Neviem čím to je, asi vekom alebo rýchlym životným štýlom, no zdá sa mi, že pribúdajúcimi rokmi nám tá naša kaprárska sezóna plynie stále akosi rýchlejšie. Predtým ako vám rozpoviem môj príbeh, sa musíme vrátiť o pár desiatok dní nazad. Neviem presný dátum no myslím, že to bolo niekedy v júni, keď nastal pre mňa, ale aj pre náš spolok UltimateCarp, významný zlom.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.08.2019.
Krok vpred, no zároveň obrovská pocta
S chalanmi sme sa išli pozrieť na jedny kaprárske preteky na západnom Slovensku a čo osud nechcel stretli sme tam veľmi sympatického a vždy usmiateho, dúfam že už teraz môžem povedať aj kamaráta, Miloša Švihoríka. Samozrejme, predstavili sme sa, spoznali a dali sa hneď do reči. Poznáte to – kaprári majú vždy o čom debatovať. Chalani od nás zo spolku už Miloša poznali osobne skôr, no ja som mal tú česť až teraz. Debatovali sme, vymieňali si názory, niečo som sa priučil, niečo som už, pochopiteľne poznal, no musím povedať, že to bol veľmi zaujímavý a prínosný deň. Po všetkých tých debatách nám vyhladlo, tak sme skočili ku kamarátovi Adamovi do jeho neďalekej reštaurácie na nejaký ten obedík. Ak si to tak spätne vybavujem, tak práve tam nastal ten zlom. Počas obeda prišiel Miloš s návrhom spojiť cesty spolku UltimateCarp s Karlom Niklom. Je nutné podotknúť, že väčšina z nás sme skutočne preferovali túto značku a guľôčky ako 3XL, Devill Krill, Gigantica, či Extasy, ani u jedného z nás nechýbali. Z nášho pohľadu sme vlastne spojili príjemné s užitočným a v sekunde bolo rozhodnuté. Myslím, že nie len my ako jednotlivci, ale celý náš spolok UltimateCarp spravil touto ponúknutou šancou veľký krok vpred! Chcel som aby to v tomto mojom článku odznelo, pretože si myslím, že ľudia, ktorí sa o to pričinili, si zaslúžia byť spomenutí.
Nikdy nepodceniť prípravu
Jeseň je nádherná, nie že by som iné obdobie nemal rád, ale práve jeseň je to pravé obdobie, kedy vyrážam na týždňové výpravy za veľkými kaprami. Príroda nám ukazuje čaro svojich farieb, noci sú dlhšie a dni zasa, naopak, kratšie, teploty vzduchu ale aj vody nám klesajú a ja som presvedčený o tom, že toto je ten správny čas na lov väčších kaprov. Každý rok si to plánujem pár mesiacov vopred a nebolo to inak ani teraz. S chalanmi zo spolku sme si to naplánovali u našich južných susedov na prvú polovicu novembra. Vždy sa na takúto výpravu pripravujem vopred a to tak, že si skontrolujem výbavu, dokúpim čo mi ešte treba, aby ma nič neprekvapilo lebo ako sa hovorí: „pripraveným šťastie praje“. Všetko pripravené, môžeme vyraziť! Naše každodenné rozhovory, či už osobne, telefonicky alebo na sociálnych sieťach sa pomaličky, ale isto blížia ku koncu. Ach, tá cesta, nie že by som nerád cestoval ale veď to poznáte, čím viacej sa výprava blíži, tým sa človek viacej teší. Na mňa padol čierny Peter, takže skoro celých 5 hodín som sedel za volantom na rozdiel od Adama s Palom, ktorí zaspali ešte skôr ako sadli do auta. Ale tak niet sa čomu čudovať, veď sme vyrážali o tretej hodine ráno a kebyže nemusím sedieť za volantom, tak asi by som tiež „hodil slinu“. Aj napriek tomu cesta bola fajn, jedna kávička na čerpacej stanici, supermarket kde sme nabrali potrebné dobroty pod zub a do cieľa nám zostávalo niečo málo cez 40 km. Na rybníku sme sa zvítali so správcom, prehodili pár lingvistických slovných hlavolamov s nemecko‑maďarsko‑anglickým akcentom a bolo pred nami už len to naše „obľúbené“ vybaľovanie.
