Pre koho je rybačka súčasťou životného štýlu, ten sa neuspokojí s domácou rutinou a podľa svojich možností túži vydať sa na púť do dákej pre nás svätej zeme. Buď je to hlavátkové Mongolsko, sumcové Ebro alebo Sever a fjordy...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.08.2020.
Vycestovať dnes za rybačkou do sveta nie je žiadny problém – cestovky sa predbiehajú v ponukách. Stačí si vybrať z katalógu, cenník je nachystaný, sprievodcovia tiež. Alebo sa dá ísť „len tak“ a byť v očakávaní, čo ma tam čaká, či si tam zachytám. Precestoval som rôzne krajiny, a to i také, kde sa bežný turista nemá šancu dostať. Bol som tam hlavne pracovne, aj dlhodobo, bol čas na rybolov i na spoznávanie ľudí a krajiny – stačí chodiť s otvorenými očami. Takže v mojom prípade nie je žiadny problém zbaliť si pár tričiek, dáky prút a hor sa 8500 kilometrov na druhú stranu zemegule.
Mayan cichlid, v pozadí vidno lokalitu – sídlisko na kraji mesta.
Lákavé pozvanie
Tí, čo sa pohybujú v mojej blízkosti vedia, že blúznim o love morského pstruha dakde na severnom pobreží. Napríklad v Dánsku – to mala byť moja púť. Hádam ešte bude. Ale keď mi prišlo pozvanie od priateľa, ktorý žije na Floride, rozhodovanie trvalo veľmi krátku časovú jednotku. Miesto znelo tiež veľmi lákavo – Boynton Beach, pár kilometrov od Miami. Rešpekt pred touto destináciou, ktorá je finančne náročná aj pre domácich, sa po stručných inštrukciách spoza Atlantiku zmenil na prípravy na cestu.
Ďalší zástupca vypustený akvaristami.
Slovenský hostiteľ
Pár slov o priateľovi, ktorý ma oslovil s touto ponukou. Ide o chlapíka, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov šiel skúsiť šťastie a presunul sa z našej krajiny neobmedzených možností do krajiny reálnych možností, kde sa vďaka šikovným rukám celkom uchytil, je občanom USA, popri malej firme v oblasti nábytku sa venuje lovu žralokov z pobrežia na dosť profi úrovni. Začínal v New Yorku, ale stačilo ísť párkrát na Floridu a zakotvil tam natrvalo. Dáko sme sa dali dokopy cez net, veď ako ináč. Sem‑tam sme si zavolali, stretli sa, keď prišiel navštíviť rodičov.
Hadohlavec z jazera, stredná veľkosť.
Minimalistická výbava
Prípravy boli v podstate jednoduché. Prvým krokom bolo vybavenie ESTY, čo je akési vízum. Vyplnil som zopár údajov na webovej stránke veľvyslanectva USA, zaplatil som poplatok 17 USD, o hodinku mi prišiel súhlas a že – šťastnú cestu! Potom letenka, v podstate klasika, tam a späť dákych 530 €; keby som nebol viazaný termínom, tak by stála ešte o niečo menej. Keďže sa Florida volá aj „slnečný štát“, batožina bola ľahká, letná. Kufrík, puzdro s prútmi a 16 hodín cesty predo mnou. Čakanie na letisku nerátam.
Ibisy, doslova domáce vtáky.
Florida a voda
V Miami som bol vyzdvihnutý a potom som už, hoci nevyspatý a zničený z dlhého letu, začal pomaly vnímať krajinu okolo seba… Rovina, dosť husto obývaná, ale plná zelene a hlavne kanály, rybníky, jazerá všetkých veľkostí, tvarov a doslova všade. Voda, ktorá zo známych močarísk Everglades odteká do oceánu. Obývaná je pôvodnými druhmi, ale i všetkým možným z celého tropického sveta: čo tam kto vypustí z akvária, to tam určite je a množí sa.
Ľudia tu bývajú v takzvaných komunitách. V podstate ide o akési uzavreté sídlisko – občania rovnakej finančnej úrovne žijú v akomsi ohradenom parku. Klasický alebo živý plot, niekde sa dá dostať len cez rampu na kartu, všetko do detailov čisté, vkusne upravené. Obchody, centrá, reštaurácie – to všetko je mimo, tu sú len domy a kanál alebo rybník. Nebol vzácny ani kus pôvodného pralesa so všetkým, ako sa patrí.
Kurlan chriaštelí, v USA jednoducho limpkin. Pripomína volavku, ale je to špecialista na lov obrovských vodných slimákov – ampulárií.
Mám všetko, čo potrebujem?
V podstate som bol pripravený aj vybavený na lov podobne ako u nás, keď lovím ostrieže, poprípade dúhaky, čiže UL prívlač, eventuálne si v núdzi dačo prikúpim v miestnom shope. Tam viedla, samozrejme, prvá cesta z letiska. Obrovský shop Bass Pro – dačo veľkolepé, samozrejme, v ich štýle – obchod, ktorý ponúkal doslova všetko na pobyt v prírode a potreby na lov a rybolov: od morských, muškárskych, poľovníckych až po sladkovodnú prívlač, samozrejme, prevládal kult black bassa. Ceny boli približne ako u nás, ale orientovať sa v obrovskom množstve gumených nástrah na bassy, to bolo aj pre mňa príliš. Offsetové háčiky, mloky, žabky, červy, zaujímavé rozmery, farby, k tomu kopa náradia, všetko súpravy tvorené multiplikátorom a jednodielnym prútom s dosť predimenzovaným výkonom. Zaujímavý bol predaj vlascov a šnúr vo väčších baleniach na váhu. Povedal som si: vyskúšam, čo mám z domu a potom sa zariadim. Nie je problém si nájsť na nete, aký druh kde žije, z videa zistiť spôsob lovu, potrebné náradie a nástrahy. Obsádku jazier a kanálov som mal zhruba naštudovanú a prekvapenia sú len k dobru.
