Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) je nekompromisný lovec, ktorého sa neboja len ryby, ale aj rybári a chovatelia rýb. Dĺžka tela kormorána veľkého je 80 – 100 cm, hmotnosť 1,6 – 3,1 kg až 4,5 kg. „Spotreba“ rýb 0,5 – 1,0 kg/deň. A práve preto trápi už roky rybárskych hospodárov aj rybárov.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2021
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.09.2021.
Ak vám takýto jedinec, ktorý nikdy nie je sám, lebo loví aj oddychuje v mnohopočetných skupinách, nerušene navštívi rybársky revír, škody môžete rátať v tisícoch. Okrem rýb, ktoré skonzumuje, ďalšie mechanicky poškodí. Následkom poškodenia ryby veľakrát po určitom čase uhynú. Niekedy sa škody dajú ťažko vyčísliť, ak ide o populácie a generačné stáda našich pôvodných druhov rýb. Proces ich znovuobnovenia trvá niekoľko rokov, ba aj desaťročí, dokonca niekedy sa ich návrat do pôvodnej početnosti ani nepodarí. O tom by mohli už dávnejšie „rozprávať“ rieky Orava, Váh, Hron a v poslednom období aj Poprad, Hornád, Torysa, Topľa, Cirocha a mnohé ďalšie. Okrem riek takmer všetky vodné nádrže a niekoľkokilometrové úseky pod ich haťami.
Najskôr prilietajú menšie skupinky kormoránov –
tzv. prieskumníci.
Výskyt na Slovensku
Štatistika výskytu populácie kormorána veľkého na Slovensku vychádza zo zimného sčítavania vodného vtáctva
a v podmienkach SRZ sčítavania kormoránov veľkých na nocoviskách.
Kormorán veľký je podľa sčítania vodného vtáctva piatym najpočetnejším druhom vyskytujúcim sa na Slovensku pri zimnom sčítaní.
Veľkosť populácie aj územie, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje na Slovensku nárast viac ako o 50 %.
Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že výskyt v poslednej dekáde 20. storočia bol nižší. Veľký nárast početnosti je po roku 2000. Najväčšia početnosť zimujúcich populácií má s najväčšou pravdepodobnosťou súvis s chladnejším zimným počasím a zamŕzaním vodných hladín na severe a severovýchode Európy, ale aj s populačnými výkyvmi a úbytkom množstva rýb na obvyklých loviskách. Najväčším problémom nie sú kormorány na Slovensku hniezdiace, ale zimujúce kolónie a populácie prelietavajúce cez územie Slovenska. Kormorány sa väčšinu zimného obdobia zdržiavajú na juhozápadnom Slovensku, kde nachádzajú dostatok potravy na veľkých vodných plochách. Od januára však dochádza k zvýšenému nalietavaniu kormoránov na podhorské toky stredného, severného a východného Slovenska, kde kormorány lovia na dosiaľ nezamrznutých tokoch.
Kormorány spôsobujú závažné škody už aj na dolných úsekoch riek.
Miestami najväčšieho výskytu zimujúcej populácie kormoránov na tečúcich vodách sú úseky pod vodnými nádržami, ktoré vypúšťajú vodu spodnými odtokmi. Úseky pod haťami vodných nádrží tak nezamŕzajú v dĺžke aj niekoľko kilometrov. Správcovia tokov, ktorí využívajú ich hydroenergetický potenciál, manipulujú prietoky tak, že čím sú väčšie mrazy, tým púšťajú väčšie prietoky eliminujúce tvorbu ľadu, ľadových krýh a súvisiace problémy s prietokom koryta rieky.
A tak najzraniteľnejšie úseky sú sekundárne pásma pod vodnými nádržami, ktoré sú v horských a podhorských oblastiach pstruhovými alebo lipňovými revírmi s výskytom našich pôvodných druhov rýb – hlavátky podunajskej, lipňa tymiánového, pstruha potočného, hlaváča bieloplutvého a pásoplutvého a mreny severnej.
Po vyplašení sa kŕdeľ kormoránov presúva na susedné zimovisko rýb, kde pokračuje v hodovaní.
Na zamyslenie: trocha väčšej násobilky počas jednej zimy na Slovensku
5000 zimujúcich ks × spotreba len 0,5 kg rýb/ks × 151 dní (mesiace október až február) = 377 500 kilogramov len spotrebovaných rýb
Treba podotknúť, že ide o minimálnu spotrebu jedného kormorána, zistenú z príjmu potravy v zoo, čo je prípad s minimálnym výdajom energie, takže v zime a počas hniezdenia je to určite oveľa viac. K tomu treba pripočítať minimálne také isté množstvo rýb, ktoré kormorány poškodia a ktoré postupne hynú na následky poranení! Žiaľ, medzi tými tonami spotrebovaných a uhynutých rýb prevažujú práve tie najvzácnejšie pôvodné druhy...