Povie „Fish“ a ukáže na druhú stranu jazera
Počas vybaľovania vecí na našich miestach sme sa dali do reči so starými domácimi kaprármi, ktorých sme striedali. Maďarčine veľmi nerozumiem, ale ak vám niekto povie „Fish“ a ukáže na druhú stranu jazera, tak mi hneď došlo, že sa asi nerozbaľujem v časti jazera, kde bude húfa rýb. Vzbudila sa vo mne mierna neistota, keď som sa dozvedel, že sa im nepodarilo spraviť ani len záber počas piatich dní. Musím naozaj povedať, že som bol trošku sklamaný, no nikdy ma takéto reči neodrádzali. Tak som sa v pokoji rozbalil, nafúkal som si čln a vyrážam na vodu hľadať lovné miesto. Preťukávam za pomoci tyče dno a zisťujem, že dno je dosť bahnité a rovné. Žiadne lavice, žiadne hrany, proste bahnitá rovina. Nakoniec kladiem bójku vo vzdialenosti asi 250 m od brehu, kde som našiel trochu tvrdšiu plochu. Teplota vody dosahovala stále krásnych 13 stupňov, čo je pomerne dosť na toto ročné obdobie. Krmivo pripravené, montáže hotové, nezostáva nič iné, len vyviezť prúty. Na všetkom si dávam záležať hlavne na tom, aké montáže a aké nástrahy budem používať a všetko sa snažím prispôsobiť daným podmienkam. Už som na tomto jazere v minulosti jednu výpravu absolvoval a viem aké naozaj kapitálne ryby tu plávajú. Určite chcem nejakého miestneho krásavca dostať do podberáka a som ochotný spraviť pre to maximum. Každým prútom chytám na inom mieste. Dve montáže budem preto klásť v okolí bójky a tú jednu do bahna. Prvá noc prebehla veľmi pokojne a bez záberu. Ani chalanom sa nepodarilo počas prvých 24 hodín spraviť záber. Počasie bolo stále príjemné, priam až jarné, vietor sa nepohol a dokonca aj noc bola celkom teplá. Nástrahy nechávam ďalej ležať na mieste ešte ďalších pár hodín, akurát jeden prút po 24 hodinách prevážam. Čo sa týka nástrah, používam boilies a pelety od českého výrobcu Karla Nikla. Práve jeho produkty sa aj mne, ale aj chalanom zo spolku, výborne osvedčili.
Zmena v nedohľadne
Pred nami je druhá noc a zatiaľ sa nám nedarí oklamať žiadneho z miestnych kaprov. Počasie stále pokojné a teplé, obloha jasná a po vetre ani slychu. Sedím v kresle vonku, a pri šálke teplej kávy pozorujem hladinu a netrpezlivo čakám na zvuk z hlásiča. Nedočkal som sa ani túto noc, a celkovo v prvej polovici rybníka ryby vôbec nespolupracovali. Naopak sa mi dostalo do uší, že v zadnej časti jazera, ktorá je plytšia sa ryby ukazujú a s pravidelnosťou asi každé dve hodinky aj chytajú. Celkom ma to znepokojuje, pretože ja lovím v hĺbke asi 2,5 až 3 metre. Hneď mi bolo jasné, že v tej menšej hĺbke bude voda určite o nejaký stupeň teplejšia a ryby sa zdržujú práve tam. Opäť otváram v mobile info o počasí a dúfam, že príde nejaká zmena, no počasie má byť ustálené ešte 2 dni. Previezol som svoje prúty s novými nástrahami, ku každej montáži ešte hádžem zopár guľôčok a ideme si pripraviť niečo pod zub. Tretia noc pred nami, tak dúfam, že už teraz to príde. Opäť noc prebehla v pokoji a mne ani Palovi sa nepodarilo spraviť záber. Zato Adamovi to nad ránom konečne prišlo a ohlásil sa hlásič. Zdolal krásneho miestneho lysca, ktorý presiahol hranicu 14 kg. Konečne prvý kontakt s rybou!!! Na toto sme čakali a opäť nás to naštartovalo. Dokonca začalo pofukovať a počasie sa má podľa predpovede zmeniť. Ak všetko pôjde tak ako má, tak by sa malo ochladiť a dokonca by mal prísť silnejší vietor smerom na hrádzu. Neviem či som si to vymodlil, ale toto by nám mohlo pomôcť. Predpoveď vyšla, a poobede začal fúkať dosť silný vietor. Prebudila sa vo mne viera, a tak opäť prevážam montáže a prikrmujem všetky lovné miesta.
Nádherných 36 kg!
