Zubáč je mimoriadne atraktívnou rybou. A to nielen z pohľadu športového rybolovu, ale aj z kulinárskeho hľadiska. Má prvotriednu kvalitu mäsa a jeho lov na jemnú prívlač patrí k nezabudnuteľným zážitkom takmer pre každého rybára. Preto niet divu, že záujem o zubáča v posledných rokoch neustále narastá a jeho lovu sa venuje čoraz viac ľudí.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2016
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Takmer v každom rybárskom časopise nájdeme články špecialistov na lov zubáča. Rybárske predajne sú plné najmodernejšieho náčinia na zubáče, ba o jeho love bolo vydaných už aj množstvo kníh. Ale ani najnovšie poznatky, najmodernejšie náradie, sonary nám nepomôžu pri jeho love, pokiaľ vo vode zubáč nebude. Rybársky tlak na naše revíry sa neustále zvyšuje, ale, žiaľ, nie vždy súbežne s ochranou, starostlivosťou, zarybňovaním a zvyšovaním celkovej úrovne hospodárenia…
Pokiaľ chceme zubáča aj naďalej loviť, a to nielen náhodne, rozhodne sa musíme o zubáča aj starať. Tam, kde sa mu pravidelne venujú aj po hospodárskej stránke, sa zubáčom skutočne darí a nie je problém ich naďalej pravidelne loviť.
Základom pomoci zubáčovi v našich revíroch je popri zarybňovaní predovšetkým podpora prirodzeného neresu vytváraním umelých neresísk. Je to veľmi jednoduchá a lacná metóda ako zlepšiť jeho stavy na niektorých našich vodách. Navyše, niekedy až prekvapivo účinná a dá sa aj ľahko odkontrolovať. Pokiaľ chceme začať s podporou neresu zubáča, musíme mať aspoň zopár základných znalostí z biológie rozmnožovania zubáča.
Rozmnožovanie zubáča
Zubáč veľkoústy sa v nižšie položených oblastiach neresí od polovice marca, na severe Slovenska niekedy až v apríli, keď teplota vody dosahuje 9 – 12 °C. Pred vlastným neresom si mliečniak plutvami vyčistí asi meter veľké hniezdo. Ideálnym neresovým substrátom sú jemné korienky vŕby, alebo ostrice. Pokiaľ nie sú k dispozícii, tak si hniezdo vytvorí aj na štrkovitom, alebo piesčitom dne. Neresisko mliečniak aktívne chráni pred sokmi, rovnako aj pred inými rybami.
Neres býva párový. Plodnosť ikernačiek sa pohybuje v rozmedzí 100- až 400-tisíc ikier. Väčšie ikernačky môžu mať plodnosť dokonca až milión ikier! Ikry sú veľmi malé, s priemerom asi 1 mm, po oplodnení priehľadné. Po nerese mliečniak neresisko s ikrami naďalej stráži, čistí a pohybmi plutiev k ikrám zároveň priháňa okysličenú vodu. Pri ochrane neresiska je mimoriadne agresívny a nezľakne sa ani omnoho väčšieho súpera.
Pokiaľ ikry vysadzujeme, napríklad z rybníka do revíru, musíme ich chrániť pred predátormi pletivom.
Voľba vhodného materiálu na neresiská
Možností ako vytvoriť neresiská pre zubáče je pomerne dosť. Postupne sa o túto problematiku začínajú stále viac zaujímať nielen rybárski hospodári, ale aj bežní členovia rybárskych organizácií. Je úžasné, že už aj mnohí mladí rybári chápu význam starostlivosti o rybárske revíry. Niekedy však potrebujú pomôcť.