Stromy, kde kormorány
zimujú, postupne vysychajú
v dôsledku ich agresívneho trusu.
Ako je to s výskytom v Európe
Kormorán veľký patrí medzi vtáky morského pobrežia s najväčším areálom rozšírenia, vyskytuje sa aj vo vnútrozemí na všetkých druhoch veľkých vodných telies – sladkovodných, brakických aj slanovodných, na prírodných jazerách a riekach, aj umelo vytvorených nádržiach.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov, kormorán veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci a tiež populácia v Európe stúpa.
Zhrubnutý krk svedčí
o úspešnom love kormorána.
V susednej Českej republike, ktorá je členom Višegrádskej štvorky a v niektorých oblastiach aj krajinou, s ktorou sa porovnávame, je za potláčanie výskytu kormorána veľkého prostredníctvom členov „Českomoravské myslivecké jednoty“ Ministerstvom pôdohospodárstva vyplácaná odmena 500 CZK za 1 odlovený kus, čo je prepočítane cca 20 €. Spôsob lovu sa z dôvodu vyššej účinnosti vykonáva individuálne za dodržania predpísaných pravidiel. U nás v súčasnosti nemáme schválenú ani výnimku na rušenie, plašenie a odlov kormorána veľkého.
Kormorán veľký má typické zelené oko a silný hákovito zahnutý zobák.
Trochu z nedávnej minulosti
Už v roku 2004 sa v Žiline konala konferencia Kormorán veľký a rybárstvo na Slovensku pod záštitou Ministerstva životného prostredia (MŽP), ktorej cieľom bolo prediskutovať problematiku konfliktu medzi záujmami chovateľov rýb a rybárov a ochranou a výskytom tohto druhu.
Výsledkom konferencie bolo vytvoriť pracovnú skupinu zo zástupcov štátnej správy, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Slovenského rybárskeho zväzu, Slovenského poľovníckeho zväzu, Štátnej ochrany prírody, vedecko-výskumných inštitúcií a občianskych združení na riešenie otázok manažmentu populácie kormorána veľkého na Slovensku, zaviesť dlhodobý celoplošný monitoring kormorána veľkého u nás a súčasne monitoring rýb vyskytujúcich sa na území Slovenska a ich vzájomnú interakciu.
Slovensko sa malo zapojiť do medzinárodných projektov konfliktu chovateľov rýb a rybárov s výskytom a dopadmi kormorána veľkého (napr. INTERCAFE) a iniciovať riešenie problémov revitalizácie vodných ekosystémov Slovenska a navrhnúť konkrétne projekty.
Aj napriek týmto zámerom dostala prednosť výroba energie a výstavba ďalších malých vodných elektrární s negatívnymi dosahmi na vodné ekosystémy. Negatívnym príkladom je rieka Váh nad VN Liptovská Mara, MVE na rieke Hron, rieka Poprad, MVE na VN Domaša a desiatky projektov nezrealizovaných len vďaka aktivitám ekológov, ŠOP, predstaviteľov, funkcionárov a ichtyológov SRZ.
Kormorány sa sústreďujú
najmä na zimoviskách rýb,
kde sú ryby najzraniteľnejšie.
Jedným z mála preukázateľných výsledkov riešenia konfliktu bolo schválenie Rozhodnutia MŽP SR č. 3870/2009-2.1 zo dňa 26.05.2009 a Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2192/2009-730/1025 zo dňa 01.06.2009, keď bolo od 1.10.2009 povolené rušenie, plašenie a odlov kormoránov veľkých. Rozhodnutie sa do 31.3.2020 predlžovalo a postupne sa zo strany MŽP obmedzoval možný počet ulovených kusov. Posledné rozhodnutie malo platnosť do 31.3.2020. Slovenský rybársky zväz už v januári 2020 požiadal o predĺženie platnosti rozhodnutia umožňujúceho rušenie, plašenie a odlov kormoránov veľkých na chovných a lovných revíroch. Rozhodnutia sa do septembra 2020 nedočkal, a tak podal na MŽP novú žiadosť. Doteraz platné rozhodnutia umožňovali plašenie a odlov v období od 1. septembra do 31. marca nasledujúceho roku. Dnes je marec 2021 a žiadneho rozhodnutia umožňujúceho efektívnu ochranu rýb sme sa nedočkali.
Za roky 2010 – 2020 bolo spočítaných 57 413 ks, odlovených 7 284 ks = len 12,69 %.
Treba tiež povedať, že kormorán veľký vôbec nie je ľahkým cieľom a jeho odlov len chráni revíry pred ich vyplienením. Po prvom výstrele mení letovú dráhu, rozdeľuje sa v kŕdľoch, nalietava individuálne, mení nocovisko a pod., takže pri vykonávaní odlovu nedochádza k zásadnému zníženiu početnosti.
Kormorány dokážu zhltnúť
ryby veľké až okolo 50 cm!
