Zima je v plnom prúde a okolité vody sú zamrznuté. Sedím doma s kávou v ruke a spomínam na lanskú sezónu 2019. Kútiky sa mi ľahko krčia, premietam si zážitky, ktoré som mohol zažiť a s úsmevom spomínam...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.08.2020.
Vlaňajšiu sezónu hodnotím ako najúspešnejšiu v mojom živote a pevne verím, že tieto slová budem môcť napísať po každej sezóne. Ale tento rok bude niečím výnimočný –neviem síce ešte, ako túto sezónu začnem, lebo som v maturitnom ročníku a čaká ma dôležitá životná skúška, maturita. No vráťme sa k tej vlaňajšej sezóne.
Rok plný zmien
Sezónu som začal už začiatkom marca, keď sa konala rybárska výstava v Trenčíne, kde som bol jedným z členov tímu stánku Northern Baits. Mám veľmi rád takéto akcie, pretože sa môžem stretnúť s kamarátmi a kolegami rybármi, s ktorými vedieme dlhé rozhovory o tých šupinatých kráskach. Žiaľ, po dvoch mesiacoch sa stala neočakávaná vec – továreň Northern Baits sa zavrela a Brian, majiteľ Northernu, priznal krach firmy. Veľmi nás to všetkých zamrzelo, pretože sme boli fakt super partia, ktorá tvorila dobré meno jednej skvelej rybárskej firme.
Teraz vám však s radosťou oznamujem, že Northern už znova fičí, ale bohužiaľ bez môjho mena a mien bývalých kolegov z tímu. Po ukončení spolupráce s Northernom som urobil veľmi dôležitý krok v mojej kariére a začal som spoluprácu s firmou Starbaits. Okrem toho som začal spolupracovať s firmou PVA Hydrospol na produktoch, ktoré som už tri roky chytal a vedel som do čoho idem, takže to bolo jednoznačné rozhodnutie a po ich ponuke som okamžite prikývol.
Krásny dlháň, ktorý zabral na pravé poludnie a vyžiadal si veľký obdiv skupinky okoloidúcich.
Rybárske preteky
Ako mnoho kaprárov, štartujem sezónu kaprárskymi pretekmi. Vody sú ešte nedostupné a ja plný elánu z pekného počasia využívam túto šancu a v apríli cestujem na prvé juniorské kaprárske preteky, konkrétne na kvalifikáciu na majstrovstvá Európy, ktoré sa konajú u našich západných bratov na jazere Katlov. Kvalifikácia prebiehala na zhruba 5-hektárovej vode s názvom Vacička Carp.
Priateľstvo je jedna z najdôležitejších hodnôt, ktoré si človek musí vážiť.
Vyrážame o deň skôr
S parťákom a zároveň najlepším kamarátom Erikom sme išli deň vopred, aby sme zistili aktivitu rýb a užili si pri vode o trochu viac času ako len 48 hodín. Podarilo sa nám chytiť pár kapríkov, najväčší mal okolo 14 kg. Štartovali sme v piatok, vtedy ešte vo farbách Northernu. Vylosovali sme si
číslo 7, s čím sme neboli vôbec spokojní, ale čo sa dalo robiť; keď už sme tam, tak to nevzdáme hneď na začiatku. Spravili sme všetko precízne na 100 % a nakoniec sa to aj vyplatilo, ale nebudem predbiehať.
Situácia s rybkami bola taká, aj podľa našich skúseností, aj podľa chalanov, ktorí už na tejto vode a na tomto mieste pretekali, že počas pretekov je toto miesto takmer hluché. No nám sa podarilo hneď po troch hodinách spraviť prvý záber a zdolali sme krásneho šupíka, ktorý mal 10,5 kg a neskutočne nás nakopol do ďalších dní. Vzápätí nato, asi dve hodiny od prvej ryby som dostal brutálnu jazdu a prišiel som o fakt slušnú rybu, ktorá mala istotne 15 kg a mohla pre nás znamenať aj víťazstvo, ibaže to už navždy zostane tajomstvom. Pred večerom prišiel za nami náš kapitán Tomáš Kremo Kremeň, ktorý nás po stratenej rybe povzbudil a my sme šli do prvej noci s hlavou hore. V sobotu sme spravili dve ryby – 6 kg a 8,45 kg, ktoré nás posunuli na predbežné tretie miesto. Už si ho len udržať.
Len ja a príroda... Takto to milujem!
