Tak dni sa už predlžujú, vzduch sa otepľuje, a tým pádom aj voda sa zohrieva. Prebúdza sa príroda a začína sa neres niektorých druhov rýb. Jedny z našich asi najviac žiadaných a obdivovaných dravých rýb ako je zubáč sa chystajú v týchto dňoch do neresu. Môžeme sa len mlčky prizerať na to, ako sa príroda sama potrápi alebo jej môžeme málo pomôcť.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.
Je to len čisto na nás ako sa postavíme k tomu, keď za minimum námahy môžeme prírode pomôcť a zároveň aj našej obľúbenej vode, kde radi chodíme chytať ryby a tráviť voľný čas. Tak ako sa rozhodneme? Skúsime to spoločne?
Niečo zo života zubáča veľkoústeho
Táto ryba obľubuje tvrdé podložie a nemá rada mäkké bahnisté. Samec zubáča si dôkladne hľadá to najlepšie miesto na neres. Niekoľko dní pred neresom stráži toto miesto a svojimi plutvičkami čistí jemný nános – mulinu. Ideálne miesto, na ktoré sa zubáč neresí, sú rôzne druhy tráv, potopené korienky stromov a ak nič z tohto sa nenachádza v dostatočnej miere, tak aj na kamenný podklad. Takto čaká niekoľko dní, pokým nepríde samička a nenakladie ikry ktoré samček oplodní.
Samička po nerese a nakladení ikier odpláva z miesta a samček ostáva strážiť hniezdo pred potenciálnym predátorom, ktorý by mohol vyzobať ikry úplne. Z ikier sa stanú rybičky už o pár dní po nerese. Po vyliahnutí z ikry je plôdik zubáča veľký 5 mm. Po vyliahnutí neprijíma žiadnu vonkajšiu potravu, živí sa len zo žĺtkového vačku, ktorý sa asi tak do 10 dní vyčerpá a nastáva boj o nájdenie prvej potravy. Začína prijímať potravu, ktorá sa nachádza vo vode a tou je planktón. Táto potrava v tejto dobe rastu zubáča je veľmi podstatná nakoľko je to jediná potrava v prírode, ktorú si rybička dokáže chytiť. Len čo tento planktón vo vode nie je, čerstvo vyliahnutá rybička nemá potravu a hynie. Nedostatok potravy môže spôsobiť najčastejšie prísun novej vody po roztápajúcom sa snehu a následné vypláchnutie z vôd.
Len minimum malých zubáčov sú kanibali
Keď plôdik túto dosť zložitú fázu života prekoná, začína sa živiť potravou, ktorú nachádza v neskôr vytretej rybe, ktorú dokáže skonzumovať. V tomto období sa navzájom aj napádajú a stávajú sa z nich aj kanibali. V chovoch sa to dá krásne vidieť na rybkách neporovnateľne väčších ako je väčšina rybiek. Len čo je jedna rybka väčšia ako tá druhá, navzájom sa zožerú. Rast týchto rybiek je potom urýchlený. Ak je dostatok vytretej potravnej ryby ako je belica, červenica, pleskáč a mnoho iných rýb, tak je len minimum malých zubáčov kanibalov. Takáto rybka pri dostatku potravy a ideálnych podmienkach môže dosiahnuť za rok dĺžku aj 30 cm a niekedy aj viac. Ale taký normálny prírastok je okolo 20 cm.
Samčeka od samičky vieme v tomto období krásne odlíšiť jeho typickým sfarbením až do čierna a veľakrát dokonca aj jeho spodná strana brucha má tmavú farbu. Samička je veľká, bruchatá a je krásna snehovo biela až strieborná.
Výroba hniezda
Tak ako som písal, zubáč sa najradšej vytiera na rastlinný podklad, tak musíme aj naše hniezdo prispôsobiť. Je veľa možností, ktoré by boli vhodné na neres. Najjednoduchší variant je mať výterové kefy, ktoré sa dajú kúpiť. Sú v tvare kefy na čistene fliaš, ale s priemerom 15 cm. Štetiny sú silónové. Táto kefa je najideálnejšia na neres z dôvodu, že štetiny kefy sú do rôznych strán a pri nerese ako kladie samica ikry sa prichytávajú po všetkých štetinách, a tým pádom ikry nie sú na kope a nezadusia sa navzájom.
