O tom, že mladá generácia nevysedáva len po kaviarňach, pri notebooku či mobile, presvedčí vás mladá rybárka zo severu Slovenska. Aj keď žije v dedinke, kde počas celej zimy chýbajú slnečné lúče, úsmev na jej tvári nikdy nechýba, a to aj vďaka rybačke, ktorá ju robí šťastnou.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.08.2020.
Volám sa Nina a mám 18 rokov. Pochádzam z malej dedinky Kraľovany, kde v zime nezasvieti slnko a kde sa dve významné slovenské rieky zlievajú do jednej. Som študentkou Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne a o dva roky budem maturovať. Neviem, čo by som chcela
v budúcnosti študovať, ale určite viem, že svoj voľný čas budem tráviť v prírode na rybách – buď s rodinou, alebo s kamarátmi.
* Ako si sa dostala k tomuto krásnemu koníčku?
K rybárčeniu som sa dostala asi pred tromi rokmi, keď som začala chodiť s priateľom, ktorý v tej dobe aktívne pretekal v muškárení. Okrem muškárenia sa vo svojom zvyšnom voľnom čase venoval aj iným lovným spôsobom. Chodievala som s ním na ryby veľmi často, ale bolo mi ľúto, že nemôžem chytať. Iba som sa jednoducho pozerala, ako mu to ide. Preto som si po pár mesiacoch povedala – prečo by som nemohla byť aj ja rybárka?! A vtedy to prišlo. Len čo som úspešne absolvovala rybárske
školenie a skúšky, môj život sa zmenil
o 180 stupňov!
Pred búrkou im vždy chutilo.
* Prečo ťa to tak uchvátilo? Čo je na rybačke fascinujúce?
Kde len začať... Pre mňa rybačka znamená vášeň, relax, motiváciu, adrenalín
a trpezlivosť. Zo začiatku ma rybačka až tak veľmi nebavila, ale rada som chodievala do prírody. Tento môj postoj sa začal meniť odvtedy, ako som začala chytať čoraz viac
a viac rýb a keď som sa začala zdokonaľovať v technike, s čím mi pomohol priateľ, za čo som mu veľmi vďačná. Vtedy som prišla aj na čaro rybolovu. Každá jedna výprava je pre mňa veľkým dobrodružstvom. To je to, čo ma robí šťastnou!
Trpezlivosť na prvom mieste.
* Kedy, kde a s akou rybou si začínala?
Svoju rybársku kariéru som začala na miestnej vode neďaleko môjho domova, na štrkoviskách v Párnici. Tu som za 3 roky strávila veľa času a vôbec to neľutujem. Moja prvá vychádzka bola v deň, keď sa na štrkoviskách konali preteky dvojíc. Ja a môj priateľ sme sa prihlásili, ale od tých pretekov sme nečakali nič, pretože som bola začiatočník. Prihlásili sme sa hlavne pre zábavu a oddych. Ja, začiatočník, som si to nahodila na plávanú s jemnou matchovou udicou, aby som si užila zdolávanie aj tej najmenšej rybky. Čo čert nechcel, po dvoch hodinách zúfalého čakania na záber – na háčik sa mi zavesil môj prvý kapor. Dlhých 10 minút som s ním zápasila, až sa mi podarilo podobrať krásneho 63-centimetrového šupináča. Na pretekoch sme sa síce neumiestnili, ale zato mám zážitok na celý život. Jednoducho – šťastie začiatočníka!
Aj malý jalček vie potešiť.
* Kam chodíš na ryby najradšej?
Mám viacej obľúbených revírov, ale za posledný rok som si veľmi obľúbila lov jalcov na suchú muchu na našej krásnej rieke Orava. S muškárením som začala približne pred rokom a rybačka na sucho ma pohltila. Keď vidím ako ryba vyskočí po mojej suchej muške, moje telo zaplaví adrenalín.
* Prosím, podeľ sa s čitateľmi o najväčší zážitok od vody...
Bol chladný, jesenný deň. Ja a môj priateľ sme sa rozhodli ísť na ryby. Keďže leto sme strávili pri kaprárine a muškárení, na jeseň sme šťastie skúsili s prívlačou. Nemali sme veľa času, a preto sme sa vybrali len na tri hodinky trošku pohádzať, znovu na miestnu vodu. Bola to moja prvá rybačka na prívlač. Vtedy mi priateľ povedal: „Nebuď smutná, keď nechytíš žiadnu rybku. Je to len o trpezlivosti“. Hneď ako mi to povedal, vedela som, že lov dravcov nie je taký jednoduchý, ako som predpokladala. Dlhé dve hodiny trpezlivosti, sústredenia a čakania na prvý záber boli k ničomu.
