Príhovor - Majstri sveta
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 07.09.2018.
Minule som opäť sledoval jeden z dielov vynikajúceho škandinávskeho Youtube kanálu – Kanalgratis.se. Ak to nepoznáte, určite na to kliknite. Chalani (ale aj pekné baby!) to majú perfektne spracované, videá sú na profesionálnej úrovni, nechýba mnoho pekných záberov, najmä severskej Európy a vo videách nájdete veľa rôznych tipov, trikov a noviniek.
Ako muškára ma zaujali najmä videá o love lipňov, či „heavy“ muškárenie na šťuky, zubáče, alebo ostrieže. Ale nie o tom som chcel. Zaujalo ma to, že v škandinávskych krajinách, kde je obrovské množstvo jazier, riek, majú more a rybárom je tam hádam každý, vznikajú takéto úžasné, ale najmä náučné videá. Veď tam, kde je toľko vody, rýb a rybárov, musia všetci všetko vedieť. Ale ani zďaleka to tak nie je. Nikto nevie všetko.
Náš národ holubičí, ktorému nikto nič nedožičí je taký, že si všetci myslíme, že všetko vieme, nič nové sa už nemôžeme naučiť, všade sme boli… Ale ktorýkoľvek švédsky junáčik, ktorý pochytal v živote 100-násobne viac šťúk ako ktorýkoľvek slováčisko, si v pokoji pozrie video, uzná rybársky um chlapov vo videu, pridá pozitívny komentár, dokonca možno žiadosť o radu. Naša mentalita je však iná. Ktokoľvek, kto niečo chytí, nedajbože k tomu pridá nejaký postreh a tip, je automaticky somár (použil som to najmiernejšie slovo). „Čo má čo radiť. Veď JA som rybárom už 20 rokov, mám pri vode odsedené dosť, mne nemá čo taký sopliak radiť“. To je typická slovenská reakcia, naturel. Poznáte to. Vojdete do neznámej krčmy, všetky oči sú na vás, miestni čakajú len na nejaký popud, aby mohli začať akciu. Počas rokov sme sa mnohokrát stretli s takýmito postavičkami. Najmä na výstavách. Na „carp show“ prichádzajú húfy takýchto negativistov, ktorí čo‑to nakúpia, a potom sedia v prednáškovej miestnosti, aby si „zgustli“ na prednášajúcich. „Im je hej, všetko majú zadarmo…“ a podobné reči sú iba čerešničkou na torte. Celý deň sa potom potulujú po výstaviskách, všetko komentujú, všetko je, samozrejme, zle! Náš národ skrátka nie je mentálne nastavený tak, aby bol prajný a prijímal nové veci, rady, dokonca od mladších. Veď ako by to bolo, keby nejaký „zasran“ išiel radiť starému harcovníkovi.
Keď som bol mladší, vždy som si myslel, že rybári sú komunita, ktorá je pozitívne naladená, pretože pobyt v prírode, na čerstvom vzduchu im ani nedovolí myslieť zle. Bohužiaľ, je to inak. Veľakrát som bol svedkom aj toho, ako sa kamaráti na brehu jedného jazera dokážu ohovárať, osočovať. Iba preto, lebo jeden z nich prišiel prvý a obsadil si ten lepší flek. Choré! Rivalita musí byť, veď sme predsa lovci, ale už nie tí pravekí a najmä športoví! Preto sa prosím, skúsme na chvíľu zastaviť, porozmýšľať a naučme sa prijímať nové veci, nové názory. Nezáviďme za každých okolností úlovok, výbavu, skúsenosti, ale naučme sa byť prajní.
Možno už trocha „fušujem“ do remesla Milošovi Švihoríkovi, ktorý do sveta šíri tieto správne myšlienky. Chápem, že životná úroveň na Slovensku je úplne iná ako život na severe Európy. Áno, je ľahké byť vysmiatym „zahojeným“ severanom, ktorý natáča videá o rybolove. Aj keď niektorí z nás nie sú až takí „zahojení“, skúsme byť zo začiatku aspoň vysmiati. Je to prvý krok k nášmu šťastiu, ktoré nemusí vychádzať zo skúseností, výbavy, dokonca ani peňazí.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
