Levkuška
Ako by som začal? Všetko vypuklo na výstave Carp show v Trenčíne, kde sme s majiteľmi firmy Orthodox Carp a ďalšími spolupracovníkmi diskutovali o pretekoch v sezóne 2016. Debata bola aj o pretekoch Levkuška Cup, ktoré usporadúva MO SRZ Tornaľa. Ich organizáciou sú poverení dvaja členovia nášho tímu – Zoltán Csutor a Zsolt Bereckei.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2017.
Ešte v ten deň sme sa s parťákom Mikim Gyönyöröm rozhodli, že sa týchto pretekov zúčastníme a čo najskôr sme uhradili štartovné, aby sme mohli žrebovať medzi prvými. Od tejto chvíle sme už netrpezlivo čakali na dátum začiatku. Čas sa nekompromisne krátil a my sme boli nútení rozmýšľať nad taktikou lovu a výberom toho správneho boilies. Po dlhom špekulovaní padlo rozhodnutie na guľôčku Goral a Joint. Do úvahy sme museli brať aj vyžrebovanie ktoréhokoľvek možného lovného miesta, s čím súvisela aj voľba viacerých variantov lovu. Pri zvolení taktiky sme prihliadali na pravidlá, ktoré nám dovoľovali použiť max. 25 kg krmiva. Všetko bolo premyslené, naplánované aj pripravené a už sme len čakali, keď to prepukne. Blížil sa posledný predpretekový víkend. V piatok večer sme nabalili auto a v sobotu na obed sme vyrazili – smer Levkuška.
Bolo to moje prvé žrebovanie
V poobedňajších hodinách prichádzame do dedinky s rovnakým názvom a o malú chvíľu sa pred nami objavuje vodná nádrž. Konečne sme tu. Po privítaní s organizátormi a ďalšími pretekármi sme ešte s kolegom pripravili zopár drobností na preteky a prisadli si k ostatným. Čo bolo ďalej, dúfam nemusím opisovať. Chalani, ktorí sa zúčastňujete pretekov, viete, ako to na takom „raute“ večer pred pretekmi chodí a ostatní, ktorí to nepoznáte, si to určite viete domyslieť. Po káve a raňajkách s Mikim obchádzame jazero, veď na tejto vode sme po prvýkrát a nemáme o nej veľa informácií. Dôležité správy nám poskytuje skupina domácich rybárov, ktorí s nami družne komunikujú a pomáhajú nám svojimi radami. Čas do žrebovania sa neuveriteľne vliekol a ja som už začínal pomaličky cítiť to známe chvenie žalúdka. Po príchode posledného pretekárskeho tímu začala registrácia. Po skvelom obede, ktorý musím pochváliť, sa konalo slávnostné otvorenie pretekov a konečne, každým očakávaná udalosť, žrebovanie. Náš tím mohol ísť žrebovať podľa pravidiel ako prvý a toto bremeno Miki prenechal mne, so slovami „Ja nemám šťastnú ruku“. Bolo to moje prvé žrebovanie a kým som tam kráčal, v duchu som premýšľal, ako to mám vlastne urobiť. Vyhliadnem si už po ceste jednu guľôčku, ktorú vyberiem, alebo tam len na slepo strčím ruku?
