Už keď som vedel, že budem písať tento článok, povedal som si, že ho napíšem s odstupom času. Je to ťažšie, lebo spomienky blednú, ale silné zážitky v nás predsa rezonujú bez ohľadu na čas a priestor. Prešiel rok a ja sadám k počítaču, aby som sa s vami podelil o úžasné chvíle strávené na bájnom jazere Rainbow.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.08.2020.
Začalo to v roku 2012
Vtedy sme s mojím kamarátom Dušankom Poltárskym prvýkrát navštívili toto úžasné miesto vo Francúzsku. Bolo to nezabudnuteľných štrnásť dní lovu a dnes už vieme, že Dušanova méta 40,10 kg šupináča vošla do histórie – jednak jazera Rainbow, ako prvého chyteného šupináča nad 40 kíl, jednak aj svetových rekordov (v tom čase svetová dvojka šupináča; pozri článok v časopise Slovenský RYBÁR 1/2013). Dušan, kamarát, odpočívaj v pokoji...
Ranný pohľad na „moje“ jazero – Miesto č. 12.
Nasledovalo osem výprav
Nateraz posledná výprava na jazere Rainbow bola mojou siedmou. Vlastne ôsmou, pretože raz, ešte v apríli 2016, keď majiteľ vyhodil na hodinu organizátora našich predchádzajúcich výprav, sadli sme do auta a na otočku precestovali 5200 kilometrov za tri dni veriac, že majiteľ bude prítomný a dá nám ešte raz v živote termín rybačky. Nedal, ale sľúbil. Po 6 týždňoch sa ozval, že ak chceme, tak v novembri 2018, skoro o tri roky na to, nám vie rezervovať miesto... Od tej chvíle som počítal dni a nebolo ich málo. Až napokon 17. novembra 2018, po dva a pol roku čakania a 24 hodinách cesty, začala naša dlho očakávaná výprava s kamarátom Robom Feketem.
Konečne!!!
Priateľská predohra
Rybačka na jazere začína vždy v spoločnom dome pre rybárov, kde väčšina z nich dorazí ešte večer pred lovom a delia sa navzájom o zážitky z cesty, správy o jazere, ale aj príbehy, ktoré ich na ceste za rybami stretli. Je to neuveriteľné, ako dokážu plynúť hodiny, keď sa stretnú ľudia rovnakej krvnej skupiny. Musím povedať, že tieto momenty sú pre mňa aj po všetkých výpravách na jazere veľmi pamätné, pretože zakladajú rybárske priateľstvá na celý život... Netreba však asi zdôrazňovať, že ako čas plynie, z večera je zrazu ráno... Ráno, ktoré začína odpočítavať 14 dní nádeje na rybu snov.
Úspešná montáž po
šiestich dňoch vo vode
(pridané 400 g olovo).
Rainbow nie sú len ryby
Tí, ktorí o tomto jedinečnom jazere nepočuli ani nečítali, možno budú čakať, že ide o rybačku, kde sa rybár „vyrybárči do zbláznenia“, kde breh uzrie rybu za rybou... Priatelia, opak je pravdou. Netvrdím, že nebolo pár šťastlivcov, ktorým to bolo dopriate, ale drvivá väčšina rybárov čaká na záber celé dni. Na 50-hektárovom jazere je 12 lovných miest (oficiálne číslovanie nesedí), na ktorých lovia 51 týždňov v roku rybári z celého sveta. O „čakačke“ teda nemusím asi písať, ale ako som uviedol, tá je na úrovni zhruba troch rokov – pokiaľ máte šťastie, že sa vôbec na ňu dostanete. Ale jazero Rainbow nie je len o rybách... Je to miesto neskutočného pokoja, neopísateľnej atmosféry a vôní; vôní zmoknutého píniového lesa a piesku, ktorý sa zmiešal s grafitom a vytvoril nezabudnuteľné sfarbenie brehov (aj vecí, ktoré si nevyložíte). Je to miesto ticha, ktoré som nikde inde nepočul, a tmy, v ktorej si vystreté ruky nevidíte. To je Rainbow!
Robo a jeho 20,20 kg šupík.