Rozlet s takou korisťou
je mimoriadne náročný...
Z ostatnej súhrnnej správy oblastného ichtyológa a koordinátora odlovu kormoránov
V rámci odlovu kormorána v sezóne 2019/20 evidujeme celkovo 152 ks kormoránov. Oproti poslednej zime bol počet odlovených jedincov rádovo nižší. Bolo to spôsobené väčším rozptýlením zimujúcich kormoránov a ich koncentráciou na lokalitách, kde je odlov zakázaný alebo sa nevykonáva. Táto sezóna bola zároveň poslednou v rámci udelenej výnimky na plašenie a odlov kormorána veľkého na rybárskych revíroch SRZ. Počas jej trvania od roku 2015 do roku 2020 boli na Slovensku zaznamenávané pravidelne početné kŕdle kormoránov veľkých prilietajúcich na naše územie predovšetkým z lokalít v juhozápadnom Fínsku a zo susedného Estónska, čo dokladujú zozbierané ornitologické krúžky z odlovených kormoránov. Ich početnosť sa v týchto rokoch pohybovala zväčša od 4000 do 6500 ks. Tento počet jedincov vrcholového predátora rýb, ktorý v našich podmienkach nemá prirodzeného nepriateľa, je devastujúci predovšetkým pre populácie pôvodných druhov rýb v našich voľných vodách, osobitne v podhorských tokoch. Zároveň spôsobuje škody v produkčnom rybnikárstve. Počas piatich rokov trvania výnimky sa jednoznačne preukázalo, že jediným možným opatrením na ochranu voľne žijúcich rybích populácií a rybochovných zariadení pred kormoránom je ich intenzívny odlov. Potvrdzujú to aj skúsenosti z okolitých štátov.
Prežratý kormorán už nedokáže ani zohnúť krk do typického oblúka.
Na Slovensku v súčasnosti neexistuje žiadna legislatívna norma, ktorou by boli prioritne chránené pôvodné rybie populácie ako prírodné bohatstvo republiky, naopak všetky najväčšie rybie predátory (kormorán, vydra, volavka, čajky) sú chránené zákonom a sú vypracovávané programy na podporu ich populácií. Minimálne v súvislosti s kormoránom veľkým by sme si dovolili poznamenať, že by bolo namieste prehodnotenie jeho zaradenia medzi chránené živočíchy. Podľa dlhoročných skúseností, ale aj na základe racionálneho pohľadu je zrejmé, že kormorán veľký je druh, ktorý ochranu už dávnejšie nepotrebuje, naopak spôsobuje u nás značné ekologické a ekonomické škody.
Pri hltaní rýb dokáže zobák extrémne roztiahnuť vďaka pružnej blane.
Súčasnosť a očakávaná budúcnosť
Okrem toho, že kormorán veľký spôsobuje veľké škody na pôvodných druhoch rýb, spôsobuje aj veľké hospodárske škody chovateľom rýb. Najväčšiu ujmu majú chovatelia kaprovitých a nížinných druhov rýb. Títo z dôvodu veľkého predačného tlaku kormoránov vysádzajú do rybníkov násadu vyšších vekových kategórií, čo má za následok zhoršenie ekonomiky chovu a chýbajúci sortiment násadových rýb, ktoré rybárske organizácie na splnenie zákonom stanovených zarybňovacích plánov požadujú. A tak konkrétne na Slovensku môžeme v poslednom období hovoriť o nedostatku ročných a dvojročných násad zubáča veľkoústeho, jedno- až trojročných násad pleskáča vysokého, lieňa sliznatého, mreny severnej, nosáľa sťahovavého, ale aj iných reofilných či lososovitých druhov rýb.
Volavky – v pozadí beluša veľká –
čakajú, že sa im tiež niečo ujde z hostiny kormoránov.
Slovenský rybársky zväz je najväčším občianskym združením na Slovensku, ktorého záujmom je chovať, ochraňovať a loviť ryby. V poslednom období sa SRZ sústreďuje hlavne na chov a ochranu rýb. Dôkazom toho je aj nový zákon o rybárstve a vykonávacia vyhláška a nové rybárske poriadky. Okrem toho, že sme znížili dennú hmotnosť úlovkov a počet privlastnených rýb na jedno povolenie, zvyšujeme lovné miery najmä pôvodných druhov rýb, vytvárame čoraz viac chránených rybárskych oblastí, revírov chyť a pusť, chránených neresísk a zimovísk. Každý rok vykazujeme nižšie úlovky na revíroch, pri niektorých druhoch – napr. lipňa tymiánového – rádovo nižšie. Chceme mať vo vodách viac rýb a keď sa nám to začína dariť, tak tieto revíry sú prestretým stolom pre kormorána.
Je naozaj záujem ochraňovať jeden druh vtáka na úkor iného živočíšneho druhu, hospodársky a rekreačne užitočného?
Menšie ryby kormorán zhltne doslova v sekunde.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
