Začal sa september, môj veľmi obľúbený mesiac, keď chodím na ryby najradšej. Všetko hrá farbami a ryby sú extrémne bojovné. V jeden septembrový podvečer som si povedal, že skočím len tak na víkend na miestnu vodu vo Zvolene trošku ponaháňať miestne kapry. Teda som sa zbalil a vyrazil.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.
Keď som prišiel na miesto, tak som osadil tyčovku, skontroloval lovné miesto a zakŕmil čisto s boilies Joint 24 mm od Orthodox carp. Na brehu som si naviazal svoje prúty s 2,75 lbs a na navijaky navinul šokový vlasec s priemerom 0,50 mm. A to najmä preto, že táto voda bola 2 roky takmer vypustená kvôli oprave brehov, a teda jej brehy totálne zarástli burinami a čo bolo najhoršie, začali tam rásť aj vŕby, ktoré následne po dokončení prác a dopustení vody zaliala voda. A to bol naozaj veľký problém. Tak som teda vyviezol oba prúty a nezostávalo mi už nič iné, ako čakať.
Všetko bolo perfektné, zvolil som väčšie priemery boilies od Orthodox Carp a to konkrétne jednu 24 mm guľôčku Joint a k tomu malú fluoro ananásovú popku. Nemohol chýbať môj obľúbený háčik Prologic XC7, ktorý mi dokonale sadol a chytá perfektne, takže som sa nebál o to, že by sa mi ryby vypínali. A už som mohol netrpezlivo vyčkávať na prvý záber, ktorý stále nechodil. Preto som si začal pripravovať svoje montáže na noc, keďže hlásili zlé počasie a silný vietor a nechcel som nič nechať na náhodou. Rovnako som si nachystal aj ďalšie krmivo, ktoré pozostávalo z extrémne suchých 24 guľôčok, keďže je tu aj veľa malej ryby do 2 kg, tak som sa to rozhodol eliminovať. Keď zrazu to prišlo a konečne… Nejakých 7 hodín po vyvezení prišiel prvý záber. Bol to malý kaprík cca 5 kg a hneď za ním ďalší a ďalší, všetko rovnaké kapry. Síce potešili a už som nebol bez ryby, ale prišiel som po niečo väčšie…
Je to aj o taktike…
Keďže sa mi na prvú bójku nasťahovala malá ryba aj napriek tvrdým a veľkým boilies, bolo nutné niečo vymyslieť ešte pred avizovanou búrkou. Tak som teda na noc zvolil úplne inú taktiku lovu a začal voziť svoje montáže cca 50 metrov za bójku, kde som predtým chytal, ale tentoraz som kŕmil len bodovo. Táto taktika mi nad ránom priniesla konečne nejakú krajšiu rybu-kapra s hmotnosťou cca 7 kg, teda som v nej pokračoval.
Začal sa nový deň, po noci plnej myšlienok som poprevážal svoje prúty, nabil nové 24-ky extra tvrdé a až cca 6 cm od háčika, aby som malé ryby už naozaj eliminoval. Povedal som si, že radšej počkám… Ryby však celý deň nebrali, a tak ma napadlo, že to bude predzvesť zmeny počasia, teda aj výšky tlaku. Tak som teda pozrel predpoveď počasia a zistil, že na noc hlásia prívalové dažde a silné búrky oveľa horšie ako minulú noc. Neváhal som a rýchlo prevážal prúty. No nestihol som to, a tak pri vyvážaní druhého prúta ma na vode zastihol silný vietor a neskutočný lejak. Dorazil som na breh, položil udice, nastavil bobiny a utekal sa schovať do skromného prístrešku. Ale to, čo nasledovalo cez noc, bol úplný masaker…
Zotmelo sa a prišiel hneď prvý záber. V lejaku som vyšprintoval k udici a začal pomaly navíjať. Zdolal som nádherného kapra niečo cez 10 kg. Povedal som si, super síce moknem ale nevadí, ideme ďalej! Ani som nestihol dopovedať a už na druhú udicu razantná jazda, no teraz to bol kapor s hmotnosťou krásnych 11 kg.
