Začiatkom marca je to už pre mnohých rybárov doma na nevydržanie a len čo sa ukáže slniečko, zlietavajú sa rybári k vode ako muchy na lep. Všetci sa tešia na prvé zábery a v duchu si maľujú tie krásne kapry, ktoré na nich pod vodou čakajú.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.08.2020.
Marec, poberaj sa… k vode!
Lenže marec vôbec nie je pre rybárov jednoduché obdobie. Hoci sa počasie tvári prívetivo, voda je stále veľmi studená a ryby veľmi prieberčivé. Stojaté vody, z ktorých iba prednedávnom zmizol ľad, sú zradné a rieky ešte zradnejšie. Ale beznádejné to určite nie je a ak nebudete mať príliš vysoké nároky, môžete pri mnohých vodách zažiť veľmi pekné chvíľky. Marec je čas, keď aj ja očakávam prvé krajšie kapry, ale radšej ako dlho čakať na jeden vymodlený osamotený záber, bavím sa tak, že chytám trebárs karasy a dúfam, že sa k nim primotá aj nejaký ten kapor…
Strategický cieľ – kapry
Rybník, ku ktorému chodím, nie je veľký ani hlboký a má sotva dva hektáre. Keď sa do feedrového prúta riadne opriem, dokážem nahodiť veľmi blízko až k protiľahlému brehu. A to je teraz moja stratégia. V jednom mieste, kde sa z brehu prakticky nedá chytať, sú popadané staré stromy a k nim budem teraz nahadzovať. Je to miesto, kde sa kapry zdržujú v podstate po celý rok, aj keď tam nie je nijako hlboko a často tam – a nikde inde – vyskakujú nad hladinu.
Chcem sa baviť
s tunajšími karasmi.
Vedľajší záujem – karasy
Už tri dni je vonku celkom fajn a teploty sa šplhajú k desiatim stupňom. Pravda, slniečko sa vždy ukáže len na krátko. Aj dnes je celkom pochmúrne, ale veje mierny vlahý vetrík, takže plánujem trochu dlhší pobyt pri vode. Už to nebude len na tri hodinky, ale možno aj viac ako pol dňa. Ale to sa uvidí. Chcem sa hlavne baviť s tunajšími karasmi. Ak budú spolupracovať, určite sa nudiť nebudem. Samozrejme, jeden prút nahodím na kapry – inak to ani nejde. Karasy budem chytať pri brehu len tak nakrátko s ľahším prútom a method krmítkom. Na kapry hodlám nahodiť čo najbližšie k vetvám pri protiľahlom brehu. Na tomto prúte nepoužijem krmítko, ale k háčiku pripevním malý balíček s kŕmením v PVA pančuche. Mám v úmysle chytať len s minimom kŕmenia, pretože ryby žerú len málo, ale o to musí byť kŕmenie zaujímavejšie a prezentácia nástrahy takmer dokonalá.
Karasy chytám s krmítkom.
Nakŕmiť a nastražiť
Do krmítka pripravím veľmi jemnú a rýchlo sa rozpadajúcu zmes z peliet Expanders rozomletých na prach. Tieto pelety veľmi silno páchnu rybacinou a mnoho rybárov by práve po tejto zmesi v studenej vode vôbec nesiahlo. Ja s ňou však mám na začiatku sezóny aj v chladnej vode veľmi dobré skúsenosti, najmä vtedy, keď potom na krmítko pridám ešte pár kvapiek cesnakovej arómy. Pokiaľ ide o nástrahu, staviam na klasiku – kostné červy. Avšak aj tu bude trochu zmena. Červy nastražím mimo háčika, na vlasový príves a pridám k nim malú plávajúcu guľôčku, ktorá bude držať nástrahu len kúsoček nad dnom. Ak by mala nástraha tendenciu stúpať príliš vysoko, pridržím ju pri dne malým bročkom. Ak ide o kapry, tak tu sa spolieham na malé plávajúce boilies. Veľkosť 12 – 14 mm bude dostačujúca. Volím svietivé fluo farby a do PVA pančuchy pôjde troška skoro suchej svetlej zmesi doplnenej tekutým posilňovačom plus malé pelety. Zmes je viac‑menej neutrálna s trochou korenia a trochou rybiny, ale všetko prebíja aróma frankfurtskej klobásy. Vôňa boilies je síce ovocná, ale tu vsádzam skôr na farbu než na vôňu, pretože tá sa v malej kôpke kŕmenia prakticky stratí.
Malé vody ožívajú.
Usadiť sa a čakať
Pripraviť obidva prúty a kŕmenie zaberie síce trochu času, ale už mám konečne nahodené. Pohodlne sa usadím v kresle – ešte trochu dopnem vlasce, aby boli špičky oboch prútov v správnej pozícii – a čakám. Nič iné sa v tejto chvíli ani robiť nedá. Všade okolo je úplný pokoj. Hladinu rybníka občas sčerí nejaká tá vlnka, ale ryby sa nijako neprejavujú. Žiadny výskok, žiadny krúžok na hladine od nejakej tej drobotiny. Nič. Ale veď som ešte len nahodil. Verím, že nebudem dlho čakať. Karasy, ktorých je tu hromada, moje červy iste rýchlo nájdu a špička sa ohne. Ani nie o päť minút – špička sa rýchlo trhne. Je to tu! Pripravím sa na zaseknutie – ruka nad prútom…
Niečo pre kapríky.
Trpezlivo a pozorne!
