Mier, ticho a pokoj je podľa iných len nuda. Milujem to ticho...som
rybár telom aj dušou... Toto motto definuje tohto 45-ročného lovca kaprov a vyznávača fitness životného štýlu – Petra ŠIMONIČA.
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: MAREC 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Peter, všetci kaprári ťa poznajú hlavne pod prezývkou „Šunes“. Prečo takéto meno?
Prezývka vznikla v mladosti, v partii sme sa tak oslovovali a ostalo to mne. Asi tak ako nedávno bolo v móde univerzal meno „More“…
Kedy si začal chytať ryby? Boli to od začiatku najmä kapry?
Vyrastal som a býval na Lieskovci. V tom čase to bola osada na okraji Bratislavy, tzv. koniec sveta v tesnej blízkosti lužných lesov. Bolo to ešte pred výstavbou VD Gabčíkovo. Susedia, dospelí chlapi boli rybári. Chodili loviť na neďaleké dunajské ramená a keď sa vracali, tak som ich často očakával a sledoval ich úlovky. Ich rozprávanie a všetko okolo napríklad vôňa ulovených rýb, pohľad na úlovky, na náčinie, vzbudilo vo mne túžbu prežívať niečo podobné, boli mi prvou inšpiráciou. Bolo to okolo ôsmeho roku života. Často som sa vybral s kamarátom loviť na ramená bez vedomia rodičov, za čo som aj pekne dostal. Nie preto, že by mi to rodičia zakazovali, ale báli sa o mňa, keď nevedeli kde som. Keď som dostal zákaz ísť do lesa, tak som lovil na veľkých mlákach na ceste, alebo poli. V tom čase mi robila každá ulovená ryba radosť. Najčastejšie to boli karasy, plotice, belice, červenice a ostrieže. Sem tam keď som nič neulovil, tak som priniesol domov aspoň užovku do starého akvária na dvore, samozrejme, vždy mi ušli. Prvý raz som sa s lovom kapra stretol na chovnom rybníku, kde sa chovali aj husi a otec tam vozil krmivo. Raz nás tam vrátnik pustil loviť a tam som pocítil pravý razantný záber kapra a to ma úplne dostalo. Odvtedy som už chcel povýšiť môj lov len na lov kaprov. Bolo to však ťažké, obmedzená výbava a hlavne, nevedel som, kam, rybársky lístok som nemal. Postupom času ako som dospieval a hlavne keď sme sa presťahovali na Trnávku už bolo možností viac. Obľúbil som si blízke jazerá Zlaté piesky, Vajnory, Ivánku a tam som lovil už len kapry.
Kedy si sa prvýkrát stretol so „zázračnými“ guľôčkami boilies?
Bolo to až po vojne, keď som sa po krátkej prestávke vracal k rybačke. Zo začiatku to bolo stále ešte o pufine a šrote v kŕmidle. Až prišiel čas a niektorý s kamarátov priniesol prvé boilies, prvé hlásiče atď. Ja som sa tomu však bránil a stále som chcel mať po zábere nalepené na udici kindervajco. Dlho to netrvalo a pristúpil som aj ja na najmodernejšie spôsoby lovu kaprov. Bolo to tesne pred rokom 2000 a nabralo to rýchly spád. Zoznámil som sa so Stanom Rafajom a tam sa to začalo.
Dlhodobo spolupracuješ so značkou Jetfish. Kedy si sa prvýkrát stretol s týmito guľami a prečo práve Jetfish?
Prvé boilies, na ktoré som chytal, bolo RICHWORTH. Kamaráti už vtedy špekulovali a rolovali si podľa svojich receptov, mne sa to nechcelo podstupovať. Kamarát chodieval do Čiech za Jardom pre jeho výrobky a odporúčal mi ich. V tom čase som sa chystal na prvú ozajstnú výpravu na svetovú vodu Raduta, kde sa bolo ťažké dostať a kde sa lovili tie najťažšie kapry na svete. Podľa kamarátov išlo o špičkové výrobky a radili mi, aby som na takú výpravu išiel už so špičkovým boilies. Pristúpil som na to a dal som si vyrobiť boilies od Jardu. Dva druhy podľa odporúčaní rybárov, ktorí už lovili na Radute a dva som nechal na Jarda. Práve na tie, ktoré Jardo správne odhadol, som nachytal najviac kaprov.
Tvojou doménou sa v posledných rokoch stali rybačky z člna na veľkých vodách. Čo ťa najviac láka a baví na tomto štýle?
Sloboda a odlíšenie sa od ostatných. Dostanem sa tam na jazerách, kde z brehu je nemožné loviť. Je tam pokoj, nikto ma neruší, neovplyvňuje môj lov. V súčasnosti to už tak často nie je. Lov z člna sa rozšíril a mnoho rybárov už prišlo na čaro tohto lovu, ktorí v mnohých prípadoch aj znevažujú.
Chodíš si niekedy oddýchnuť k vode len tak, napríklad s plaváčikom a plechovkou kukurice? Vrátiť sa späť ku koreňom?
Chodím aj bez udíc. Príroda okolo riek a divokých jazier ma priťahuje a stále sa tam mám na čo pozerať. Krátke rybačky som na dlhý čas vypustil. Svoj voľný čas som rozdeľoval medzi viacero mojich vášní a zameriaval som sa len na dlhé výpravy. Ale už dlhší čas vo mne drieme práve taký lov, akým som začínal. Čoskoro určite k tomu príde a práve lov na plavák to bude. Mám hlboko v pamäti vryté okamžiky a pocity ako z pokojnej hladiny zmizne plavák a to chcem opäť precítiť.
