V lete som dostal ponuku na spoluprácu s firmou Maxcarp. Najhoršie na tom bolo, že v tomto období som mal príšerne málo času. Po rozhovore s Marcelom, slovenským distribútorom, som okamžite začal zháňať info o sortimente. Bolo potrebné si to vyskúšať aspoň na „sucho“.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MAREC 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2017.
Ovoňať, pogúľať, podrviť, zistiť granulometriu, skôr ako si nejaké vezmem k vode. Na prvú vychádzku som si vybral Max winter a Monster halibut, obaľovacie pasty, ktoré sú, mimochodom, vynikajúce a pop up Anabolic monster.
Máme krásne počasie
Prišiel deň „D“. Nakladám veci do auta, už, už skoro odchádzam, keď zrazu zazvoní telefón. Niééééé. Rýchlo vyhádzať veci von a hurá za povinnosťami. Viete si predstaviť to sklamanie. O pár dní volá kamarát. „Čau, čo robíš? Nevybehneme len tak na jednu noc?“ Za normálnych okolností by som mu povedal, že nie. Ale všetky veci boli nachystané, tak ako som ich vyhádzal z auta. „O.K. tak teda dobehni.“ O chvíľu bol tu, nabalili sme auto a ako šibnutím čarovného prútika sme pri vode. Máme krásne počasie. Pretože máme málo času, hneď po príchode hádžem do vody kilo Monster halibutu, kilo Max witeru a Red halibut pelety. Keďže aj PVA pančuchy mám nachystané, udice sú o chvíľu na svojich miestach. Krásne počasie sa však po chvíľke začína prudko meniť. Zatiahlo sa a vyzerá to na pekný lejak. Rýchlo teda postaviť brolly a dáždnik, aby sme aspoň na rýchlo veci mali kam skryť. Do desiatich minút sa spúšťa silný lejak. Našťastie po zhruba dvoch hodinách utícha a vyčasuje sa. Zisťujem, že som zabudol odložiť boilies, zostali pri udiciach. Našťastie tie sú v praktických boxoch, takže sa nič nestalo.
Moja prvá ryba na Max winter
Po asi štyroch hodinách sa ozýva nesmelé píp môjho ľavého signalizátora, ktoré sa mení na plynulú jazdu. Prisekávam. Ryba celkom solídne bojuje. Chvíľku sa preťahujeme a šupko je po chvíli v podberáku. Na moje prekvapenie má krásnych 14,9 kg. Moja prvá ryba na Maxa – Max winter s obaľovacou pastou. Do večera a celú noc sa už nič nedialo. Až ráno ma budí nesmelá jazda. Štartujem z ležadla a búram všetko, čo mi stojí v ceste. Sekám. Po krátkom zdolávaní mám v podberáku mrenu, čo ma teda vôbec nepotešilo. Kamarát má po chvíli padák. Výsledkom je odhadom 6 kg ťažký kaprík. Balíme, odnášame veci do auta. Už len udice. A do toho ďalšia jazda a asi 8 kg šupinatej krásy. Pekne sa nám to začalo rozbiehať. Ale musíme isť domov. Onedlho som štartoval na ďalšiu „24-ku“.Tentokrát som sa rozhodol, že sa povenujem veľmi zaujímavej guľôčke Monster halibut. Keďže zase bolo málo času, bolo potrebné nástrahy maximálne zatraktívniť. Nastražil som dipovaný Monster halibut + pop up Anabolic monster a celé som to obalil v paste. Na druhú udicu nastražujem dve guľôčky Max winter a tak isto obaľujem cestom. PVA pančuchy naplnené drveným boilies a peletami sú samozrejmosťou. Ešte nahádzať po 1,5 kg boilies a 2 kg halibut peliet.
Prút sa prudko ohýba a ja okamžite sekám
Môžem si sadnúť, otvoriť si pivo, pozorovať vodu a čakať na vytúžený záber. Večer ma „rozbíja“ pár malých kapríkov. Keď vravím malých, tak myslím naozaj malých. Odhadom dve kilá. A tak som hneď prestal používať PVA s drveným boilies. A potom už nič. Idem si ľahnúť. Nemám poňatie o čase, keď ma budí príposluch, no kým sa vymotám zo spacáku a bivaku, signalizátor je už nemý a swinger spadnutý až dole. V duchu som sa počastoval všemožnými „vybranými slovami“. Ale vtom sa prút prudko ohýba a ja okamžite sekám. V pohode držím rybu na druhom konci a celkom ľahko ju zdolávam. Napadlo ma, že to bude jeden z tých škôlkarov, a preto podceňujem situáciu a nechávam rybu zájsť do prekážky pod brehom asi 15 metrov po prúde podo mnou. O tej prekážke viem. Je tam zatopený krík. No aj tak. Snažil som sa ho vypumpovať, ale montáž visela dosť na pevno. Napriek tomu cítim kopance na druhom konci. Nakoniec skáčem do vody a darí sa mi ho vyrúčkovať. Keď som uvoľnil jednu haluz, ryba vyštartovala na voľnu vodu. Ešte že som mal udicu položenú na brehu len meter od seba. Dvíham udicu, rýchlo dovíjam a pochopil som. Teraz už ten ťah zďaleka nevyzerá na jedného z tých škôlkarov. Som v takom šoku, že ani nevyliezam von z vody a po členky zaborený v bahne rybu zdolávam.