Šťastná sedmička
V ten deň sa nám už nepodarilo uloviť ďalšie ryby, tak sme sa nachystali na noc a nastavili sa tak, aby sme urobili aspoň jednu rybu 10 kg. Celú noc sa nič nedialo, no nad ránom o piatej nás budí nesmelé „píp“. Ja a Kremo sme už o pár sekúnd boli pri palici a čakali, čo sa bude diať. Asi päť minút nič, tak sme sa zasa pobrali zaľahnúť… Len čo sme urobili prvý krok, píplo to znova a silon sa začal nesmelo šponovať. Okamžite som zdvihol udicu a jemne prisekol – o chvíľu sme po napínavom súboji zdolali kapra. Keď sme ho podobrali a zdvihli na váženie, hneď sme mali úsmev na tvári, bol to ten vytúžený kapor 10 kg. Boli sme nesmierne šťastní a vedeli sme, že ak tím na štvrtom mieste nechytí rybu, ktorú by prepisovali, sme tretí. Nakoniec sme to dali, aj keď čas sa vliekol neskutočne pomaly. Hoci sme nepostúpili, tretie miesto zo stanovišťa číslo 7 bolo naše malé víťazstvo. Ktovie, ako by to všetko bolo dopadlo, keby sa mi podarilo zdolať tú stratenú rybu… Určite by to bolo zaujímavé.
Pekná fotka je jediná spomienka, ktorá vám na rybu ostane.
„Nechváľ deň pred večerom“
Dva dni po kvalifikácii som absolvoval ďalšie päťdňové kaprárske preteky Rebels cup na mojej domovskej miestnej vode. Túto vodu poznám veľmi dobre, preto som si trúfal na najvyššie možné umiestnenie. Preteky som opäť absolvoval s parťákom Erikom a veľmi dobrým kamarátom Miňom.
Hneď od prvého dňa sme viedli. Chytili sme prvú rybu pretekov – kapor mal okolo 3,5 kg – a pred zotmením amura 4,5 kg. Neskôr sme ulovili kapra s hmotnosťou takmer 8 kg, krásneho malého lysca okolo 5 kg a navyše 5-kilového amura. Takmer celé preteky sme viedli, no potom sa nám ryba zastavila a nám sa nedarilo chytiť rybu. Tím, ktorý chytal na druhej strane, bol takmer celé preteky na malých rybách, neohrozovali nás, až prišla osudová trištvrtehodina. Nabehla im väčšia ryba a za 45 minút nás predbehli o 2 kilá. Napokon sme skončili druhí.
Keď to správne položíš
a o 15 minút to vyštartuje,
na konci je 16,2 kg krásny šupík.
Začiatok sezóny
Moje prvé kroky smerovali na už spomínanú milovanú miestnu vodu. Na túto výpravu som šiel s guľami od Starbaits. Ryba nebola nijako extra aktívna, ale aj tak sme boli celkom úspešní a chytil som niekoľko menších rýb; vyzdvihol by som krásneho dlhého šupíka okolo ôsmich kilogramov. Ryba od 8 do 10 kíl je na tejto vode raritou, takže som bol spokojný. Kamarát chytil krásneho 90 cm amura. Spokojní sme išli po krásnej víkendovke domov a už som sa nemohol dočkať piatka, keď znova vyrazím k vode.
Magické ráno
Pre neočakávané okolnosti som sa dostal k vode až o dva týždne. Najprv som plánoval krátku 24-hodinovú kaprovačku spojenú so školským výletom.
V stredu hneď po škole som pálil k vode. Rýchlo som sa vybalil, aby som nestratil ani minútu. Na palice som našil 20 mm Sk30, prelial som to ešte krilovým hydrolyzátom a na druhú palicu som našil 14 mm pop‑up Sk30 ružovej farby. Z ničoho nič začalo neskutočne pršať, tak som si ľahol do bivaku a trochu som si zdriemol. Len čo dážď ustal, dostávam prvý záber a na popku zdolávam prvého menšieho lysca. Hneď som to tam poslal znovu. Popka ležala asi 2 metre od brehu pod stromom. Toto miesto mi každoročne z jari dáva rybu za rybou. Nebolo to iné ani tentoraz. Opäť začalo pršať, nuž som sa zase uložil do pohodlnej postele. Pršalo ďalšiu polhodinu a hneď ako prestalo, čakal som na ďalší záber. Asi po piatich minútach som dostal razantnú jazdu. Okamžite zasekávam a hneď som vedel, že ide o lepšiu rybu. Nasledovala dlhá polhodina zdolávania. Po pätnástich minútach som konečne uvidel mohutné telo, no zistil som, že je to amur. Trochu som bol sklamaný, ale keď som ho po polhodine a nekonečných výpadoch podobral, vyčaril mi úsmev na tvári. Bol to krásny amur s veľkým pupkom. Do večera sa nič zaujímavé neudialo, akurát pár menších rýb do 4 kg.