Motivácia je dôležitá
Tento kapor ma nesmierne potešil a povzbudil „makať“ ďalej aj napriek stále horšiemu a horšiemu počasiu. Predsa sa teraz nevzdám, keď mám šancu chytiť naozaj pekné ryby, určite mi v ceste nebude stáť počasie. Okamžite som vyviezol oba prúty naraz vôbec mi nevadilo, že na sebe už nemám ani kúsok suchého oblečenia. Bol som premočený až do poslednej nitky! Po vyvezení sa asi po 5 minútach prihlásil ďalší záber a to rovno na oba prúty naraz, vravím, neskutočné!
Nevedel som čo mám skôr sekať, teda som si vybral udicu, na ktorej už „horel“ navijak a zdolal som pekného kapra do 8 kg. Ošetril som ho, pustil späť a vrátil sa k druhému prútu. Zhruba asi po 10 minútach som na breh vytiahol cca 10 kg šupináča, ktorý moju náladu zasa neskutočne zdvihol. A toto sa dialo celú noc, nabehli mi ryby do 10 kg, čo ma nesmierne tešilo… Ale to som ešte nevedel, že nie je ani zďaleka koniec…
Okolo štvrtej ráno som mal naozaj razantný záber a začal zdolávať. Ryba vyzerala naozaj statne, no čln bol úplne plný vody, a tak som musel rybu zdolávať z brehu zo cca 170 metrov. No po približne 20 minútach boja kapor konečne prišiel na vzdialenosť už len 10 metrov. Vtom sa začal obtierať o konáre a skaly a vtedy prišlo to, čoho som sa naozaj bál, že práve keď zdolávam top rybu výpravy, musí sa niečo stať a aj tak bolo. Kapor vplával pod konár a keďže bol čln plný vody, nezostávalo mi nič iné, iba modliť sa a čakať, aby kapor sám vyplával a pritom nepretrhol silón či neroztrhol nadväzec; toto je asi nočná mora každého rybára.
Sladká čerešnička na torte
Kapor nakoniec vyšiel zo splete konárov sám a už ho ostávalo len podobrať, tak som sa natiahol a bol tam! Silón Prologic Minicry 3D s tým nemal absolútne žiadny problém, odolal naozaj veľmi silnému treniu o skaly a konáre a kapra sa mi tak úspešne podarilo zdolať. Kapra som položil do vaničky a chvíľu sa na neho len tak pozeral a žasol. Pre niekoho to možno nie je veľká ryba, nad ktorou by jasal, ale pre mňa v tej chvíli, v tých podmienkach a na tej vode bola tá chvíľa a tá ryba čarovná a neskutočne ma to dojalo. Kapra som zmeral a zvážil a nakoniec z toho bol nádherný šupináč dlhý presne 90 cm a mal krásnych 13+ kg. Zdokumentoval som ho, poprial mu dlhý život a pustil späť do svojho domova. Toto bola taká naozaj sladká čerešnička na torte, keďže do rána som už mal zas len ryby do 10 kg čo sú aj tak na miestnu SK vodu vskutku slušné! Celkovo sa mi podarilo zdolať za jednu noc úplne šialených 17 kaprov. Zábery chodili v pravidelných intervaloch cca 30 minút po vyvezení, čo mi naozaj dávalo zabrať a fyzicky som bol totálne vyčerpaný a ešte aj premočený.Ani jeden kapor sa mi nevypol z háčikov Prologic XC7. Vďaka produktom Prologic a Orthodox Carp som absolvoval naozaj výpravu plnú emócií, radosti a úplného vyčerpania. Zopár najkrajších kaprov som aj vyfotil aj keď to bolo v tom daždi dosť náročné, ale to mne nevadí lebo, ako sa vraví, po daždi vždy vyjde slnko… Niečo na záver. Táto úspešná rybačka nakopla moju ďalšiu rybársku túru za kaprami. Celý rok som nepretržite aj popri škole chodil na ryby a dúfal, že príde ešte väčší kapor, teda mohykán miestnej vody, ktorého hmotnosť je vraj niečo okolo 20 kilogramov, čo je krásna ryba. Za touto rybou pôjdem, až kým ju neulovím, pretože vzdať sa a nepokračovať je naozaj zbabelosť; treba dúfať a veriť do poslednej možnej chvíle, trpezlivému rybárovi sa to určite raz vyplatí…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