Ďalší vhodný materiál je kokosové vlákno. Tento materiál je síce zložitejšie zaobstarať, ale tiež má podobné výhody ako kefa. Síce nie je až taký trvácny ako kefa, ale je na prírodnej báze a zubáč si ho tiež obľúbil na neres. Medzi asi najviac používaný materiál na výrobu hniezda sú tujové halúzky alebo tráva ostrica. Tuja sa osvedčila asi najlepšie, nakoľko zubáč si ju obsadí ako prvú. Hniezdo z tuje má však jednu nevýhodu, a to že ikry sú dosť na sebe naukladané, a tým pádom sa k nim nedostáva kyslík, hynú a následne zaplesnejú. Je to však len nebadateľné množstvo z toľkého počtu ikier. Jedna priemerná samica nakladie na hniezdo cca 100 000 ikier.
Ako na to? Postup pri výrobe hniezda…
Dobré je mať nejaký podklad, na ktorý si pripevníte daný materiál či už je to kefa, kokosové vlákno, tráva alebo tujové halúzky. Ja používam buď zelovocinárske debničky alebo mám spravené konštrukcie z kari‑rohože vo veľkosti debničky, na ktoré následne materiál pripevňujem, najlepšie špagátom aby tam na vrchnej časti neboli nejaké kovové časti, o ktoré by sa mohli ryby pri nerese poškodiť. Na spodnú stranu buď debničky alebo kari‑rohože pripevňujem tehlu ako závažie. To by malo byť dostatočne veľké, aby hniezdo klesalo ku dnu a aby ste nemali problém ho potopiť. Pri použití tujových halúzok je potrebné dať väčšie závažie, nakoľko halúzky hniezdo dosť nadľahčujú. Do stredu hniezda, tak aby bolo vyvážené a aby sa neprevracalo, priviažeme špagát 2,5 m dlhý a na jeho konci dáme plavák z malého drievka alebo malej 0,5 l fľašky, aby sme po nerese mohli hniezdo vybrať a následne vyumývať a pripraviť na ďalší rok. A hniezdo je hotové, určite budete so mnou súhlasiť, že to nie je žiadna veľká drina.
Kedy je správny čas uložiť hniezdo
Asi vás sklamem ale čas, keď vykladať hniezdo na vodu nie je podľa kalendára. Závisí to od teploty vody. Niekedy je to v marci a inokedy v apríli. Treba merať teplotu vody a to nie hocikde. Teplotu vody treba merať v hĺbke 1 – 1,5 m. Keď voda v tejto hĺbke dosiahne teplotu 6-7 °C, tak je najvyšší čas vykladať hniezda. Neres zubáča sa začína pri teplote vody 9 °C. Teda keď nameriate teplotu vody tých 6-7 °C, tak to je už len pár dní pred neresom a o tých pár stupňov sa voda veľmi rýchlo zohreje.
Kde je správne miesto na položenie hniezda?
A kde je vhodné miesto na vykladanie hniezda? Hniezdo by malo byť umiestnené v hĺbke od 1,5 m do 2 m a najlepšie na tvrdý podklad. Nemalo by byť položené na hnijúce bahno. Takéto podložie by bolo pre ikry nevyhovujúce a zadusili by sa. Preto treba nájsť kamenný podklad alebo tvrdé bahno, z ktorého neunikajú bublinky, tie totiž prezrádzajú hnijúci proces. Najideálnejšie miesto na položenie hniezda je do prítoku nádrže, kde sa stretáva nová voda s vodou z nádrže. V takomto mieste ikra dostáva dostatočné množstvo kyslíka a prúd vody malé vyliahnuté rybky – plôdik odnesie od hniezda ďalej a prinúti rybku hľadal potravu po vstrebaní žĺtka, a tiež ju prinúti hľadať inú potravu ako svojich vlastných súrodencov.