Vieme, že sa venuješ aj bodybuildingu, kulturistike a pod. Ako sa snažíš skĺbiť tento šport s rybačkou? Dávaš si do tela aj počas napr. dvojtýždňovej rybačky niekde na francúzskej vode?
Áno venujem sa tomuto športu, skôr životnému štýlu. Pre mňa to už je súčasť života. Mimo sezóny to je jednoduché, tréning a strava. Počas rybárskej sezóny to je také rozkúskované, ale aj tak bez výhovoriek dodržiavam stravu aj na tých najťažších výpravách, trénujem tam aj v blate, daždi, na člne. Samozrejme, tréning je postavený k daným podmienkam, ale režim neporuším nikdy na viac ako dva, tri dni (cesta, presuny atď.) Po príchode domov z výprav prvá cesta smeruje do gymu, často skôr ako vybalím veci z auta.
Si kaprár telom aj dušou, viem, že ničomu inému sa momentálne nevenuješ, nebaví ťa to. Láka ťa však nejaká disciplína, ktorú si možno ešte neskúsil, ale povedzme na dôchodku by si to rád zmenil?
Som kaprár a predpokladám, že aj ostanem. Kaprarina je náročný lov a hlavne dlhšie a dlhé výpravy. Samozrejme, že v mnohých veciach som spohodlnel, alebo už im nepripisujem takú dôležitosť, ale kapry ma stále fascinujú, zachovávam k nim úctu a to čo som pre ne obetoval, to asi pre nikoho. Mám výbavu aj na prívlač, dal som zopár pokusov, ale nepresvedčilo ma to, aj keď obdivujem našich skvelých prívlačiarov.
Nedávno sme sa spolu bavili o tom, ako dnes mnoho mladých rybárov chce všetko rýchlo, hneď, často zadarmo, chcú skrátka preskočiť roky „driny“, cez ktoré ste sa vy, „stará škola“ museli prepracovať a že to takto nefunguje. Aký odkaz a odporúčanie máš pre týchto rybárov?
Samozrejme, vyrastali sme v inej dobe. Bolo všetko na začiatku, vzťahy, vývoj produktov, pomôcok, prezentácie seba samého, atď. Ako som spomínal, začínali sme s lovom na plavák, bol to najjednoduchší lov. Dnes mnoho mladých považuje za neplnohodnotný lov, keď nemá čln, echolot atď. Rybačka v mnohých prípadoch stratila svoje čaro, to pravé srdcové, vášnivé. Opakujem sa, je iná doba, doba sociálnych sietí. Dnes sa ľudia prezentujú sami. Je ľahké sa zviditeľniť, ale aj zatratiť. Sú na očiach širokej verejnosti, alebo len svojmu malému okruhu fandov zo súcitu. My starší sme to mali iné. Ozaj si musel niečo znamenať aby si sa presadil v časopisoch, kde sa neponúkali, ale si nás vyžiadali. Bola to jediná možnosť na prezentovanie samého seba a bolo tam miesto len pre tých najlepších z najlepších. Taktiež je rozšírené TESTERSVO. Mladí, neskúsení, neúspešní rybári nás kontaktujú s prosbami, aby mohli byť testeri. Dovolím si tvrdiť, až na pár výnimiek, že aj testeri nie sú testeri, ale prezentéri značiek a výrobkov. Či už to nazveme tak, alebo onak, taký človek musí mať skúsenosti, musí byť úspešný a to nie jednorazovo, ale sústavne a roky, a hlavne to musí vedieť aj odprezentovať a musí mať aj kúsok šarmu aby to ľudia prijali.
Prezraď nám, kto je tvoj vzor? Kto je ten človek, alebo ľudia, od ktorých čerpáš inšpiráciu a roky sa snažíš nasledovať ich príklad?
Konkrétny jeden vzor som nikdy nemal, nikto z nás nie je dokonalý, ale inšpirovali a inšpiruje ma zopár ľudí, ktorých uznávam. Napomáha mi to napredovať a skladať si mozaiku podľa mojich predstáv na mojej ceste k úspechu. Vždy to bude môj štýl, môj rukopis, môj príbeh.
Akú si mal poslednú sezónu? Máš nejaké mesiace, kedy chodíš na ryby najradšej, alebo ideš vtedy keď si pripravený?
Sezónu považujem za úspešnú. Podarilo sa mi uloviť množstvo veľkých kaprov, po ktorých vždy túžim. Tu by som sa pozastavil nad vyhláseniami niektorých rybárov - „nie je to o veľkých kaproch“ treba sa tešiť z pobytu pri vode atď. Ja to poviem za seba. Vždy som túžil loviť veľké kapry, robím všetko pre to, som na to prichystaný, ale napriek tomu si vážim každého kapra a aj po výprave bez úlovku odchádzam šťastný, že som mohol prežiť ten čas na mieste, kam som sa tešil. Výpravy som prežil bez problémov, a hlavne som bol zdravý a čakal ma šťastný domov. Najradšej lovím na jar (apríl, máj) a jeseň (október, november). Vyrážam na plánované výpravy, ktorým bez kompromisu všetko podriaďujem, ale aj na také, keď je v práci na to vhodný čas.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