Moja šťastná ruka ostala asi doma
Stojím nad žrebovacou nádobou, nervy a emócie so mnou len tak lomcujú, to hádam ani nemusím opisovať. Zsolt Bereckei alias Carpfanatik, jeden z hlavných organizátorov na mňa doslova zreve „Netras sa, Robi!“. Takže som tam strčil ruku a vytiahol kinderko, v ktorom bolo číslo 8. S Mikim zisťujeme, že to miesto na jazere vôbec nepatrí do „topky“ a moja šťastná ruka ostala asi doma. Presúvame sa teda na naše lovné miesto. Pripravujeme tábor, prúty, bójky, preberáme taktiku a následne tomu prispôsobujeme krmivo. A je tu 18. 00. Počujeme zvuk trúby, ktorá odštartovala preteky. Rýchlo skáčeme do člna a vyvážame prúty, hádžeme zopár hrstí nášho bestselleru Joint a novinky Goral k bójkam. Všetky montáže sú na svojich miestach a my si doprajeme konečne večeru. Pravidelnosť stravy a pitného režimu je na pretekoch tiež dôležitá. Počas čakania na prvý záber sa od susedov dozvedáme, že minulý rok boli v tomto sektore chytené iba dve bodované ryby. Táto informácia nás veľmi neteší, ale ako hovorí jedno slovenské príslovie „Aj motyka môže hocikedy vystreliť“. Už sa zotmelo, sedíme a zatiaľ márne čakáme na záber. Pýtam sa sám seba: „Urobili sme všetko správne?“ Z myšlienok ma vytrháva zvuk signalizátora, zvuk, ktorým sa to všetko začalo. Miki pribieha k prútu a zdoláva rybu. Po niekoľkých minútach máme na podložke prvého bodovaného kapra s hmotnosťou 4,22 kg, ktorému zachutil Joint s ananásovou plavačkou. Rybu púšťam späť. Miki je už na vode a ukladá montáž. Po doladení vyvezeného prúta mu dávam do ruky pohárik a zapíjame prvého bodovaného kapra.
Do zotmenia ostali naše prúty bez pohybu
Noc plynula v znamení ďalších a ďalších záberov. Ráno na chvíľu zavrieme oči, ale o pár minút nás budí opäť zvuk signalizátora. Paráda. Prichádza rozhodca a dáva nám priebežné výsledky, sme zatiaľ na druhom mieste. Sám je prekvapený, že sme z tohto miesta urobili za prvú noc vyše 26 kg bodovanej ryby. „Je to dobré,“ hovoríme si. Ráno sme veľmi zvedaví aké produktívne bude toto miesto za bieleho dňa. Bohužiaľ, do zotmenia ostali naše prúty bez pohybu. Prišiel ďalší večer a my sme dúfali, že bude aspoň taký dobrý ako ten predtým. Situácia bola na vlas rovnaká. Šupináčom parádne zachutil Joint, veď ako vo firme Orthodox carp hovoríme „Je to pre kapry droga“. Opäť sme veľa nepospali, ale máme ďalšie bodované ryby. Ráno znova rozhodca prináša priebežné výsledky, sme stále na druhom mieste. Tím na prvom mieste, ktorý si vyžreboval flek z chránenej zátoky, mal pred nami za tých 24 hodín už dobrý náskok. Nevadí, ideme opäť naplno. Potrebujeme, aby ryba spolupracovala aj cez deň, to je pre nás priorita. Druhý deň sa nám už darí spraviť zopár bodovaných rýb, čo nás ešte viac namotivovalo. Naša droga kaprom chutí, o tom niet pochýb. Ďalšia noc a „deja vu“. Pomaly po kilách skresávame náskok vedúceho tímu. Po tretej noci bol rozdiel len približne 12 kg. Počas stredajšieho dňa sa nám ryba opäť rozbehla a pripisujeme na svoje konto ďalšie bodované ryby. Zdolávame, bohužiaľ, aj niekoľko nebodovaných, ale to k tomu patrí. Začína sa na nás prejavovať únava, potrebujeme si oddýchnuť, a hlavne pospať.