Všetko je tak ako má byť, už len aby to píplo. Na noc vietor jemne stíchol ale pofukoval bez prestania. Štvrtá noc bola opäť pokojná no ráno sa predsa niečo udialo. Tým niečím myslím niečo, na čo do konca života nezabudnem. O pol piatej ráno ma zobudil záber alebo presnejšie iba jemné pípnutie. Pííp! Po pár sekundách znova. Pííp! Pokojne prichádzam k udiciam. Swinger bol prilepený o prút a vidím, že silon je napnutý. Zdvíham udicu a hneď mi je jasné, že na konci je ryba. Skáčem do člna a vyrážam rybe naproti. Podberák je pripravený a ja si užívam zdolávačku a pomalým tempom sa blížim ku koncu. Konečne mám rybu pod člnom a prút sa mi ohýba až po hladinu vody. Je mi jasné, že to je väčšia ryba a ja ju musím dostať do podberáka. Pomaly ju zdvíham zo dna a čím bližšie je ku hladine, tým je ťažšia. Zrazu sa mi pretočí na hladine a ja neverím. Toto sa mi sníva! Kladiem podberák na hladinu a konečne ho podoberám. „Už ho máááám!“ Kričal som na breh a nemal som ani páru o tom, čo sa mi práve podarilo zdolať. Prichádzam ku brehu a Palo mi pomáha rybu opatrne premiestniť do podložky. Nechápavo stojíme nad podložkou a neveríme vlastným očiam. V podložke leží obrovský šupináč a jeho hmotnosť si netrúfam odhadnúť. Zdvíhame ho na váhu a netrpezlivo čakáme na jej verdikt. Váha sa zastavila na rovných 36 kg po odrátaní saku. Tak to je pecka!!! To je kus!!! S odstupom času musím fakt skonštatovať, že toto ráno to neskutočne klaplo!
Hneď som konal a obliekol si prsačky. Zdokumentujeme ho priamo z hladiny kvôli jeho bezpečnosti, predsa je to starý šupík a treba s ním zaobchádzať s úctou a opatrne. Musím povedať, že pózovanie s takouto rybou som si náramne užil, veď predsa kapor s takýmito proporciami sa nechytá každý deň. Posledný záber a môžem ho vrátiť tam kam patrí. Kladiem jeho obrovské telo na hladinu a sledujem, ako sa pomalým a ležérnym pohybom stráca v hĺbke. Tak toto bol zážitok, na aký sa spomína veľmi dlho.
Zázračná guľôčka?
Treba isť znovu položiť montáž do vody, a tak opäť prešívam boilies, 24 mm DEVILL KRILL, ktorý som si vopred nadipoval tiež touto príchuťou. Práve táto guľôčka bola úspešná aj v tomto prípade, ale aj v minulosti mi DEVILL KRILL priniesol veľa pekných úlovkov. Preto sa toto boilies stalo mojím favoritom a beriem ho vždy a všade po celý rok. Deň prebehol pokojne a mám pred sebou ešte dve noci, tak dúfam, že ešte niečo v podložke skončí. A veru bolo to tak! Dve hodiny po zotmení asi o ôsmej večer sa znovu hlási zvuk signalizátora, ale tentoraz to bola ozajstná jazda. Rybu zdolávam opäť z člna a po niekoľkých minútach podoberám pupkatého lysca, ktorého hmotnosť presahovala niečo málo cez 25 kg. Fúú, tak to už áno. Druhá ryba a zasa ďalšia miestna bomba, navyše opäť zázračný DEVILL KRILL. Dokonca v noci prišiel záber aj Adamovi a na brehu skončil pekný 12,5 kg šupináč, takže pre Adama to bola druhá ryba. Ale to ešte nebol koniec. Ráno krátko po siedmej ma zobudil ďalší záber a ja som dostal do podberáka tretiu moju rybu a to šupináča cez 18 kg, ktorý mi nedal ani meter zadarmo a popasoval sa so mnou poriadne. Mal som veľkú radosť, že sa mi podarili chytiť takéto tri krásne ryby. Keď to zhodnotím, bol to pre mňa veľmi úspešný týždeň. Podarilo sa mi zdolať tri krásne ryby, na ktoré mnohí z nás na brehoch čakajú dlhé dni, týždne, ba aj roky. Táto výprava mi utkvie v pamäti ako každá úspešná, ale o to viac, pretože som si chytil osobáčik 36 kg, ktorý prekonať nebude také jednoduché, ale aj preto, že som opäť strávil týždeň s parťákmi, s ktorými chodím veľmi rád k vode. Neviem sľúbiť, či sa mi niekedy ešte niečo podobné podarí, ale viem sľúbiť, že sa o to určite budem snažiť a v prípade ďalšieho úspechu sa vám ho pokúsim opäť preniesť na papier. Záverom by som chcel len dodať, že vám všetkým prajem príjemné ale rýchle prežitie zimy a veľa úspechov v tejto ale aj nadchádzajúcej sezóne.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
