Švédsko priťahuje lovcov veľkých šťúk po celý rok, ale najmä na jar veľa z nich podniká cestu do „zasľúbenej zeme“. Nie je to len o kráse švédskej prírody, jeho jazerách, kamenistých ostrovčekoch a dokonca ani počte metrových šťúk, ale najmä kvôli povolenému lovu v období trenia.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.09.2019.
Lov šťúk je povolený všade, samozrejme, s povolenkou a pri uplatňovaní princípu „chyť a pusť“. Je tu však malý detail. Takmer všetky švédske jazerá, s výnimkou „Veľkej päťky“, sú súkromné a vydanie povolenia je len na majiteľovi. Zvyčajne to však nie je problém.
Neraz akoby sa ryba zjavila odnikiaľ
Jazero Runn, kam sme sa vydali spolu s Piotrom Piskorskim, Jacekom Swarnowskim, Grzegorzom Kuleszom a Valdemarom Sivczakom, leží 230 km severozápadne od Štokholmu pri meste Falun. Toto nádherné jazero ľadovcového pôvodu má 68 km2 a maximálnu hĺbku 32 m. Je tam viac ako 50 ostrovov a ostrovčekov, medzi ktorými sa pri hľadaní tých najlepších miest bez skúseného sprievodcu ľahko stratíte. Našťastie Matthias Holgersson, jeden z najskúsenejších sprievodcov a majiteľ rybárskeho kempu Fishing Udde už na nás čakal. Dostávame od Mathiassa znepokojujúcu informáciu. Abnormálne studená zima zapríčinila zmätok v trení šťúk. Niektoré ryby sa už vytreli a zmizli, ďalšie ostali na neresiskách a iné sa na trenie ešte len pripravovali. Skrátka bolo ťažké ryby lokalizovať. Museli sme sa jednoducho spoľahnúť na vlastné skúsenosti a skúsenosti nášho sprievodcu. Vďaka mojej viacnásobnej účasti na „European Pike Competition“ (európskej súťaži v love šťuky) som sa celkom dobre zorientoval a nebolo pre mňa ťažké miestnu vodu „prečítať“. Ťažšie však bolo pochopiť, kde sa šťuky zdržiavali vzhľadom na už uvedené problémy s počasím. Na začiatok sme sa s Piotrom rozhodli preskúmať príbrežné zóny ostrovov v blízkosti kempu. Kamenné pole začínajúce na pobreží tam pozvoľna klesalo do 2 – 2,5 m hĺbky, za ktorou bol zráz do 4 – 5 m. Voda v jazere bola čistá, ale vďaka kamennému pozadiu a zafarbeniu vody zbadať štuky bolo takmer nemožné. Zábery niekedy prišli až tesne pri brehu, akoby sa ryba zjavila odnikiaľ.
Stávam sa lídrom našej kamarátskej súťaže
Nasadzujem Salmo Perch 14F vo farbe PH, ktorý vyzerá v týchto podmienkach prirodzene, Piotr si vyberá môjho favorita Salmo Sweeper 17 vo farbe RGS. Loď je zakotvená asi 20 m od brehu. Hádžeme až takmer na breh a snažíme sa predísť kontaktom s kameňmi. Zdvíhame špičky prútov a začíname priťahovať nástrahy. So zväčšujúcou sa hĺbkou skláňam špičku prúta ku hladine a keď nástraha dosiahne hranicu zrázu, dvomi až tromi ostrými potiahnutiami ju dostávam do hĺbky 3 – 4 m. Šťuka môže číhať na korisť na oboch stranách zrázu. Preto volím tento spôsob vedenia nástrahy. Prvý záber má Piotr: šťuka útočí na nástrahu tesne pri lodi, ale míňa. Piotrov nasledujúci hod na to isté miesto znamená okamžitý záber! Súboj netrvá dlho a „zubatica“ je na palube. Piotr jej nameria 105 cm, zatiaľ čo ja sa snažím urobiť čo najrýchlejšie pár záberov, aby sme ju mohli pustiť späť do jej živlu. Meníme miesto a posúvame sa asi o 30 m napravo. Situácia s dnom je tam takmer rovnaká, len zráz je bližšie ku brehu. Aby bolo vedenie nástrahy čo najefektívnejšie, hádžem nástrahu ku brehu pod uhlom 45° tak, aby nešla hneď do hĺbky, ale sa plynulo ponárala pozdĺž zrázu. Toto je dobrý spôsob lovu s crankbaitom, keď sa ľahko dá kontrolovať rýchlosť navíjania, pozícia špičky prúta a, samozrejme, prestávky v navíjaní, počas ktorých Perch 14 pomaly stúpa a húpa bokmi. Toto je pre práve vytreté dravce neodolateľné pokušenie! Asi na tretí či štvrtý hod cítim jasný záber. Zasekávam, prút sa ohýba do oblúka a šnúra uteká cez kvíliacu brzdu. Tak ako predtým, záber prichádza blízko lode, asi 5 m od nej. Táto ryba je však aktívnejšia a hodnú chvíľu sa nechce ukázať na hladine. Raz ide pod loď a takmer sa zamotá do kotevného lana, hneď na to urobí výpad do hĺbky. Konečne ju dostávam na hladinu a spoločnými silami aj do lode. Ja i Piotr sa snažíme ryby vylovovať bez použitia podberáka, úchopom pod skrely. To umožní rybu rýchlo oslobodiť od trojháčikov a pustiť ju späť. Moja ryba je väčšia, má 112 cm a načas sa stávam lídrom „tabuľky jednotlivcov“ našej kamarátskej súťaže.