Je tu zas večer
Prvý tím má pred nami náskok necelých 15 kg. Hovoríme žartovne, že je čas na „big fish“, bolo by zaujímavé si pripísať viac bodov naraz a dorovnať skóre. Po zotmení prichádzali zábery od bodovaných, ale aj nebodovaných kaprov. Večer plynul a my sedíme v kreslách. Bolo niečo pred polnocou a z driemot nás prebúdza brutálny zvuk signalizátora. Sekáme a zdolávame rybu, ktorá si ide svojím tempom a smeruje k susednému tímu. Sadáme do člna. Ryba si berie svoje metre z navijaka, rozhodne ju nechceme stratiť a ani urobiť problém susedom, trochu pritvrdzujeme. Čas nevnímame. Vo svetle čelovky sa mihne telo mohutnej ryby. Miki hovorí: „Je to lysec, veľký lysec,“ na jeho hlase poznať, že hovorí pravdu. Po zhruba 10-15 minútach máme v podberáku kapra. „Ten bude mať riadne cez 10 kg,“ konštatuje Miki. Po príchode na breh nás obkolesili naši kolegovia z vedľajších tímov. Ukladáme rybu na podložku, privolávame rozhodcu. Vkladáme kapra do vynulovaného vážiaceho saku a za prítomnosti rozhodcu vešiame na váhu. Tá sa zastavila na neuveriteľných 15,08 kg. „Je to tam!“ Nádherná ryba z miestnej vody. Joint zase nesklamal, kapor ním bol doslova prepchatý. Touto rybou preberáme prvenstvo v pretekoch. Noc pokračovala v znamení ďalšieho zdolávania a zavážania montáží. Zavčasu ráno nás navštívili redaktori z jednej známej komerčnej televízie, ktorí s nami a s organizátormi urobili pár fotiek a s hlavným organizátorom pretekov aj rozhovor o spôsobe lovu „chyť a pusť“. Je dobré, že táto myšlienka zaznela v hlavných správach tejto komerčnej televízie.
Sme totálne vyčerpaní
Je tu posledných 24 hodín lovu. Ryba spolupracuje bez problémov celé doobedie. Popoludní je aktivita menšia, tento čas využívame na toľko potrebný oddych. Čaká nás posledná, pravdepodobne, rozhodujúca noc. Sme totálne vyčerpaní. Večer máme náskok niekoľko kilogramov, ale zábery neprichádzajú. My však pevne veríme, že sme všetko urobili správne a jednoducho to musí prísť. Okolo druhej v noci začal neuveriteľný „nášup“ a my sme sa do rána nezastavili. Pripísali sme na svoje konto vyše 40 kg bodovaných rýb. V kútiku duše sme verili, že by to mohlo vyjsť.
Posledné oficiálne výsledky nás však schladili. Náš prenasledovateľ spravil zhruba toľko bodov ako my a náš náskok v piatok ráno bol už len niečo viac ako 14 kg. Znovu zakrmujeme, prevážame prúty a pevne veríme v úspech. Časom sa dozvedáme, že ani náš súper už neurobil žiadnu bodovanú rybu. Nič však nenechávame na náhodu a ideme na doraz až do konca. Potrebujeme ešte aspoň jednu bodovanú rybu ako sa hovorí, pre istotu. Nervy a žalúdočné kŕče neskutočne pracujú. Čas plynie veľmi pomaly. Vieme, že konkurenčné tímy nechytili žiadnu bodovanú rybu. Je pár minút pred koncom pretekov, presne 9.57, keď voláme s rozhodcami, ako to vyzerá. Sú tajnostkárski a nechávajú nás v napätí. Nestihol som ani dopovedať vetu a v tom momente, píííp. Kričím „Záber, záber!“ Miki pribieha k prútu, seká a zdoláva. Ja kontrujem, máme zlatú rybu. Obrovská radosť. Miki chytil nášho posledného kapra na pretekoch, podoberám ho a nesiem na podložku. Kapor má hmotnosť 4,70 kg. Pri fotení nášho posledného bodovaného kapra si spoločne šepkáme: „Je to domaaa!“ Tá obrovská únava z nás za sekundu opadla. Dokázali sme nemožné. Ešte v nedeľu nám hovorili, že z toho miesta sa nedá nič dosiahnuť, nie to ešte vyhrať. A my sme to dokázali. Vyhrali sme z lovného miesta číslo 8. Tá radosť, to dojatie, padlo aj zopár sĺz, nádherné nefalšované emócie. Na stupni víťazov nám mysľou prebehli celé týždňové preteky a my sme si znovu uvedomili, čo sme dokázali. Vyhrali sme to!!! Týmto by sme sa chceli poďakovať firme Orthodox Carp za kvalitné produkty, ktoré nám dopomohli k úspechu. Súčasne sa chceme ešte raz poďakovať rodine a všetkým známym, ktorí nám počas trvania pretekov verili, držali palce a podporovali nás.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