Ja len čakám čo sa bude diať
Pomaly sa v bahne presúvam späť na flek, aby som dočiahol na podberák. Po malej preťahovačke končí šupík v podberáku. Ani neviem, kto je viac „uťahaný“, či ja či on. Keď som konečne vyšiel z vody, zisťujem, že som v bahne nechal Croxy. Našťastie som na nič ostré nestúpil. Rýchlo rybu dokumentujem samospúšťou a vraciam ju do vody. Keďže bola dosť „uťahaná“, dobre sa s ňou fotilo. Som celý mokrý a blatový. Rýchlo prezliecť, uviazať novú koncovú montáž, nahodiť, dokŕmiť a šup do spacáku. Celkom príjemne sa mi zaspáva aj keď je mi trošku zima. A do toho píp píp. A ja len čakám čo sa bude diať. Zrazu sa len roztočí cievka a signalizátor má ten nádherný súvislý zvuk. Štartujem. Po chvíli zdolávam podobného šupíka, ale tentoraz už z brehu. Aj tomuto zachutil Max winter s pop up Anabolic monster. Do rána sa nedeje už nič a začína mrholiť. Dnes musím ísť tak či tak domov, a keďže som dosť vyzimený po nočnom kúpaní, tak balím hneď ráno. Konečne aspoň víkendová rybačka. Tentoraz mám už troška jasnejšie v nástrahách a chcem sa zoznámiť s ďalšou. A to Anabolic drug a budem ju kombinovať s pop up a Monster halibut s obaľovacou pastou. Po príchode na miesto ako prvé vyberám z auta boilies, pelety a partikel v zložení cícer, kukurica, konope. Keďže mám tri dni, tak kŕmim trocha masívnejšie. Nahadzujem, vybaľujem, rozkladám si kreslo. Celé poobedie posedávam, sledujem hladinu a popíjam pivko. Do večera sa však nič nedeje. Za tmy počúvam ešte zvuky lesa a potom „zalomím“.
Je to jasné, je to poleno. Naozaj?
Zobúdza ma súvislá jazda. Vyskakujem zo spacáka, motám sa, chvíľu mi trvá, kým sa zorientujem a chytím udicu do rúk. Iba ju pridvihujem. Do tvrda. Pretože na druhom konci je niečo veľmi ťažké. Keby to neťahalo dole po prúde, bol by som presvedčený, že visím v koreňoch. Snažím sa pomaly pumpovať a pomaly to aj ide. Rieka má v týchto dňoch silnejší prietok, a tak je to jasné. Je to poleno. Nie je to prvýkrát. Len pomaly a pôjde to. Tak a je po adrenalíne a môžem si jednou rukou nasadiť čelovku. Pomaličky pumpujem a uzlík šokovky je už v očkách. Natiahnem tak dve tri otočky šokovky na cievku a pritvrdím. Zrazu to ide akosi ľahšie. Čo to…? Poleno ide zrazu proti prúdu a ohýba mi udicu na druhú stranu, a ja ledva stíham povoliť brzdu. Skoro som sa po… Došlo mi to. Poleno ani strom to nie je. V kuželi čelovky toho veľa nevidím a vynára sa mi kopa otázok. Pôjde teraz do koryta? Pôjde pod opačný breh? A čo keď je to sumec? No nič. Buď alebo. Musím „TO“ skúsiť zastaviť a otočiť. Šťastie je na mojej strane a darí sa. Rybu sťahujem rovno pred seba. Drží sa v koryte a využíva silu prúdu a svoju hmotnosť. V môj neprospech hrá aj to, že ako som už spomínal, rieka má silný prietok. Teraz je to o tom nestratiť nervy a neunáhliť sa. Po chvíli to vyzerá tak, že začínam mať navrch a darí sa mi rybu zdvihnúť od dna. Ešte pár výpadov a napriek takémuto ťažkému zdolávaniu sa mi darí dostať rybu do podberáka na prvýkrát. Onemel som, keď som „TO“ uvidel na podložke. Je to monštrum. Monštrum na MONSTER HALIBUT. Do konca víkendu sa mi darí chytiť ešte pár nádherných rýb. Monster halibut a Anabolic drug skutočne fungovali perfektne. Nádherná „víkendovka“ a ja odchádzam domov šťastný ako blcha. Popritom si užívam pocit víťazstva, ale na druhej strane ma zožiera zvedavosť, čo všetko tu ešte môže plávať. S heslom „Chyť a pusť“ pozdravujem všetkých slušných rybárov, ktorí po sebe nenechávajú pri vode „tony“ odpadu a ryba pre nich nie je len kusisko masa.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
