DOMOV Magazín MAREC 2018 Ostračka lososovitá, áno či nie?

Ostračka lososovitá, áno či nie?

Ostračka lososovitá - Micropterus salmoides, malá nenápadná predátorka, tak trochu pripomínajúca ostrieža, jeho blízka príbuzná. Ale s podstatne väčšou papuľou a dravosťou! Medzi rybármi možno viac známa pod názvom black bass, pretože uloviť ju môžeme skôr v zahraničí ako u nás.

nezadaný 05.03.2018 (3/2018)

info

Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.

V Európe nie je pôvodným druhom

Môžu sa s ňou stretnúť hlavne rybári podnikajúci ďaleké výpravy na kapitálne sumce do španielskych vôd. Tu patrí medzi bežné úlovky a je medzi rybármi dosť obľúbená. Niektorí si jej lovom krátia čas pri čakaní na záber veľkého sumca, ale nájde sa aj veľa rybárov špecializujúcich sa len na ostračky. Priťahuje ich jej príslovečná dravosť a nečakané útoky. Fascinujúce sú najmä prudké zábery na nástrahy vláčené po hladine. Na udici je mimoriadne bojovná, často skáče nad hladinu. Ale pozor, ani v Španielsku nie je pôvodným druhom. Do Európy bola dovezená v roku 1883 zo Severnej Ameriky z okolia New Yorku. V roku 1889 bola dovezená známym českým chovateľom rýb Josefom Šustom aj do třeboňských rybníkov. A podľa dostupných literárnych údajov, bol v tomto období jej chov celkom úspešný. V súčasnosti sa jej chovu venujú hlavne v južných Čechách.
Na Slovensku sa oficiálne nevyskytuje, ale nie je vylúčený dovoz akvaristami, alebo chovateľmi a to predovšetkým z Čiech, alebo Maďarska, kde sa jej chovom tiež zaoberajú. Rozmnožovaním sa asi najviac podobá na zubáča. Samec si vyčistí na piesčitom dne hniezdo v priemere okolo 60 cm. Po nerese odvážne stráži ikry a aj čerstvo vyliahnutý plôdik. Na rozdiel od zubáča sa však neresí neskôr, a to až koncom jari, resp. začiatkom leta, pri teplote od 17 do 23 0C. Vyliahnutý plôdik sa živí zooplanktónom, postupne prechádza na vodný hmyz, mäkkýše a malé rybky. Častý je kanibalizmus.

Ostračka má ústa smerujúce mierne nahor, podobne aj veľké oči. Dokáže tak dokonale pozorovať a loviť korisť pohybujúcu sa po hladine vody.

Konzumuje aj žubrienky

Zaujímavosťou je, že bežne konzumuje aj žubrienky žiab, ktoré naše ryby väčšinou neobľubujú. To je hlavný dôvod, prečo by ju niektorí chovatelia radi videli v našich vodách. Samozrejme, športoví rybári by si lovom ostračky chceli spestriť svoje rybárske vychádzky o nový, mimoriadne dravý, druh ryby. A práve jej príslovečná dravosť je zároveň aj dôvod, prečo je potrebná pri jej rozširovaní mimoriadna opatrnosť. Príroda tvorila určitú biologickú rovnováhu celé tisíce rokov. Asi najlepšie vie prečo sú určité druhy práve na tých správnych miestach. A aj keď nám stále ponúka určité možnosti, nesnažme sa byť za každú cenu „rozumnejší“, ale skúsme sa na ňu spoľahnúť. Je veľa príkladov zo sveta aj od nás, keď sa zavádzanie nových druhov mimo ich pôvodný areál rozšírenia – tzv. introdukcie, nevyplatili. Naopak. Nové druhy sa niekedy stali doslova pohromou pre pôvodné ryby. Dokázali ich svojou dravosťou, ale hlavne prispôsobivosťou a rozmnožovacím potenciálom úplne potlačiť.

Menšie ostračky často vyrážajú na lov spoločne.

Kapor – nepriateľ číslo 1

Asi ťažko by niekto dopredu predpovedal, že kapor sa stane v mnohých oblastiach Severnej Ameriky, alebo Austrálie nepriateľom č. 1 medzi rybami. Podobne to dopadlo aj s tolstolobikmi. V niektorých našich vodách, sa na úkor našich pôvodných druhov, úspešne namnožili až premnožili napríklad karasy striebristé, sumčeky hnedé, rôzne druhy býčkov, hrúzovce, slnečnice… Ale napríklad pstruhy dúhové, alebo sivone americké, ktoré boli k nám dovezené zo Severnej Ameriky pred viac ako sto rokmi, sa stali bežnými rybami nielen v našich vodách, ale aj v obchodnej sieti.

Introdukčná komisia

Introdukcie nových druhov môžu byť niekedy prínosom, ale väčšinou prinášajú veľké riziká, ktoré je len veľmi ťažké dopredu odhadnúť. Pod Ministerstvom pôdohospodárstva SR bola v minulosti zriadená tzv. introdukčná komisia, zložená z rybárov špecialistov – ichtyológov. Jej cieľom bolo posúdenie pre a proti, pri zavádzaní nových druhov ichtyofauny. Išlo však hlavne o dovozy nových druhov rýb a vodných organizmov pre účely hospodárskeho chovu na priamu spotrebu. Európska legislatíva v poslednom období tiež venuje zvýšenú pozornosť nepôvodným, hlavne inváznym druhom. Upravuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia inváznych druhov na biodiverzitu všetkých štátov Únie. Ryby zaradené do zoznamu podliehajú prísnym pravidlám. Otázkou je, či to už nie je, pri niektorých druhoch, príliš neskoro.

„Mekka“ ostračky

Avšak skutočnou „Mekkou“ ostračky je jej domovina – Severná Amerika. Obzvlášť v niektorých štátoch napríklad v Kalifornii, alebo na Floride sa na jazerách organizujú prestížne preteky v love black bassov. Mnohí rybári sa špecializujú práve na lov tejto ryby, združujú sa v kluboch, pre niektorých to predstavuje doslova životný štýl. Najväčšie úlovky prekračujú veľkosť 5 kg, rekordy sú až tesne nad 10 kg! V Európe sa za rekordné úlovky považujú už ryby okolo 2 – 3 kg.
Pokiaľ by si niekto chcel uloviť túto zaujímavú a u športových rybárov celosvetovo obľúbenú rybu, tak nemusí cestovať ani do Spojených štátov, alebo Španielska. Najbližšie sa dajú ostračky uloviť u našich susedov v Maďarsku, a to za celkom prijateľnú cenu dennej povolenky, okolo 10 €.
Ich lov býva úspešný na väčšinu bežných umelých nástrah. Osvedčené sú hlavne menšie voblery, popery, ale aj tvistre či umelé červy. Používa sa jemné prívlačové náčinie so silónom do 0,20 mm. K nezabudnuteľným adrenalínovým zážitkom patrí hlavne lov ostračky s popperom v priezračných vodách niektorých tamojších štrkovísk.

Útok je prudký, nečakaný, hoci aj priamo do ruky!