Jeden z mnohých black bassov, ktoré prevládali v jazerách.
Tu sú „americké“ ryby
Prvý náhod, ktorý som absolvoval, bol na menšom jazere známom výskytom cichlíd peacock bass. Tento atraktívne sfarbený juhoamerický druh je úžasne dravý a veľkosť do šesťdesiat centimetrov tu už bola dosť top. O tom, že sú pomerne teplomilné – a tu bolo teraz v podstate zimné obdobie s teplotou v noci okolo 10 a cez deň 28 až 30 stupňov – a že to má na nich vplyv som nevedel. Stáli v stĺpci a bez reakcie alebo len menšie jedince skákali po najmenších gumkách.
Zaujali ma obrovské klasické prísavníky, známe z našich akvárií, veľké aj do štyridsať centimetrov, okolo brehov na každom kroku. Bol som upozornený, že všade okolo brehov sú v trsoch trávy hadohlavce, čo je ďalšia atraktívna ryba pôvodom z Ázie, predátor útočiaci na všetko v pohybe. Gumený ripper po dopade a na 0,08 mm šnúre mi okamžite odtrhol. Vydrží vraj mimo vody i v teple úžasne dlho a po ulovení by sa ako invázny druh nemal vracať naspäť. Pomaly som sa učil…
Ďalšou pre mňa atraktívnou rybou bol alligator gar, praveký kostlín, tiež hojne rozšírený. Dorastá len okolo 50 cm, na rozdiel od texaského príbuzného, ktorý má aj cez dva metre. Považujú ho tu za veľmi primitívnu rybu, ľahko uloviteľnú, o čom som sa presvedčil. Stačilo ho nájsť, obyčajne sa zdržiaval tesne pod hladinou, a hrubší twister bez záťaže trhano pred ním ťahaný naháňal spoľahlivo. Je to pôvodný druh, neskutočné tvrdé telo, zubatá čeľusť a vynikajúci zrak.
Veľký leguán na brehu kanála.
Spoločníci rybárov
Prostredie okolo týchto lokalít bolo porastené hustou trávnou miešankou, pokosenou na krátko, takže to bol akýsi mäkký koberec, ale hneď nasledoval kde‑tu aj kus skutočného pralesa. Spoločnosť nám všade robili vtáky, od obrovských volaviek sivých, bielych až po miniatúrne zelené, rôzne chriaštele, ktoré sa špecializovali na vodné slimáky, ibisy, asi najhojnejšie, ktoré lovili červy v blate na brehu a top lovec anhinga. Tento vták pripomína svojím tvarom kormorána, váži však len asi kilogram, má malú, hadovitú hlavu, ostrý špicatý zobák, veľmi široký chvost. Pláva doslova celý ponorený, trčí mu len krk, videl som ako ulovil 30-centimetrovú tilapiu napichnutím na zobák.
Alligator gar, pozostatok po praveku.
Kult Ameriky
Takže som sa v prvý deň trošku rozhľadel a dačo ulovil. Trochu ma zmáhal časový posun, lebo šesť hodín je dosť. Večer – ako všade v teplejších krajinách – je hneď tma, palmy a ploty ovešané vianočnými ozdobami sa rozsvietili a my sme išli na návštevu k susedovi oproti. Ten nás upozornil na výskyt jedovatých hadov v lokalite, kde sme ráno lovili a spomenul jazero hneď za jeho domom, kde je slušný výskyt black bassov. Legendárny kult Ameriky netreba predstavovať. Ide o rybu z čeľade ostračkovitých, niekoľko druhov obýva všetky vody od Severnej Dakoty cez juh Ohia, Texas až po Floridu. Do nejakých 25 cm je to štíhla ryba loviaca drobné rybky a hmyz. Potom začne rásť i do výšky, tlama sa zväčšuje až tvorí skoro tretinu tela a vtedy to začína byť agresor, ktorý loví všetko, čo sa pohne v jeho zornom poli. Preteky v love black bassov v týchto štátoch na veľkých priehradách sú popri hokeji, americkom futbale a baseballe doslova davovou psychózou a úspešní lovci sú veľmi bohaté celebrity.
Moja výbava sa skladala z jigového špeciálu Quantum Vapor Detector s dĺžkou 240 cm a gramážou do 7 g. Druhý prút bol Quantum Drive Felchen UL na najjemnejšiu prácu s nástrahami od marmyšky až po jigy okolo gramu. Navijaky Smoke a Vapor, velkosť 25 a 15. Nástrahy som mal z domu – bežné gumky typu 4street B‑Ass, ale i rôzne iné značky, väčšinou larvy a nymfy. Jigy k týmto nástrahám treba zvoliť, ak rátame s výskytom väčších jedincov cichlíd a hlavne bassov, s oveľa väčšími háčikmi, lebo tlama týchto rýb je rozmerovo dačo úžasné.
Prvého bassa som ulovil na jazere, kde ich bolo vidno, ako sa vyhrievajú na plytčine a popritom lovia poter. Zarazila ma neprítomnosť rybiek do desať centimetrov, všetko bol iba drobný poter, veľkosť maximálne tri centimetre, a to dosť veľké húfy. Ryby ich krátkymi výpadmi lovili na hladine, ale s minimálnym špliechaním, čo mi pripomínalo zbieranie lipňov. Od takej ryby som čakal iný rámus.
Viac sa dočítate už
v najbližšom čísle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
