Zima je pre pstruhárov dlhé obdobie bez možnosti klasickej návštevy svojich obľúbených pstruhových vôd. Avšak, určite nikto nie je v absolútnej nečinnosti. Je to práve doba na doplnenie stratených nástrah alebo dokúpenie noviniek, ktoré by mohli v novej sezóne priniesť zaujímavé úlovky a zážitky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.
Tohtoročná zima nebola tou najmrazivejšou, takže bola možnosť si párkrát vyraziť na pstruhové nádrže a vyskúšať si nástrahy aj pred hlavnou pstruhovou sezónou. Pre mňa je to všetko trochu výnimočné, pretože takmer všetko mám nové a musím sa trochu viac učiť a hľadať nové nástrahy a metódy lovu s nimi. Lenže kto nemá rád nové výzvy?
Voblery
Vždy som ich považoval za svoju veľmi silnú stránku a určite s nimi nepoľavím ani naďalej. Začal som chodiť k vode s úplne inými tvarmi a modelmi. Nie je to práve jednoduché si raziť novú cestu, ale vďaka určitej usilovnosti, a hlavne nadšeniu, sa mi to opäť podarilo. Je jasné, že v túto dobu, keď je voda veľmi studená, tak nemožno počítať s maximálnou aktivitou rýb. Vďaka počasiu však nie sú také skoky a ryby dokážu byť v určitej aktivite po celý deň. Som rád, že nemusím vyrážať úplne skoro ráno, lebo to nie je úplne nutné a ja nerád vstávam. Ryby berú najlepšie v dopoludňajších hodinách a potom až neskôr popoludní. Samozrejme, asi to bude v každej lokalite trochu iné, ale takto to mám už zistené. Na lov s voblerom volím klasicky kratšie prúty 1,8-2,0 m s rýchlejšou akciou. Väčšinou potrebujem ďaleko nahodiť a tiež aj zaseknúť rybu z diaľky. Na druhej strane musí byť zostava dobre zladená tak, aby dokázala presvedčivo zaseknúť a zdolať aj rybu, ktorá zaberie tesne predo mnou. Ako kmeň mám vždy tenučkú šnúrku alebo Nanofil do 0,06 mm. Koncový nadväzec mám asi o niečo hrubší než ostatní. Neviem prečo, ale nadväzec 0,22-0,25 mm rybám nevadí a ja mám istotu, že ho zbytočne neodpálim. Mám rád voblery, ktoré idú rýchlo pod hladinu. A preto keď je vobler plávajúci, tak dlhšia lopatka mi zaručí rýchle zatiahnutie do požadovanej hĺbky a následne už pomalším vedením, alebo pohybmi prúta udržiavam hĺbku. A navyše, nikdy nie je na škodu kratšia prestávka, ktorá vobler vynesie o niečo vyššie, rybu to veľmi často zaujme. Rovnakým štýlom vediem aj vobler potápavý, ktorý, naopak, po prepade väčšinou zatiahnutím trochu vystúpi. Takže u neho má prestávka vo vedení opačný smer, ale aj ten práve ryby upútava. Ryba často útočí ihneď po tejto pauze, a to veľmi prudko. Myslím si, že ani nie je dôležitý tak tvar voblera, ako skôr farba a vedenie nástrahy. Proste, určité pravidlá sa nemenia a kto ich dokáže držať, tak na tom len získava. Farby voblerov volím vždy priamo úmerne potrebám a chutiam rýb v danom okamihu. Nikdy nemôžem povedať, že dnes to pôjde ako včera na oranžovú. Pretože dnes sú úplne iné podmienky a ryby chcú bielu alebo prírodnú farbu. Avšak to je už na našich skúsenostiach, alebo ochote niečo skúšať a nie stále držať jednu líniu. Však práve toto neustále skúšanie vedie na získanie skúseností, ktoré sa už z hlavy nikdy nestratia.
Obľúbené prúty a voblery na jazerný rybolov.
Úlovok dúhaka na vobler v koi farbe.
