Milí čitatelia, dovoľte aby som vám adresoval pár riadkov a podelil sa s vami o moje skúsenosti pri love kaprov na riekach. Ako malý chlapec som doslova vyrastal pri rieke Váh a trávil tam celé svoje detstvo. Na bicykli s laminátovou udicou a škatuľkou čerstvo vykopaných červíkov som objavoval nové miesta a krásy prírody, ktorá vtedy bola ešte neporušená.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.
Píšem to najmä preto, lebo my ľudia sme schopní zdevastovať aj to posledné pekné čo na brehu riek alebo jazier máme. Bol by som naozaj rád a myslím, že nie som sám, aby sa každý správal k prírode ako keby bol u nej na návšteve, s úctou a rešpektom. Ale poďme pekne poporiadku k téme.
Po pár rokoch, keď na ryby nebolo veľa času kvôli pracovnému vyťaženiu, som radšej navštevoval menšie jazerá, kde som vedel dosiahnuť lepšie výsledky aj v kratšom čase. Potom prišli na rad väčšie vodné nádrže a znova rieky. Každý z nás by mal mať vlastný rozum na rybách a robiť to, čo ho naozaj napĺňa. Niekto chce chytať len „súkromáky“, iný len malé jazerá a ďalší zase rieky a opustené ramená riek, ale jedno nás spája – každý chce chytiť rybu. Či už veľkú alebo malú, všetci máme ten istý cieľ. Mojím cieľom v rybárskom živote bola do istej doby honba za veľkými kaprami a najlepšie hneď 20 kg plus. Keď som chytil prvú takúto rybu, bol som nabudený ako nikdy predtým. Keď už som ich mal niekoľko na konte, zrazu som sa sám seba pýtal, či sa zmenilo niečo v mojom rybárskom živote a je to naozaj to najpodstatnejšie prečo chodím k vode? Odpoveď v mojej hlave bola jasná, určite NIE. Prehodnotil som moje zmýšľanie a hľadal sám pre seba pokoj a spomienky na to krásne detstvo pri rieke.
Toto je to, čo potrebujem
Od roku 2014 som začal spoznávať novú rieku kvôli zmene trvalého pobytu. Od tej doby 90 percent mojich vychádzok smerujem práve tam a občas nejaké miestne jazero alebo súkromný revír. Od prvého kontaktu s touto krásnou vodou som sa cítil ako ryba vo vode a začal tušiť, že toto je to, čo potrebujem. Jednoducho nájsť úsek kde chodí minimum ľudí, rybárov a skúsiť prekabátiť rybiu obsádku. Začiatky boli náročné, dlho som na riekach nechytal a neustály prúd, k tomu prispôsobenie montáží a kŕmenie bola hotová maturita. V prvom rade som chcel rybu lokalizovať no to, čo platilo včera, nemusí platiť dnes, taká rieka je. Keď som lokalizoval vyhadzujúce sa kapry a celý nadšený som ráno prišiel na miesto činu, najbližší týždeň už som ani jedného nezazrel nie to ho ešte chytiť. Trvalo mi presne 2 mesiace, kým som dostal prvého kapríka a až vtedy si človek uvedomí, že kilá a naháňanie si ega vôbec nie sú dôležité. Chytanie na riekach ma baví aj z dôvodu, že k vode chodím na ľahko: dva 10 ft prúty, hrazdy, podložka, taška s nástrahami a podberák. V jednoduchosti je krása a to platí aj pri montážach, musia byť pevné, ale chytľavé. Šokový vlasec 50 mm, nadväzec Strip X 45 Lb, Continental alebo Centurion č. 4, Mouthnagger a 1,2 g broček, všetko od Carp’r’us. Na takúto zostavu sa mi podarila aj moja životná ryba práve z rieky, ktorá má pre mňa nesmiernu cenu. Bola jeseň dni boli kratšie a noc akoby nemala konca. Doba lovu mi neumožňovala chytať nonstop, tak som zvolil inú taktiku.
Ale pekne po poriadku
Rok pred touto sezónou som si povedal, že každú voľnú chvíľku budem tráviť práve tu a naplno sa tejto vode venovať hlavne na jeseň, keď si myslím, že práve vtedy je šanca na ulovenie peknej ryby väčšia. V hlave som mal dlhšiu dobu plán ako úspešne loviť na rieke v krátkom čase, zväčša 5-6 hodín. Vytypoval som si nové miesto a povedal si, že nebudem chodiť chytať, len kŕmiť aspoň 10 dní a potom to vyskúšam. Vždy pred prácou som si privstal a každý deň do vody putovalo 5 kg Extasy v kombinácii so zbraňou na veľké ryby, milovaným Kill‑Krillom. Čím viac som kŕmil a pravidelne toto miesto navštevoval bez udíc, tým viac som sa nemohol dočkať, kedy budú so mnou aj moje prúty.