Filozofia šťastného rybára
Svitlo ráno, spravil som si kávu a vychutnával magickú atmosféru. Hmla sa obtierala o hladinu a všetko hralo krásnymi farbami. Úplne dokonalé ráno, už len dostať vytúžený záber. Ani neviem na čo som myslel, keď ma z úžasu vytrhol zvuk hlásiča. Konečne sa ozval aj prút s S‑káčkom nastraženým na dne. Zas nasledoval krásny súboj, ktorý som si neskutočne vychutnával plnými dúškami. Po chvíľke som mal pred sebou mohutné telo kapra, akého som na tejto vode ešte nezažil. Bol to krásny zhruba desaťkilový kapor. Bol som šťastím bez seba, pretože to bola pre mňa veľmi cenná rybka. Aj keď váhu mám vždy niekde skrytú v batohu, neviem povedať presnú hmotnosť, pretože sa držím filozofie šťastného rybára. A tou je, že mňa šťastným nerobia kilá, ale krása ryby a príbehu, ktorý sa za rybou skrýva.
Venovať sa mládeži je mojím poslaním. Prosím aj vás, nezanedbajte ich a venujte im svoj čas.
Pohoda pri vode
Už som sa potom ani veľmi neponáhľal nahodiť, v pokoji som si dopil kávu a vstrebával emócie z predchádzajúcej situácie. Medzitým som chytil ešte kapra okolo 6 kg, ktorého som poznal, pretože rok predtým sme robili zbierku a pustili sme si tam väčšie kapry – toto bol jeden z nich. Nebol veľký, mal asi 70 cm, ale získal si ma svojimi špecifickými šupinami.
Onedlho prišli spolužiaci, piekli sme si špekáčiky a pomedzi to som mal tiež niekoľko záberov – už som to ani nerátal. Viem však, že počas tých 24 hodín som chytil viac ako 25 rýb. Musel som to všetko zbaliť s tým, že večer sa tam vrátim a potiahnem až do nedele. Po návrate na miesto v neskorých nočných hodinách som nič nenechal na náhodu a všetko som spravil presne tak ako deň predtým. No čakalo ma upršané počasie, ktoré nás sprevádzalo až do konca výpravy. Napriek tomu som ešte spravil nejaké malé ryby.
Katlováček
Počas jari som ešte absolvoval pár víkendoviek a nachytal som ryby okolo 5 až 8 kg. Piateho júla som odchádzal na mesiac na jednu z najkrajších vôd, aké poznám. Katlov je prenádherné jazero, ktoré sa skrýva v lone krásnej okolitej prírody. Počas toho mesiaca som sa dennodenne spolu s kolegami venoval našej budúcnosti.
Detský rybársky tábor pod názvom „Katlováček“ alebo „S Jakubom na rybách“ organizujú už štvrtý rok Jakub Vágner a Eliška Bučková, aby deti priblížili späť k prírode a ukázali im, že nemusia sedieť iba pri počítačoch. Aj ja som bol jedným z vedúcich v tomto úžasnom projekte, lebo považujem za veľmi dôležité venovať sa našej mládeži a formovať z nich dobrých, slušných rybárov a hlavne skvelých ľudí. Učíme ich ako sa správať k prírode, k rybám a popritom zažívame super chvíle a kopec zábavy.
Decká si pochytajú krásne ryby a za prítomnosti detí sa aj nám podarilo uloviť krásne ryby. Asi najsilnejším zážitkom bolo, keď sa mi podarilo chytiť 20 kilového kapra a decká mohli byť pri tom, mohli sa tej ryby dotknúť, dokonca si ju poťažkať. Keby ste len videli ten úsmev na ich tváričkách a to šťastie, no zároveň rešpekt pred takou veľkou rybou, ktorú predtým nikdy nemali možnosť naživo vidieť! Ten úsmev a ďakovné slová, ktoré smerovali na nás, si veľmi vážim a je to také malé zadosťučinenie, prečo to všetko robím. Verím, že z našich detí vyrastú super ľudia a budú pokračovať v našej robote, keď my už nebudeme môcť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