Mäkké nástrahy
V zimnom období sú jednoznačne najlepšie ovládateľné, teda čo týka hlavne rýchlosti vedenia. Stále tvrdím, že nie je kam sa ponáhľať a v tomto čase už vôbec nie. Preto volím veľmi jemné zostavy, kde dokážem nahadzovať aj naozaj veľmi ľahké nástrahy, s ktorými sa nechcem a vlastne ani nemôžem vôbec ponáhľať. Skôr naopak, je potrebné rybe pridržať a nechať ju sa rozhodnúť a prekabátiť ju. Do gumičiek nie sú také rany ako do voblera alebo do plandavky. Gumičku si ryby pokojne potiahnu len za kúsoček a ďalej pokračujú len, keď si sú aspoň trochu isté, že je to na jedenie. Preto je tu na mieste veľmi jemný prút do 5-7 g s pomalšou akciou, nemám na toto chytanie „strely“ ako na voblery. Ryba nástrahu často drží a ide s ňou, a ak ucíti odpor, tak nástrahu pustí a nemusí ju už následne dobrať. V tomto momente často siaham po vlasci 0,10-0,12 mm, a opúšťam Nanofil, lebo každé šklbnutie sa rybám späť prenáša a stáva sa, že ich to odradí od ďalších atakov. Ak zostanem pri Nanofile, tak 0,04 mm s nadväzcami do 0,16 mm. Nemám tento štýl úplne rád, ale občas je to menej aktívna prívlač než by som chcel. Ale je nutné sa prispôsobiť. Pstruhom nerobí problém brať nástrahy aj zo dna, takže prestávky sú aj na mieste. Rovnako je to aj s použitím veľmi ľahkých hlavičiek, alebo len zaťažených háčikov. Pstruhy vedia o nástrahe unášanej v stĺpci a nepotrebujú príliš agresie v pohybe nástrahy. Často to spĺňa aj drop‑shot, kde nám prácu uľahčuje nadväzec na kmeňovom vlasci. V túto dobu ani nie sú potrebné úplne agresívne farby, skôr sa páčia prírodné farby a akákoľvek zaujímavá parfemizácia je len do plusu.
Nymfy a smáčiky na lov pstruhov na jazerách.
Dúhak neodolal zaťaženej nymfe.
Plandavky
Myslím, že o nich sa dajú už napísať romány. Hlavne teda o farebných variáciách, tých je teraz na trhu neúrekom. Než si však zvolím farbu, tak skôr sa rozhodujem o gramáži a tvare. Dnes je dosť rozhodujúce pomalé vedenie nástrahy a nie všetky typy tieto požiadavky spĺňajú. Hrúbka pliešku a tvar výlisku však často napovie, ktorá bude chodiť pomaly a ktorá nie. Osobne mám rád plandavky, ktoré aj pomaly prepadávajú, čo u všetkých tiež nemožno dosiahnuť. Veľa záberov býva práve pri prepade alebo tesne po rozjazde nástrahy.
Plandavky sú na ovládanie ťažšie, než sa zdá. Nie je to len o ťahaní navijakom. Aj tu sa musí pracovať s rýchlosťou a pohybom. Každá nástraha sa pri priťahovaní dostáva ku hladine a je len na nás, či sa to naučíme korigovať. Tým nemyslím, že všetky ryby číhajú na dne, ale skôr to, aby sme dokázali držať tú správnu hĺbku vedenia a zbytočne sa nedostávali do pásiem, kde nástrahy ryby toľko nezaujímajú. Pre možnosť zníženia rýchlosti a zvýšenia účinnosti plandavky osadzujem na koniec atraktor z rôznych komerčne predávaných gumičiek, lariev alebo twistrov. Plandavky to dokáže veľmi spomaliť. Dokonca je nutné si strážiť točenie kľučky navijaka. Nebyť príliš rýchly alebo, naopak, pomalý. Bohužiaľ, atraktor má za následok o niečo kratšie nahodenia a niekedy aj zamotávanie. Avšak aj to sa dá vychytať postupným skracovaním atraktora. Na plandavky mám rád prúty podobného typu ako na voblery. Potrebujem hádzať ďaleko a v diaľke i zaseknúť. Mäkšie prúty niekedy o úlovok pripravujú. Prakticky vždy chytám so šnúrkou alebo s Nanofilom, pretože tam je istota v zásekoch a zdolávaní. Lenže už niekoľkokrát som musel túto taktiku zmeniť a použiť vlasec. Ak ryby do nástrahy len raz nevýrazne „drcnú“, tak Nanofil prenáša pomerne veľkú časť spätnej energie a ryby to odrádza od ďalších útokov. Skrátka aj tú plandavku potrebujú vlastne nasať, čo dovolí len prieťažnosť vlasca, alebo aj dokonca zmena na mäkší prút. Všetko je jednoducho o skúšaní a nesmie sa človek uspokojiť s jedným záverom a toho sa tvrdošijne držať. Veď už po hodine úspešného lovu môže byť všetko úplne inak. Naopak, môže začať fungovať niečo, čo už som skúsil ráno a nešlo to. Postupom času sa zmenia podmienky a zrazu to je skvelé. Nesmie sa proste zaspať. Možností je vždy pomerne dosť a človeka vždy teší to, na čo prišiel vlastne sám. Aj keby to odpozeral od úspešnejšieho kolegu, tak si cestu našiel. Mne sa našťastie hľadať cesty stále darí a teší ma tá zimná nečinnosť. Je to však len na oko, pretože to hlavné ešte len príde, až sa otvoria rieky a nebude to len o „hádzaní do priestoru“. Prajem všetkým, aby si aj tú jazernú časť roka užili na maximum a načerpali inšpirácie, pretože na jeseň je to tu znova.
Pstruhové plandavky.
Úlovok pstruha na veľmi pomalo vedenú plandavku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