Často sa stretávam s otázkami: Aký materiál použiť na neresiská? Čo je najlepšie? Na čo sa zubáč spoľahlivo vytrie? V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že voľba materiálu je dôležitou, ale nie jedinou podmienkou, úspešného neresu zubáča. Rovnako dôležité je správne umiestnenie neresísk v revíri, teplota vody, hĺbka… Pri voľbe vhodného materiálu sa snažím riadiť zásadou, aby sa čo najviac priblížil prirodzenému neresovému substrátu zubáča. Veď príroda to za tisíce rokov veľmi dobre zariadila. Takým sú napríklad korienky ostrice, alebo korienky vŕby. Bežne sa vyskytujú pri brehoch väčšiny našich vôd. Pokiaľ nie sú k dispozícii, môžeme použiť aj ďalšie, alternatívne materiály. Sú to napríklad chumáče kokosového vlákna, vetvičky ihličnanov, umelý trávnik, alebo rôzne umelé vlákna. Aj tieto materiály majú svoje nesporné výhody. Je to predovšetkým možnosť ich opakovaného použitia a trvanlivosť. Pri pokusoch s použitím neresísk vyrobených z rôznych materiálov sa nám výborne osvedčili hlavne prírodné materiály. Ryby v pokusných podmienkach malých rybníčkov, ale aj priamo v rybárskom revíri ako prvé obsadili neresiská z korienkov vŕby, alebo ostrice. Prakticky žiaden rozdiel nebol ani pri použití kokosového vlákna, alebo hniezd zo smrekových vetvičiek. Zubáče ako posledné obsadili neresiská z umelých vlákien, alebo z umelého trávnika. Ale nakoniec aj tu prebehol neres a úspešná inkubácia ikier. Pritom bol lepší umelý trávnik s dlhšími vláknami, aspoň 4 – 5 cm. Povedal by som, že pri voľbe vhodného materiálu je rozhodujúca predovšetkým jeho dostupnosť v konkrétnych podmienkach, jednoduchosť a rýchlosť výroby a cena. Uvediem aspoň stručné porovnanie niektorých najbežnejších materiálov pre neresiská na zubáče.
Na poloumelý neres zubáča nám postačia aj menšie rybníčky, alebo sádky.
Korienky ostrice, vŕby
Ostrica je vodná rastlina, ktorá rastie v plytkých pobrežných okrajoch stojatých vôd v podobe veľkých trsov. Tieto trsy majú spodnú časť pretkanú jemnými korienkami, ktoré sú ideálnym neresovým substrátom pre zubáče. Pomocou rýľov, alebo krompáčov je potrebné trsy vybrať, narezať na pláty, dobre preprať od kalu a pripevniť na sieťový kovový rám. A to všetko ručne! Je to mimoriadne prácna a namáhavá metóda, ktorá sa dá väčšinou použiť len na výrobu menšieho počtu neresísk. Neresisko stopercentne spĺňa prírodné podmienky.
Podobné je aj neresisko z korienkov vŕby. Jeho najväčšou výhodou je, že sa zaplavené vŕby s výhonkami korienkov dajú v pobreží niektorých vôd vyrezať s použitím motorovej píly. To už značne zrýchľuje a uľahčuje prácu. Niekedy ich ani nemusíme upevňovať na kovový rám, alebo iný podklad. Stačí narezaný kmeň s korienkami len zaťažiť, pre kontrolu zabezpečiť plavákom a spustiť na vhodné miesto. Takéto neresiská tiež nikdy nezlyhali.
Zhotovovanie hniezd z ostrice je veľmi prácne.
Ikry zubáča na vŕbových korienkoch pred vysadením opatrne kropíme vodou, aby sme ich prispôsobili zmene prostredia.
Kokosové vlákno
Ďalším rozšíreným materiálom na zubáčie hniezda je kokosové vlákno. Je to tiež vynikajúci materiál. Azda jedinou nevýhodou kokosového vlákna je pomerne značná prácnosť pri zhotovovaní. Na kovový rám, alebo hore dnom otočenú a zaťaženú plastovú prepravku na zeleninu, sa uloží vrstva kokosového vlákna a pevne prekryje drôteným pletivom. Po jeho upevnení sa cez dierky v pletive na povrch vyťahuje kokosové vlákno, ktoré následne vytvorí vlastný neresový podklad. Pokiaľ sa práca „odflákne“, tak zubáč pri čistení neresiska kokosové vlákna doslova vymetie z podkladu a zostane nám len prepravka s pletivom. Pokiaľ sa neresisko zhotoví správne, je tiež stopercentné.
Ikernačka (hore) a mliečniak (dolu) zubáča pripravení na neres na hniezda z kokosového vlákna.
Neresisko z čečiny – smrekových vetvičiek
Je to neresisko, ktoré sa nám osvedčilo prakticky po všetkých stránkach. Spoľahlivosť, dokonalé rozloženie ikier po substráte, cenová nenáročnosť, ale najmä rýchlosť zhotovovania. Prakticky dokonalý neresový substrát v prípade, že máme k dispozícii dostatok materiálu – smrekových vetví, čečiny. Na kovové rámy zhotovené z hrubších kari‑rohoží sa tenkým drôtom pripevnia narezané, cca meter dlhé vetvy smrekov, vždy hrubšími koncami proti sebe. Menšími vetvičkami sa vyplní stred.
Ikry zubáča na hniezde zo smrekovej čečiny
Pozor, aby boli drôty zakončené smerom dolu a nepoškodzovali ryby pri nerese. Neresisko sa označí plavákom – pre kontrolu, prípadne sa ešte dodatočne zaťaží, aby kleslo na dno. Dvaja, traja zruční pracovníci spravia za deň aj okolo dvadsať takýchto neresísk.