Dravce nepohrdnú ani vtákmi
Pri ostrove sme ryby chytili, a tak sa rozhodujeme skúsiť šťastie aj v iných oblastiach, kde by sa tiež mohli nachádzať sľubné šťučie miesta. Ide o steny trstín, ako aj plytčiny pokryté výhonkami tejto rastliny. Jemný vetrík nám umožňuje pohodlne driftovať okolo tejto steny a krátkymi 8 – 10 m dlhými hodmi dostať nástrahy až na samý okraj trstín. Na týchto miestach sa šťuky ukrývajú takmer celé ukryté v trstinovej húštine, trčí im z nej len hlava. Takto číhajú na svoju obeť. Preto je veľmi dôležité prezentovať nástrahu čo najpresnejšie. Šťuky často zareagujú inštinktívne hneď po dopade nástrahy na hladinu. Táto metóda lovu je veľmi mobilná dovolí vám dôkladne prechytať veľkú plochu vďaka tomu, že nahodenia sú krátke, a tak prechytáte doslova každý meter. Na takýchto miestach dávame prednosť jerkbaitom a Piotr tento výber potvrdzuje úlovkom dvoch krásnych „starých dám“. Ďalšie miesto je typické na neres. Je to trstinový ostrov uprostred plytčiny. Trstina na týchto miestach len veľmi zriedka dorastie do plnej veľkosti a to vám umožní priťahovať nástrahu bez toho, aby uviazla na stonkách. V tom to však nie je! Práve naopak, musíte nahadzovať priamo do rastlín a krátkymi potiahnutiami nechať nástrahu skĺznuť po stonkách až kým nepadne do vody. Veľkosť trojháčikov tiež prispieva k tomu, aby nástraha prekĺzla okolo stoniek a neuviazla. Hluk a hýbajúce sa tŕstie priťahuje pozornosť dravcov, ktoré sa okrem rýb príležitostne živia aj vtákmi náhodne padnutými do vody. Aj preto šťuky často útočia na nástrahu hneď po dopade na hladinu. Je to veľmi vzrušujúci lov! Ako každá metóda lovu s „castingovým“ vybavením, aj táto si vyžaduje silné náradie. To sa týka nielen prútov a navijakov, ale aj pletenky, ktorej priemer by nemal byť menší ako 0,28 mm. Predídeme tak stratám nástrah v trstinových poliach.
Máme sa od Švédov čo učiť
Keď sme sa blížili k tomuto ostrovu, všimli sme si dve vlny v tvare „V“, ktoré sa rozplynuli ako sme sa priblížili. Takú vlnu malá šťuka neurobí! Po chvíli čakania, keď sme nechali ryby upokojiť sa, začíname znovu chytať. Takmer okamžite dostáva Piotr jednu zo „starých dám“ a to metódou, ktorú som spomínal. Hneď ako padol Sweeper z kývajúcej sa stonky do vody, schmatla ho šťuka číhajúca na korisť; 114 cm postrčilo Piotra do vedenia! Naši priatelia nemali šťastie na trofejné kusy, ale našli krásne zubáče a užili si lov týchto „rytierov“. Dokonca chytili aj pár 80 cm kusov, z ktorých jeden sa stal našou večerou (pravidlá na tomto jazere to dovoľujú). Grzegorz z neho pripravil skvelé sashimi. Na ďalší deň nás Matthias zobral na jazero Lidia. Dostať povolenku na toto jazero sa považuje za šťastie, keďže majiteľ ročne vydá len okolo 20 kusov. Lidia je oveľa menšie jazero ako Runn, avšak nemenej krásne, s absenciou plytčín a priemernou hĺbkou 4 – 6 m. Brehy Lidie sú väčšinou pokryté tŕstím a zrázy do hĺbky začínajú asi meter od steny tŕstia. V týchto podmienkach driftujeme okolo nich vo vzdialenosti 10 m. Priťahovanie nástrahy je tak veľmi krátke, 5 alebo 6 otočení kľučkou. Ak pritom nemáme záber, alebo nevidíme šťuku, okamžite opäť hádžeme. Tentoraz sme poprehadzovali zloženie posádok: Piotr s Matthiasom a ja som sa pridal ku Grzegorzovi. Držali sme sa pri sebe, ale vďaka znalostiam sprievodcu ich posádka „zlízla smotanu“ a nám sa tiež podarilo nejakú tú rybu chytiť. Piotr a Matthias chytali na Sweeper 17, Fatso 10 S Slider, experimentujúc s farbami. Ja a môj parťák sme používali Salmo Slider 12 S vo farbe CB a už tradične crankbaity – tentoraz Pike 16 F vo farbe HPE. Z toho, ako často pózovali naši priatelia s rybami, sme usúdili, že im to naozaj ide! My sme až takí úspešní neboli, ale tiež sme chytili pár slušných kusov a na úplné zakončenie dňa sa mi podarilo chytiť ďalšiu „metrovicu“. Legendárne švédske „metrovky“ by nikdy nemali šancu dorásť do takých rozmerov, nebyť prísnych pravidiel ich lovu a absolútnemu uplatňovaniu princípu „chyť a pusť“ (pre ryby menšie ako 55 cm a väčšie ako 75 cm), limitov na počet povolení a láske Švédov k prírode. Myslím, že sa máme od nich čo učiť!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