Zaujmi miesto a čakaj
Vrátim sa však do prvého mrazivého rána, ktoré začalo odpočítavať našu siedmu rybársku výpravu na jazere, na miesto číslo 12, ktoré sa rozprestiera v pravej hornej časti jazera. Samozrejme, aj keď by každý rybár chcel mať udice vo vode čím skôr, život nás už naučil najprv postaviť bivaky a rybársky tábor. Od oceánu, ktorý je pár desiatok kilometrov ďaleko, sa totiž počasie nedá úplne predvídať. Pri voľbe miesta dávame na inštinkt, ale aj na dobre overené miesta, ktoré sú síce prechytané, ale aj odtiaľ z času na čas dopraje osud šťastlivcom peknú rybu. Tu chcem upozorniť na jednu zásadnú chybu, ktorú robia mnohí rybári na jazere Rainbow (a myslím, že aj na členitých či prírodných jazerách), že si zle rozdelia strany lovu len preto, aby mohli mať udice v stojane vedľa seba. Bohužiaľ, na jazere sú také markantné rozdiely medzi miestami, že najlepšie je podeliť si strany striedavo. Veď je nemožné predvídať, odkiaľ ryba bude prechádzať, ale hlavne, kde na takých prelovených miestach získa dôveru prijímať potravu. Na mieste číslo 12 je pravá strana lepšia na jar – má plytšie vody a brehové partie. Ľavá strana (pohľad z brehu) zas na jeseň; hĺbky dosahujú až 6 metrov a sú tam popadané stromy pri brehoch s hĺbkou vody zhruba 3,5 metra. Preto sme si udice (každý rybár chytá na štyri) rozdelili po dve, každý na obe lovné strany. Ako som naznačil vyššie, lov na Rainbow je hlavne o čakaní... Priznám sa, že nikdy som nemal záber skôr ako po 48 hodinách od vyvezenia, najčastejšie to bolo vždy okolo 72 hodín. Po vyvezení už neprevážam, a to najmä z toho dôvodu, že boilies za ten čas obalí slizovitá huba, ktorá pravdepodobne indikuje rybám, že nástraha je vo vode dlhšie a je bezpečné ju skonzumovať.
Nočný jazdec –Lysec 20,90 kg.
Dočkali sme sa
Prvý záber som mal na tretí deň – skôr som ho ani nečakal – prekvapivo z pravej strany, ale kapor zašiel do prekážok a kým sme sa k nemu dostali, čakala nás už len prázdna montáž bez ryby. Bol to zároveň za 14 dní jediný záber z pravej strany lovného miesta, kde boli vyvezené 4 udice. Prvá zdolaná ryba prišla až na štvrtý deň Robovi – lysec mal 14,20 kg. Prvá ryba výpravy na Rainbow je vždy radostným momentom, bez ohľadu na veľkosť, keďže vieme, že ani táto výprava neskončí „nulou“. Áno, za 14 dní lovu aj skúsení rybári, ktorí na jazere chytali už niekoľkokrát, odišli bez záberu. Proste, aj to k tomu patrí. Ďalší záber mal na piaty deň znova Robo, ale kapor sa vypol. Nemohli sme tušiť, že sa jazero pre nás uzavrie na ďalších sedem dní, bez jediného kaprárskeho záberu!
Zubaté ostrie –
117,5 cm a 10,05 kg.
Šťuky na voľný čas
Rainbow sa okrem svetovo preslávenej osádky kapra môže pýšiť aj stavom šťúk a black bassov (ostračka veľkoústa). Práve lovom šťúk sme si krátili dni čakania na záber, aj keď tento lov má svoje prekonateľné špecifiká. Jedným z nich je náročné chytenie nástrahovej rybky; prakticky to dokážete len približne 30 minút pred zotmením, keď sa rybky pred blížiacou nocou ukrývajú do bezpečia brehu. Iným špecifikom je, že šťuky brali len na mŕtve rybky, a to úmerne veľkosti rybky. Spolu sme ich za celý čas lovu chytili a bez známky poškodenia pustili 22 kusov. Pamätné boli – Robova 115 cm šťuka (chytená 27.11. na Milana) a o deň neskôr moja 117,5 cm a 10,05 kg, chytená na tú istú rybku (osud mi dal o deň neskôr darček k meninám), ktoré sa stali našimi osobákmi. To som však nemohol vedieť, akú rozlúčku má jazero Rainbow pripravenú pre mňa.
Rána boli chladné.
Oživená nádej
V stredu, jedenásty deň lovu, pri príprave večere som mal jazdu (po týždni!) a výsledkom bol lysec 14,32 kg. Kapor, ktorý v nás znova oživil pomaly zhasínajúcu nádej a optimizmus. Do konca lovu ostávali sotva 3 dni. Keďže som mal už od nedele vyvezené zvyšné tri udice, povedal som si, že dve z nich už nepreveziem. Prišli Robove chvíle, keď za 12 hodín chytil kapry 20,20 kg a 20,90 kg... Hlavne nočné zdolávanie a fotenie pri mínus štyroch stupňoch má svoje čaro.
Robovi na „Milana“:
115-centimetrová krásavica.
