Ryby lovené prívlačou rozdeľujeme na tie, ktoré odpočívajú a na tie, ktoré aktívne lovia. A dám ruku do ohňa za to, že aj vy rovnako ako ja najradšej lovíte tie aktívne loviace. Sú to chvíľky plné očakávania, zaručujúce ten správny adrenalín a chvíle napätia.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.09.2019.
Jednoducho ten správny lov, keď lovec loví lovca. V prípade boleňa to nie je inak a tieto sladkovodné tarpony si rozhodne zaslúžia našu pozornosť.
V minulej sezóne som sa vďaka nim ani poriadne nevyspal. Snažil som sa ich zastihnúť vždy, keď boli ich zmysly oslabené a šanca na ich ulovenie najväčšia – pri svitaní. Toto pravidlo však nemusí fungovať na všetkých vodách a „šialené“ hromadné ťaženie proti beliciam môžeme vidieť aj na pravé poludnie. A na revíri, kde som vlani úradoval, to tak naozaj bolo. Vždy išlo o necelú hodinku, či dokonca 40 minút, keď noc odovzdávala pomyselnú štafetu dňu. Vtedy bola korisť boleňov oslabená rovnako ako ony. V tomto čase bola vždy najväčšia šanca prekabátiť niektorého z tých väčších.
Z ľava - Horny Herring, Backlip Herring, Twitch Minnow, Horny Herring a Minnow Pop WalkerLov bol vždy veľmi jednoduchý
Je potrebné nájsť úsek nádrže, kde sa zhromažďuje ich korisť v podobe beličiek a iných bielych rýb, väčšie výmole v brehu, úseky medzi mólami či celé zátoky. Skrátka miesta, kde sa boleňom loví najlepšie a kde môžu rybiu drobotinu zahnať do kúta. Pamätajte si však, že bolene nestoja staticky na jednom mieste so svojou korisťou, ale, naopak, opätovne útočia z voľnej vody do týchto miest. Po výpade sa vždy vrátia, aby po nejakej dobe celú akciu zopakovali. Tie najväčšie bolene trávia v „bojovej“ zóne málo času a vždy sa mi ich podarilo chytiť ďaleko od brehu. Vysvetľujem si to tým, že sú v love úspešnejšie a nemusia toľko prenikať do plytších pasáží tak, ako ich mladší kolegovia. Na ulovenie koristi im skrátka stačí menej času.
Preto je vždy mojou prioritou maximálna dĺžka nahodení, či už lovím z brehu, alebo z loďky. Môžem tak v okamžiku reagovať na rýchlo sa presúvajúce ryby. Osobne preferujem lov z bellyboatu alebo kajaku. Dosiahnem tak naozaj ďaleko. V takom prípade nahadzujem smerom ku brehu, čo loviacim boleňom slušne „zamotá“ hlavu a mne to nahrá do kariet. Ak nemôžete loviť z plavidla, pomôžu aj prsačky.
Na lov boleňov v priehradách používam výhradne vlasce s priemerom 0,20 – 0,22 mm s menšou prieťažnosťou, alebo celý návin fluorokarbónu. Ten má oproti štandardným vlascom nízku prieťažnosť, ale stále ponúka dostatočné tlmenie boleních výpadov. Pletenka tu nemá žiadne opodstatnenie. Netlmí výpady a ryby, pokiaľ aj nástrahu doberú, z nej môžu ľahko padnúť.
3D Horny HerringDĺžku prúta volím podľa situácie
Nadväzce netreba a nikdy ich nepoužívam, pretože aj drobný uzlík vie poslednú fázu boja skomplikovať. Všetci vieme, ako naoko odovzdaný boleň zrazu z posledných síl vyrazí a uzlík medzi očkami môže byť dôvodom na smútok a voľné miesto v škatuľke. Prút s vrhacou záťažou 20 – 30 g je dobrým pomocníkom. Jeho dĺžku volím podľa situácie. Ak lovím z brehu, tak príde vhod aj trojmetrová verzia, ak z plavidla, zaobídeme sa s variantom kúsok cez dva metre.
Typ používaných nástrah je „zakódovaný“ už v samotnom názve. Na lov aktívne loviacich dravcov neodmysliteľne patria tvrdé voblery. Vyslovene na lov boleňa ich je celý rad a ja by som vyzdvihol dva, na ktoré sa môžem vždy spoľahnúť. Sú to 3D Horny Herring, ktorý lieta tak ďaleko, že po jeho nahodení budete rýchlo spomínať, koľkože to máte na cievke navinutého vlasca a 3D BackLip Herring, ktorý má vďaka zadnej lopatke skutočne neodolateľnú akciu priamo na povrchu vodnej hladiny. Lov s nimi je jednoduchý a rýchlo si ho obľúbite.
3D Backlip HerringStudená sprcha
V jedno ráno minulý rok som si pár minútok prispal a už počas jazdy autom som si premietal, či už nebude neskoro... Zamračená obloha mi však priala a svitanie nebolo také rýchle, ako v predošlých dňoch. Kajak som nafúkal behom okamžiku a na miesto sa rútil akoby išlo o olympijskú medailu.
Na mieste automaticky vyhadzujem kotvu a už počujem, že pre beličky to dnes nebude šťastné ráno. Bolene sú aktívne. Hneď po treťom nahodení sa nástraha akoby o niečo zastavila a po chvíľke zdolávam boleňa odhadom okolo 65 cm. Už teraz viem, že to bude dobré a s úsmevom na tvári nahadzujem nástrahu ďalej na otvorenú vodu. Po ďalších troch podobných rybách je po tme a hovorím si, že už je čas nahodiť si aj na zubáča. Môj zrak však upúta obrat veľkej ryby na hranici nahodenia. Rýchlo do karabínky zapínam veľkú verziu Horny Herringa a vysielam ju smerom k „zákazníkovi“. Hneď po dopade čakám záber, ale ten neprichádza... tak nič, hovorím si. Nástrahu vediem po hladine a keď je už takmer pri lodi, spod špičky prúta vystrelí útočník s takou razanciou až ma studená sprcha a kvílenie brzdy vracia do reality. Súboj je ťažký, plný divokých výpadov, počas ktorých sa boleň snaží zamotať aj do kotvy. Nič mu to však nie je platné a končí v mojom podberáku. Je naozaj mohutný, s vysokým chrbtom a isto je to môj životný. Meter nemám poruke, a tak sa ho snažím zachytiť aspoň na outdoor kamerku, ale na tú je ešte stále slabé svetlo. To nevadí, hovorím si a púšťam ho tam, kam patrí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