Vlastná skúsenosť a poznatky
Táto práca ma uchvátila natoľko, že popri výrobe hniezd a staraní sa o čo najlepší výter rýb sa venujem aj súkromne chovu zubáča v malom. Zatiaľ by som to nazval však ako akvarista vo väčšom. Celú túto problematiku zažívam teda na vlastné oči. Je to krásne sledovať ako sa z ikry vyliahne život a sledujete ako z jedného dňa na druhý tá malá priehľadná rybička rastie. Ale poďme postupne. Ryby nechávam vytierať v jazere, ktoré mám v záhrade. Predpripravenú debničku s výterovou kefou, ktorá sa mi, mimochodom, najviac osvedčila, vložím do vody a počkám, kým sa ryby vytrú. Tak ako som už písal, závisí to od teploty vody. Piatym dňom po vytretí hniezdo vyberieme a vložíme do predpripraveného bazéna, nádrže, kde sa z ikier vyliahnu malé zubáčiky. Túto malú rybičku zo začiatku živí žĺtko po dobu 10 dní a následne sa do nádrže naočkuje prvotná potrava ako je planktón. Neskôr sa po dosiahnutí určitej dĺžky zhruba 1,5 cm nasadí potravná ryba, ktorá zabezpečí potravu pre stále rastúcu rybku zubáča, a tým sa minimalizuje vzájomné napádanie a požieranie menšieho jedinca, aj keď sa tomu nedá nikdy úplne zabrániť. Na konci septembra alebo na začiatku októbra bazén zlovujem a vychované zubáče vysádzam do našich miestnych vôd. V tejto dobe rybka dosahuje už 20-25 cm a pri dostatočnej potrave počas roka sa môže rybka zubáča dostať až k 30 až 35 cm za ideálnych podmienok.
Musíte rátať aj s kanibalizmom
Na porovnanie, aby ste mali prehľad o tom, že koľko takýchto rýb sa dá takto dochovať, vám uvádzam nasledovné údaje. Tak, ako som už spomenul, na jedno hniezdo samica nakladie približne 100 000 ikier a len strašne malé percento sa dožije 20 – 25 cm veľkosti. Zo svojich skúseností odhadujem, že pri 100 000 ikier sa musí rátať s 20 % stratou zaplesnením, neoplodnením. Po vyliahnutí a po vstrebaní žĺtkového vačku si nie je schopné nájsť potravu v dostatočnom množstve odhadom 50 % tejto ryby a behom pár dní hynie. Keď chováte zubáče, musíte rátať aj s kanibalizmom, bez ohľadu na množstvo potravy, je to prirodzený inštinkt dravca. Zároveň aj potravná ryba väčšia ako vytretý zubáč, je schopná ho zožrať. Tu človek musí rátať s obrovskými stratami. Reálne percento, ktoré sa dá v našich podmienkach dochovať, sa pohybuje na úrovni 2 %. Z jedného hniezda sa takto dá dochovať teda okolo 1 700 až 2 200 jedincov zubáča. Nie je to veľa, ale aj toto takzvané malé percento náramne poteší, keď si zoberiete, že si to viete sami dochovať a takto pomôcť vašej vode. Toto je teda všetko čím môžeme pomôcť prírode, a tým aj našim vodám aby sa život obnovil a pribudlo mnoho nového života. Síce hneď naše úsilie nezbadáme, ale po 3 až 5 rokoch je to už viditeľné, že sa niečo deje s vodou a začína sa ukazovať zubáč stále v hojnejšom a hojnejšom počte. Tu prichádza miesto pre našu radosť, že strávený čas pri výrobe hniezd a všetkého okolo toho malo svoj zmysel. Prajem vám, aby tieto moje písmenká a v nich odhalené rady pomohli vám a vašej organizácii, a aby ste si zvýšili počet tejto nádhernej ryby vo vašich vodách. Nezabúdajte, že čo dáte prírode, to vám príroda niekoľkokrát vráti naspäť.
Materiál na výrobu - kefy s priemerom 15 cm.
Tento materiál je veľmi dobrý. K ikrám sa dostane množstvo kyslíka a použijeme ho aj na budúci rok.
Ďalším vhodným materiálom sú tujové konáriky.
Ďalšou prírodnou alternatívou je čečina z ihličnatých stromov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
