktorého zastavím. S napätím sledujem, že ani guma sa už nenapína, a myslím si, že toto bude koniec. Ale montáž je silnejšia ako kapor, a darí sa mi pomaly rozoberať topsety. Mám dočinenia s kaprom, ktorý je pevný a silný ako valček na cesto. Potom ako sa unaví, podberám ho podberákom. Ledva má 6-7 kíl, ale z podberáka mu trčí chvost. Je to krásna rozlúčková ryba, je nevšedne silná a má nádhernú stavbu tela! Slnko už zapadá, keď kaprovi vraciam slobodu. Rýchlo sa púšťame do balenia, spolu nám to ide od ruky. O chvíľu sme na parkovisku, a sediac v aute sa v dobrej nálade, s úsmevom od ucha k uchu, rozprávame o dnešnom dni. Aj keď túto kombináciu asi nezaradíme do každodenného života, ale takéto huncútstvo nám jednoznačne vie urobiť pekný deň ešte krajším.
Po každom kaprovi, resp. dlhšej pauze som občerstvil kŕmenie jednou - dvoma mištičkami peliet.
25 metrov od môjho lovného miesta som podobral tohto 9,41 kg kapra.
Ako veľký valec...
Krajší a krajší….
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