Šťastná trinástka
Trinásty deň lovu som sa rozhodol, že je čas upratať si rybársku bižutériu, nuž som v bivaku na lehátku začal rozkladať a triediť nekonečné množstvo obratlíkov, háčikov, gumičiek, nadväzcov. Ono to príde asi vždy vtedy, keď to najmenej čakáte – môj príposluch FOX raz pípol a keďže lovíme s montážou so 400 g závesným odpadávajúcim olovom, je jasné, že to nikdy nie je len tak... Lenže, aj keď som v sekunde bol pri udici, nič sa nedialo. Swinger nehybný, špička v rovnakej polohe... Veď to nemohlo byť len tak! Pozerám na vlascový indikátor záberu od Solaru (to je tá hruška na silone, ktorú si dávame tiež pri nočnom love, aby sme člnom nevošli do silonu pri návrate) a vidím, že ten sa pomaly hýbe 10 cm hore a dole. Vravím Robovi, že je tam asi pleskáč (zopár sme ich už okolo 70 cm chytili) a tak som ho požiadal, nech prinesie čln.
Všetky montáže, pokiaľ to bolo možné, sme viedli vzduchom, pretože kapry sú na ne extrémne citlivé. V tomto prípade montáž išla asi 130 m nad hladinou do háka na protiľahlom strome a tak späť do vody. Preto, ak je nutné zdolať rybu alebo meniť montáže, musíme do člna... Ibaže čln bol asi 10 metrov od nás a bolo ho treba dostať pod 4 udice napravo, takže som čakajúc držal udicu v ruke. Kým sa parťák boril s člnom, mne sa zrazu v ruke začala odvíjať cievka... „Tak toto nebude pleskáč!“ Myslel som na to už stokrát – toto všetko trvalo asi dve tri minúty a ten kapor do momentu, kým sa dal do pohybu, stál za ten čas na mieste síce chytený, ale nevyplašený, so stoickým pokojom, čakajúc, čo sa vlastne bude diať... A dialo sa. Stotridsaťmetrová cesta k háku na strome bola nekonečná, najmä, keď kapor už dal o sebe vedieť. Kým sme k nemu prišli, udržiaval som s ním kontakt, no beztak odtiahol asi 15 metrov na otvorenú vodu. Človek by si povedal, že otvorená voda je perfektná na zdolávanie, ale nie na Rainbow, kde je vo vode nespočetné množstvo stromov, ich kmeňov, konárov a rôznych kríkov. Samozrejme, že sa okamžite do jedného zachytil, ale mal som šťastie a po chvíli sa vyslobodil. Keď som ho prvýkrát dotiahol na hladinu a keď sa objavil, kamarát v člne mi povedal pamätnú vetu: „Tak, Milan, pre tohto sme sem prišli...“. Hneď ako to dopovedal, už bola montáž v ďalších prekážkach! Vtedy by sa mi krvi nedorezal. Po chvíli sa však kapor ako zázrakom z prekážok vyslobodil. Keďže bolo jasné, kto je na druhom konci a že prekážok je tu naozaj nepredvídateľné množstvo, rozhodol som sa vystupňovať zdolávanie a kapra som pridvihol na hladinu na podobratie. Môj parťák, na ktorého je vždy spoľahnutie, to aj tentoraz zvládol priam bravúrne a kapor bol náš.
Vždy som túžil chytiť kapra nad 30 kg a priznám sa, obetoval som tomu veľa. Párkrát som sa k tejto magickej hmotnostnej hranici priblížil, ale vždy tomu čosi chýbalo. Teraz však bolo jasné, že to nemôže byť menej. Ale že mi bude dopriaty kapor nad 35 kg, to som ešte vtedy netušil. Po vynulovaní váhy s vážiacim sakom bola čistá hmotnosť lysca 35,72 kg...! Áno, trinásty deň lovu a môj tretí záber. Záber po šiestich dňoch od vyvezenia udice a zakŕmenia cca 25 – 30 guľôčok The Key od Nash, ktoré boli na montáži s rovnakou pop-upkou (The Key Cultured Hookbaits 24 mm, pop-up 15 mm).
Všetko to stálo za to, všetky tie roky, týždne od rodiny v studenom bivaku, daždi či na horúcom letnom slnku...!
Tu sme – 8 statočných
a 14 dní pred nami...!
Kaprík na rozlúčku
V posledný deň lovu ešte Robo chytil kapra 13,60 kg a tak sme mohli uzavrieť naše štatistiky na 8 záberoch a 6 zdolaných kaproch. Cestou domov sme vari na sto spôsobov opísali ten istý zážitok, tých úžasných 14 dní za nami a tú pohodu, ktorú sme prežívali. A kedy najbližšie? Ak nám bude dopriate, tak po ďalších troch rokoch, v októbri 2021 sa znova vrátime na „moje jazero“ Rainbow...
Pohľad na jazero Rainbow z vtáčej perspektívy.
Rybárske sny sa plnia
Touto cestou sa chcem poďakovať Robovi Feketemu, ktorý je mojím nerozlučným kamarátom a spoľahlivým parťákom na všetkých spoločných výpravách, ako aj rybárskym potrebám STANO v Lučenci, špeciálne Maťovi Bellovi, ktorý mi svojou podporou a prístupom určite dopomohol k splneniu môjho rybárskeho sna.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