Prišiel deň voľna. Pamätám si to ako teraz: vyprevadil som ženu do práce, vonku panovalo krásne slnečné počasie a mne niečo v mojom vnútri hovorilo, že dnes to príde. Do auta som hodil statív, fotoaparát, trakker pva pouch, udice, hrazdy, podložku a neustále som myslel na to, čo táto taktika prinesie. Po príchode na miesto som si udice a montáže pripravil nad lovným miestom a potichučky ako v hrobe som svoje montáže poslal na prvýkrát presne tam, kam som chcel. Na jednom prúte Kill‑Krill 24 mm a na druhom Extasy 24 mm v dipe. V tento deň už som nekŕmil, len som sa vzdialil od udíc a potichučky čakal. Asi po 1,5 hodine som si uvaril kávu a ako som ju sŕkal do seba, rovno na mojom lovnom mieste sa treskol o hladinu obrovský kapor. V tom momente som sa len usmial a povedal som si, mám ich tu. Blížil sa obed a v tráve som si hodil „šlofíka“, keď zrazu na pravom prúte zaznelo jemné pípnutie príposluchu. Srdce mi začalo búšiť ako o život a zrazu bum jazda ako hrom hore prúdom.
Zostal som v nemom úžase…
Uchopil som do rúk prút a konštatoval, že takýto boj som tu ešte so žiadnou rybou nezažil. Ryba presne vedela kam má ísť a zamierila si to rovno pod popadané stromy. Teraz by som rád pripomenul zostavu, ktorú som vám opisoval, pretože s jemnejšou zostavou by v prúde nebolo možné také zviera zastaviť. Mne sa to našťastie podarilo a po pár výpadoch sa tento úžasný tvor ocitol v sieti môjho podberáka. Neviem opísať ten pocit slovami, ale prajem ho zažiť každému normálnemu rybárovi, ktorý si ide za svojím cieľom. Nebola to moja najväčšia ryba v živote, ale najcennejšia určite, pretože cesta za ňou bola nádherná. Mohutný šupík a stavba tela, no proste bez jedinej chybičky krásy.
Po tomto úlovku som zostal v nemom úžase, kapra som nechal oddychovať v podberáku. Nachystal som si všetko potrebné na fotenie a až keď som bol sto percentne pripravený, išiel vybrať kapor von z vody. Pár cvaknutí samospúšte, váženie a rybka si plávala opäť vo svojom domove. Rekapituloval som si túto krátku výpravu a uvedomoval som si jednu vec. Zmení sa niečo, keď som chytil svoju životnú rybu? Nie nezmení, jediné čo sa zmenilo, bolo zas moje uvažovanie. Dosiahol som svoj cieľ? Čo budem robiť teraz? Ako bude pokračovať môj rybársky život? Veľmi jednoducho „návrat do detstva“ tešiť sa, že som vôbec pri vode, vnímať prírodu ako takú a nemať nič na rybách v hlave len jediný cieľ: oddych, relax a na chvíľu byť znova slobodný človek. Kŕmenie len boilies najčastejšie v mäsových príchutiach Kill‑Krill 24 mm Extasy alebo pripravovanú korenenú novinku na rok 2018 Mgs. Veľmi rád tieto návnady prelievam liquidom Krillom alebo rôznou tekutou príchuťou. Ako som už spomínal, montáž jednoduchá a pod háčik 24 mm nástraha, tiež najlepšie niečím nadipovaná. Nebojte sa počas vašich vychádzok za rybami experimentovať a skúšať inú taktiku. Veľa ráz vám práve toto rozmýšľanie dopomôže ku krásnemu úlovku. No a vy budete mať lepší pocit na duši, že máte omnoho väčšiu zásluhu na tom ako keď vám niekto do toho „mudruje“. Teda aspoň ja takto rozmýšľam. Už len vlastnú intuíciu, odhodlanie, chuť skúšať robiť veci inak a pôjde to samé.
Všetkým slušným rybárom prajem veľa pekných a nezabudnuteľných chvíľ pri vode a nezabudnite, že len to, čo vrátite vode, môže vám, alebo inému rybárovi, urobiť radosť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