Ku koncu našej výpravy sme išli na naše obľúbené miesto a videla som, ako malé rybky neďaleko brehu vyskakovali nad hladinu. Neváhala som ani sekundu a hneď som nahodila nástrahu priamo medzi ne. A potom to prišlo – silný kopanec do mojej nástrahy mi naznačil, že na konci šnúry bude silný súper. Ani neviem ako a už bola na brehu 65 cm šťuka. Aby toho na ten deň nebolo málo, po pár minútach som znovu pocítila kopanec z iného lovného miesta. V ten deň som chytila dve 65 cm šťuky, ktoré doteraz plávajú v našej miestnej vode. Tu sa znovu ukázalo šťastie začiatočníka!
Zatiaľ môj najväčší kaprík – 16 kg.
* Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Mojím snom je zúčastniť sa muškárskeho preteku
a vyhrať ho. Viem, je to možno nemožné, pretože voda a ostatné faktory veľmi ľahko dokážu ovplyvniť techniku rybolovu, ale snívať treba.
* Zmenilo ťa nejako toto hobby?
Jednoznačne! Keby som nemala tento koníček, môj život by bol jedna veľká nuda. Keď sa pozriem spätne na môj čas strávený na rybách, neľutujem to. Bol to čas, ktorý som využila naplno, ako sa len dalo. Dúfam, že keď raz budem mať deti, tak aj ony si nájdu cestu
k rybolovu tak ako ja.
Moja prvá zubatá kamoška.
* Preferuješ nejakú techniku lovu?
Nemám svoju obľúbenú rybolovnú techniku, pretože každá je svojím spôsobom výnimočná. Väčšinou sa prispôsobujem ročným obdobiam a počasiu. Na jar začínam s muškárením, v lete sa zameriavam na kaprárinu, na jeseň jednoznačne prívlač a sem-tam aj kaprárina. A zima je skôr oddych. Ale inak, kaprárina sa u mňa drží na prvom mieste, no napriek tomu mám rada aj iné zaujímavé techniky.
* Keď sme pri kaprárine, uprednostňuješ nejakú vôňu alebo sa vždy prispôsobuješ situácii?
Myslím si, že príchuť našej nástrahy by nemala závisieť od toho, ktorú máme najradšej, ale od toho, ako si to vyžaduje daná situácia. Keď už by som si mala vybrať spomedzi mojich obľúbených vôní, tak určite vyhrávajú korenisté príchute.
Dvojitá radosť z úlovku.
* Máš nejakú obľúbenú montáž?
Montáž, takisto ako príchuť nástrahy, používam podľa konkrétnej situácie. Avšak vo väčšine prípadov používam Blowback Rig
a na popku rada používam Horton Rig.
* Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ alebo chodíš radšej sama?
Ja a môj priateľ chodievame vždy spolu, pretože je to naše spoločné hobby. Sama chodím na ryby len vo výnimočných prípadoch, keď sa jemu nedá alebo keď je v robote. A potom, vždy sa cítim lepšie v spoločnosti iných ľudí, takže chodievam na ryby aj so súrodencami, ocinom, starým otcom a kamarátmi.
Na potôčikoch je vždy potrebné splynúť s prírodou.
* Ak sa raz tvoj priateľ rozhodne požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Keďže máme spoločný koníček, pri ktorom trávime veľa času, bola by som veľmi rada, ak by požiadanie o ruku nejako súviselo s rybolovom. Či už to bude na rybách alebo pri nejakej inej situácii, určite budem veľmi prekvapená.
* Dávaš si záležať aj na zovňajšku a outfite, keď ideš na ryby?
Outfit je základ! Na ryby chodím oblečená tak, aby som sa cítila pohodlne. Prírodné farby, ako sú zelená, sivá, modrá sú základnou výbavou môjho rybárskeho šatníka. Na ryby idem do prírody, čiže aj ja by som mala vyzerať čo najprirodzenejšie, takže sa ani nemaľujem.
* Vyberieš sa na ryby aj v zlom počasí, keď muži azda uprednostnia teplo pri pivku?
Ja a môj priateľ sme extrémisti do každého počasia. Môžu byť horúčavy, sneženie, dážď alebo dokonca aj búrky (keď nás zastihnú počas dlhšieho pobytu na rybách) – nič nás neodradí ísť na rybačku aspoň na dve hodinky.
Relax po namáhavom dni v škole.
* Stretla si sa s názormi, že rybačka je výhradne pre mužov?
Myslím si, že rybolov celkovo začína naberať nový smer, pretože čoraz viac a viac žien je odhodlaných stať sa rybárkou.
* Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Keďže väčšina mojich kamarátov sú takisto rybári ako ja, boli veľmi prekvapení, keď som sa rozhodla byť rybárkou. U cudzích ľudí som sa nikdy nestretla s predsudkami.
* Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Mali by sme sa zamyslieť nad naším prístupom k rybám a viacej začať preferovať „chyť a pusť“, pretože ryba je živý tvor, ktorého – keď pustíme – môžeme chytiť znovu! V tom je čaro tých najväčších úlovkov.
Ďakujem, Nina, za rozhovor, prajem ti všetko dobré do budúcnosti a aby si jedného dňa vyhrala muškárske preteky. Niekedy sa aj zdanlivo nemožné veci stávajú skutočnosťou. Len netreba prestať snívať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
