Hneď prvý deň vybehneme pod už známe miesto, rybky nechávame bokom a skúšame lov na vertikálnu prívlač. Z hľadiska nástrah mám pripravený celý rad a rôzne typy nástrah. Peter tu došiel testovať svoju novú udičku i navijak. Máme na to týždeň, verím, že si poriadne zachytáme.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.
Deň dopredu som na tomto úseku cvakol prekrásnu rybu, práve na Peťovu udičku, ale na vlastný navijak. Už teraz sa teším, keď si aj on vyskúša svoje kombo pod tlakom. Úsek je dlhý, nájdeme jamy i potopené kamenné hrádze. Najprv však ideme smerom hore až k mostu na známy úsek a potom dole prúdom na vysnívanú čiaru. Ranné slnko nás už veľmi nehreje, po náročnej ceste sme museli hneď skoro vstávať. To môže byť len rybár, kto sníva o takejto dovolenke.
„Uverím, keď uvidím“
Atti nie je práve nadšený z tohto nápadu, on má radšej normálne vláčenie voblerom alebo lov s vábničkou. Vertikálne dvíhať nástrahu pod loďou je pre neho: „uverím, keď uvidím“. Cestou hore sa sumcom na hladine niečo páči. Otočky robia aj tie dvojky, pre ktoré sme sem prišli. Nad miestom, kde som mal tú poslednú krásku, sa tiež dačo otočilo. Stačilo, uberám z plynu a mierim prudko naľavo. Začíname vedľa pozdĺžnej kamennej hrádze. Aby prúd nevymýval breh, je tu postavený kamenný násyp, ktorý sa však trochu vychyľuje smerom do prúdnice. Pred touto „hrádzou“ je postavená ešte jedna, zhruba do jednej tretiny kolmo na prúdnicu. Kolmica vodu brzdí, za ňou sa tvorí „točák“, ale zároveň sa tu tlačí aj hlavný prúd a pri vychýlenej hrádzke sú top miesta, kde sa zdržiavajú ryby. Sonarom len opatrne, tu sú tie ryby už prefíkané a to najmä tie väčšie. Jedine počas niektorých denných období, podľa mňa pri najväčšej aktivite, ich nezaujíma hluk zo sonaru alebo pohyb nad nimi. Pri kameni zvykne stáť podvečer väčší húf sumcov, ale podľa aktuálneho stavu tu nie je nik. Na monitore pekne vidno naše nástrahy ako sa pohybujú hore‑dole, hľadajúc niečo, čo do nich ďobne. Po týchto kameňoch ostávame na pozdĺžnej pláži, kde mám na hrane jemný „ťukes“. Nástraha má nezvyčajný pohyb, tak ju vyťahujem. No a tu uvidíme krásneho ostrieža, ktorý sa odopína akurát keď mu zdvihnem hlavu nad hladinu. Sakra, jedna z top nástrahových rybiek, keby sme chceli riešiť vertikál so živou nástrahou. Zle sa to začína.
Peter len tak škrkne zubami: „Mám ho!“
Časom prechádzame na druhú stranu, kde splavovanie spestrujú dlhé kamenné hrádze pod vodou. Tie siahajú skoro až do polovice rieky a hĺbka okolo nich sa pohybuje až do 15 metrov. Po prvej hrádzi je ich celý rad. Loď skúsim držať v čiare, aby sme tesne prechádzali pri špičkách, no jednoduché to nie je. Zhruba 200 metrov pod nami sa pretáča velikán, zapínam očné GPS a korigujem na jeho smer. Medzičasom kecáme, že tá aktivita nie je obzvlášť dobrá, ale, samozrejme, pri krištáľovo čistej vode, kde prietok je namiesto minimálneho 800 m3/s na nejakých 400, sa ani čudovať nemusíme. Peťo ťuká do telefónu, duševne je niekde inde. Vtom mi zazvoní telefón a volá mi práve redaktor tohto časopisu. Pýta sa ako sa nám darí a či bude nejaký materiál do článku. Dodávam že áno, len chvíľku nech počká, no vtom Peter len tak škrkne zubami: „Mám ho!“ Andymu rýchlo dávam na vedomie, že náš model je na ceste a položím. Ryba sa drží pri dne, „nebehá“, ale pomaly ide dole prúdom. Prút prekrásne pracuje. Pozerám, kde zabral. Koordináty ukladám do sonaru, tieto miesta budú zaujímavé aj neskoršie. Sumec sa už však začína rozbiehať, a to hlavne dole prúdom a krížom na druhú stranu. Tejto rybe zase šibe, chýbajú mu kilometre, či čo? Pomaly ale isto nás teraz ťahá na druhú stranu, máme šťastie, že je ešte príliš skoro a nákladné lode zatiaľ nepremávajú. Oko v kuse držím na horizonte, aby sa náhodou niečo neobjavilo. V strede rieky sa však zastavuje a vyráža hore prúdom. Peter šomre, že toto je brutal ťah, hlavne s takýmto náčiním. Po pár minútach sa však zastavuje a pokračuje v nabratom smere.
Maratón mu zobral všetky sily
Na druhom brehu už vidím tabuľu: Podvodné rúry, nebagrovať. No to poteší. Sakra, ak náhodou niečo podlezie, súboj máme za sebou. Peter sa už trápi dobrých pätnásť minút, ale akoby ryba silu nestrácala, dobrý bojovník to je. Už dvíha celým blankom, aby sme predišli náhodnému problému, ale po krátkej chvíľke sa sonar vyčistí, žiaden kamenný kopček a dno je zase čisté, štrkové. Po ďalších 50 metroch zase otočka a opäť na druhú stranu, to už pomaly prebehne maratón! A to, že táto ryba je tiež na práškoch je úplne istá vec, ale aký steroid berie, to už neviem. Znovu sme už zhruba 500 metrov od miesta záberu, ten sumec musí byť nadopovaný. Lenže už sa pohybuje troška v stĺpci, test síl sa už otáča na stranu Petra. Hĺbka vody sa v kuse pohybuje nad 6 metrov, krížové výpady sa ľahko korigujú, len keď je už vo vzdialenosti, že ju vidíme pod vodou, výpady začínajú byť nepríjemné. Ale v tomto štádiu je už unavená. Peter ju pomaly dvíha ku hladine, kým jeho tmavé telo neprelomí pokojnú hladinu vody. Sumec ešte poslednýkrát vyrazí dole, ale už nevládze, tento maratón mu zobral všetky sily. Po druhom zdvihnutí už pokojne leží na hladine. V diaľke vidíme ďalších rybárov, ktorí skúšajú svoje šťastie, nie je tu žiadny dav. Rýchlo zaparkujeme na perfektnú štrkovú lavicu, aby sme spravili nejaké fotky na spomienku. Peter sa vyzlieka, nuž áno, ryba je tých rozmerov, keď sa už vyzlieka a fotí i vo vode. Krásna je, ozajstný bojovník, plný síl. Po tomto ju púšťame do vody vedľa lode, nech odpláva, no nič sa nedeje. Pekne stojí a zbiera sily. V tom momente ma napadne, že mi volal Andy, tak mu idem zavolať naspať. S úsmevom hovorím do telefónu „217 cm“. Trvalo to cez pol hodinu, aj keď Peter nezdoláva jemne. Bol to maratónsky beh…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