Pre kontrolu sú hniezda označené plavákom.
Neresiská z umelých materiálov
Vynikajú hlavne svojou trvanlivosťou. Dajú sa používať takmer do nekonečna. Po nerese, inkubácii ikier a rozplávaní plôdika sa vyberú, vyčistia a uskladnia pre použitie v ďalšom roku. Úspešne ich používajú hlavne profesionálni rybári na malých rybníkoch pri poloumelom výtere zubáča. Ale čo na rybárskom revíri? Aj tu môžu byť úspešne použiteľné. Dôležitá je hlavne dĺžka vlákna (cca 4 – 5 cm), farby sme použili skôr prirodzené – zelenú, šedú, hnedú. Môžu byť tiež rôznej konštrukcie, alebo sa použije umelý trávnik. Pri možnosti výberu tieto neresiská zubáče obsadzovali väčšinou ako posledné, až po obsadení prirodzených neresísk, nakoniec sa predsa aj tu úspešne vytreli. Všetky typy neresísk by mali mať plochu približne 1 m2. To postačuje aj na väčšie matečné ryby.
Hniezdo vytvorené z umelých materiálov.
Umiestnenie neresísk
Je tiež veľmi dôležité pre úspech neresu. Neresiská pre zubáča väčšinou umiestňujeme do revíru pri teplote vody okolo 8 – 10 °C. Neres zubáča prebieha väčšinou pri teplote 10 – 12 °C. Samozrejme, že každý rok je iný, niekedy býva nástup jari a otepľovanie pozvoľné, inokedy náhle. Na to ryby tiež citlivo reagujú, dokonca po prudkom ochladení sa môže neres na niekoľko dní až týždňov doslova stopnúť a až potom pokračuje ďalej. Hniezda pre zubáče rozvážame na člnoch, na menších vodách sa mi osvedčil aj belly boat. Malo by to byť v blízkosti miest, kde sa zubáče prirodzene rozmnožujú (alebo sa v minulosti rozmnožovali), kde sa aj v sezóne vyskytujú, jednoducho tam, kde majú bežné stanovištia. Na riekach sú ideálnymi miestami hlavne slepé ramená, alebo rôzne zátoky. Neresiská dávame do hĺbky približne 1,5 m, maximálne do 2 m. Hniezda pre zubáče nezabudneme označiť, nielen kvôli kontrole neresu, ale aj preto, že ich po vyliahnutí a rozplávaní plôdika vyberieme a uskladníme na ďalšiu sezónu.
Nezabúdať na prvú potravu zubáča
Pri umiestňovaní hniezd musíme mať na pamäti aj nasledujúcu potravu čerstvo vyliahnutého plôdika zubáča. Riečne ramená a stojaté vody sú ideálne najmä preto, že sa tu vytvára drobný planktón – prvá potrava zubáča. Rovnako tu nachádzajú miesta na neres aj potravné ryby zubáča. Tieto zásady viac menej platia aj na štrkoviskách a priehradách. Ideálne sú chránené zátoky, kde sa neresí aj „biela ryba“ – potrava zubáča. Problém môže nastať, pokiaľ nám v revíri biela ryba chýba. Je to paradox, ale skutočne je niekedy potrebné vysadiť aj matečné plotice, červenice, alebo pleskáče. No zohnať ich v požadovanej kvalite a množstve je väčšinou nereálne. Do určitej miery sa to dá riešiť aj tým, že sa hniezda na zubáča ponechajú v revíri dlhšie, nech sa tu vytrú aj ďalšie ryby. Pleskáče, alebo plotice sa začínajú niekedy neresiť takmer súbežne s končiacim neresom zubáča. Samozrejme, že neres týchto rýb pokračuje ešte niekoľko týždňov po nerese zubáča, ale už v ďalších lokalitách. Pre istotu som z niektorých neresísk vzal kontrolnú vzorku ikier, nechal vyliahnuť plôdik a ten som na planktóne ďalej odchoval. Za niekoľko týždňov bolo jasné, že okrem zubáčov sa na niektoré hniezda vytreli aj pleskáče, alebo iné ryby. Príroda to jednoducho zariadila tak, že zubáč má po vyliahnutí už pripravený čerstvo prestretý stôl. Preto má veľký význam, a to nielen pre zubáča, aj podpora neresu potravných rýb!
Bahnom zanesené hniezdo na zubáča môžeme opatrne odkaliť, aby ho zubáče našli.
Hniezda zubáča sa dajú opatrne rozobrať a v polystyrénových debničkách prepraviť a zarybniť rybársky revír.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