Lenže ďalej už sa nedeje nič. Podľa mňa ryba len „ochutnala“ a k nástrahe sa vráti buď ona, alebo nejaká iná. Karasy sú vždy v kŕdli. Stiahnem sa späť a keď sa ani za ďalších päť minút nič nedeje, pritiahnem krmítko a znova nahodím. O malú chvíľku zaznamenám opäť trhnutie špičkou a ďalej zasa nič. Zdá sa, že sa tam motá len nejaká drobotina… Sú tu tiež množstvá miniatúrnych červeníc. No nič, musím čakať ďalej. Sústredím sa len na tento prút, ale skutočný záber prichádza na ten kaprový s malým plávajúcim boilies. Žiaľ, nevidel som ho a zaznamenávam ho až vtedy, keď sa poriadne ohnutá špička vracia späť. Nič to, prút sťahovať nebudem. Len znovu napnem vlasec. A práve keď sa na to chystám, všimnem si, že sa vlasec zase napína. Rýchlo otočím kľučkou, máličko priseknem a čuduj sa svete, na konci vlasca je ryba! Ale kapor to nebude. Na kapra je odpor príliš malý. K brehu privediem celkom slušného karasa.
Chvíľu to trvá, ale už je nahodené.
Správny akcelerátor
Pustím ho a nahodím späť. Dopnem vlasec a sotva sa otočím k vedľajšiemu prútu, ktorý chcem znovu nahodiť, vlasec sa už zase napína. Tentoraz vidím záber celý a zasekávam včas. Opäť však privádzam k podberáku len karasa. Nie, že by som z nich nemal radosť, ale zaberať by mali na druhý prút a nie žrať mi nástrahu pre kapry. Musím niečo zmeniť. Rozhodnem sa pre zväčšenie nástrahy. Vezmem teda šestnástku boilies, malú plavačku trochu zrežem a pošlem k vetvám malého panáčika. Hádam už dajú karasy pokoj. Zvláštne však je, že berú boilies a kostné červy ich nezaujímajú. Skúsim teda červy vymeniť za malinkú plavačku a – nestačím sa čudovať. Po nahodení nevydrží špička v pokoji ani tri minúty. Čo hod, to záber a záber veľmi poctivý. Karasy sa vešajú na háčik doslova samy.
K brehu vediem prvého karasa.
Dva zábery naraz
Vedľajší prút teraz mlčí. S nástrahou síce behom hodiny dvakrát niečo šklblo, ale na zaseknutie to nebolo. Táto nástraha už je pre karasy predsa len horšie uchopiteľná. Napriek tomu sa snažia. Neviem už koľkého karasa som chytil, keď tu sa špička miesto klasického ohnutia narovná a vlasec sa uvoľní. Neváham, zaseknem a brzda navijaka sa poriadne rozjačí. Ryba trhá vlasec z cievky a upaľuje od brehu akoby jej za plutvami horelo. Nechám ju kúsok ťahať, než začnem brzdiť. Spočiatku len opatrne, ale tlak na cievku stále zvyšujem, až ju zastavím celkom. Ryba sa stáča oblúkom doľava a keď kontrolujem pohľadom kam mieri vlasec, všimnem si, že sa napína aj vlasec na druhom prúte. Najskôr mi blyslo hlavou, že ryba tento vlasec podplávala, ale to nemôže byť pravda, pretože je od neho ešte dosť ďaleko. Zrejme je to tiež záber. Ten však prišiel v tú najmenej vhodnú chvíľu. Azda je to len nejaký karas, ktorý sa zachytil na nástrahu, okolo ktorej sa motal.
Musím skúsiť väčšiu nástrahu.
Šermujem oboma prútmi
Nedá sa nič robiť. Prút, na ktorom je kapor, zovriem medzi kolenami a vezmem do ruky druhý prút. Asi ho rýchlo stiahnem k sebe, aby ryba oba vlasce nezamotala. Lenže keď vlasec aj na tomto prúte napnem, ryba na jeho konci vyrazí smerom k spadnutým vetvám a berie mi vlasec z cievky. Povedal by som, že bude ešte väčšia ako tá na vedľajšom prúte. To sa teda podarilo! Teraz mám na prútoch dve ryby, ale je dosť možné, že nevytiahnem ani jednu. Ale nevzdám to! Niekto to rieši tak, že jeden prút odloží do vidličiek a otvorí navijak. Ja sa ale bojím, že by ryba zašla do vetiev a tak striedavo šermujem oboma prútmi a snažím sa držať vlasce napnuté, ako to len ide. Bolo to strašné, ale nakoniec končia obe ryby v podberáku a na podložke.
Obidva kapry končia so šťastím na podložke.
Dvojnásobná radosť
Konečne si môžem oddýchnuť a v duchu si pogratulovať k tomuto výkonu, pri ktorom som mal viac šťastia než rozumu. Hlavne, že to dobre dopadlo. Ryby odfotím a hneď ich púšťam. Krásny double! Samozrejme, hneď zase nahadzujem, ale boli to prvé a posledné kapry toho dňa, aj keď som vydržal skoro do večera. Karasy brali s menšími prestávkami takmer stále.
Kapria hodinka
Nasledujúci deň to skúšam zase a dva zábery prichádzajú v približne rovnakom čase ako včera. Potom už zase len karasy. Kapry teraz jednoducho majú na jedlo svoju hodinku a potom odpočívajú. V marci je teda dôležité hlavne – byť na správnom mieste v správnom čase. Ale ono to už teraz bude čím ďalej tým lepšie, pretože jar už klope na dvere…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
