Príhovor - 3/2017, Vážení tichí priatelia!
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2017
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Je tu marec. Prichádza jar. Pripomíname si všetko to krásne, čím nás dokázalo a dokáže potešiť. Týmto príhovorom chcem predovšetkým vám, mužom pripomenúť, že čoskoro bude 8. marec. Možno si poviete, prečo pripomínať tento deň, na ktorý sa nejeden z čitateľov pozerá ako na prežitok z minulosti. Som toho názoru, že tento deň má podstatne dlhšiu a významnejšiu históriu ako bol socializmus a spôsob oslavovania tohto dňa.
Mojim cieľom nie je hovoriť o histórii 8. marca. Chcem len spomenúť význam myšlienky, ktorá vzišla na prelome 19. a 20. storočia, ten historický okamih z roku 1909, keď bol vyhlásený prvýkrát Medzinárodný deň žien. Tá myšlienka žije a bude žiť. Tou myšlienkou bola rovnoprávnosť všetkých ľudí, bez ohľadu na pohlavie, ktorá neskôr v roku 1945 bola zahrnutá medzi základné ľudské práva v Charte OSN. Preto sa v mojom príhovore chcem venovať otázke: „Ženy medzi rybármi?“ Nie je zriedkavosťou, keď sa stretávame so ženami v profesii, ktorú v minulosti zastávali len muži. Či je to žena kozmonautka, zverolekárka, policajtka, vodička kamiónu alebo električky. Vieme ich prijať také, aké sú. Aj medzi rybármi nájdeme ženy – rybárky. Možno je ich pomenej ako v iných záujmových činnostiach a športoch, ale sú tam a nemali by sme ich prehliadnuť. Skutočnosť je taká, že nikomu nezavadzajú, pokiaľ sa v tichosti venujú svojej rybačke. Horšie je to vtedy, keď nechtiac dochádza k porovnávaniu mužov a žien vo výsledkoch ich činností, či organizátorských schopností, alebo športových výsledkov. Poznám nejednu ženu – rybárku, ktorá je úspešnejšia v love rýb ako jej manžel. Pokiaľ to manželovi nevadí, všetko je v najlepšom poriadku. Dolu klobúk pred tým manželom, ktorý je pyšný na rybárske schopnosti svojej manželky. Som však smutná z toho, že je málo žien vo funkciách v rybárskych organizáciách. Na prstoch jednej ruky by sa dalo spočítať, koľko žien vykonáva volenú funkciu v najvyšších orgánoch SRZ. Kladiem si otázku. Je v tom len nezáujem žien? Alebo je za tým aj niečo iné?
Moja osobná skúsenosť potvrdzuje, že aj v 21. storočí v SRZ prežíva myšlienka presadzovania rozdielu v príležitostiach pre mužov a pre ženy. Určite očakávate, že budem konkrétna. Tak prosím. To, čo sa stalo, sa nestáva každý deň.
V SRZ nemá žiadna žena šancu byť v LRU – plávaná členkou realizačného teamu reprezentačného družstva detí na majstrovstvách sveta. V roku 2015 som upozornila kompetentných na sekcii LRU - plávaná, že je to v rozpore s Ústavou SR. Nepomohlo to. Kladiem si otázku: Čo robiť? Komu niet rady, tomu niet pomoci! Preto mužom, ktorí hlasovali o tomto pravidle na sekcii LRU – plávaná v SRZ a tým, ktorí sa snažia ho všemožne dodržať, chcem povedať: Vaše právne vedomie zaostáva za vašim bytím! Tým nechcem vykopať „vojnovú sekeru“ medzi ženami a mužmi v SRZ. Chcem len upozorniť na to, že ženy v SRZ to nemajú ľahšie ako muži a nechcú si to ani uľahčovať. Preto sa obraciam k vám, k mužom so žiadosťou: Berte nás, „ženy“, s primeranou vážnosťou. Aj keď neslávite 8. marec…
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
