Mám rád rôzne štýly lovu kaprov. Ale po našej septembrovej nahadzovacej výprave na Bled a októbrovej zastávke na Šírave, kde sme používali na vyvážku čln so spaľovacím motorom, opäť som siahol po mojom najobľúbenejšom spôsobe lovu – pomocou zavážacej loďky.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.09.2021.
Nad výberom revíru som dlho nepremýšľal. Na súkromných jazerách Green Lakes, konkrétne na jazere Land of Mirrors, som vždy zažil pohodu, a preto sa tam s obľubou vraciam. V neskorú jeseň som tam ešte nikdy nelovil, nuž som si to chcel vyskúšať. Aj keď nočné teploty mali klesať pod mínus 5 stupňov, moji parťáci Rolo a Chumáč ani chvíľu neváhali a pridali sa ku mne. Tým sa táto výprava stala čisto „loďkárskou“, keďže všetci traja sme majiteľmi zavážacích lodiek Carplounge RT4 v rôznych konfiguráciách.
Rolov bezchybný lysec.
Ako rozdeliť tri miesta pre troch lovcov?
Po príchode na jazero sme potrebovali vyriešiť kľúčovú otázku: obsadenie flekov na jazere. Vzhľadom na to, že ide o relatívne malé jazero, sú na ňom len tri lovné miesta. Jazero prechádza od väčších hĺbok na prvom mieste nazývanom Deceptikon až po plytšiu časť na poslednom mieste Oblivion (pozri mapu jazera). Keďže sme predpokladali väčšiu šancu na záber na prvom lovnom mieste, najspravodlivejšie bolo v tomto prípade losovanie. Samozrejme, podľa „najprísnejších pretekárskych štandardov“. Najprv sme vyžrebovali poradie losovania a potom samotné lovné miesta. Rolo sa po losovaní tešil z hlbokej vody, ja som sa posadil na stredné miesto Bounty a Chumáč mal pred sebou výzvu v podobe najplytšej časti jazera.
Vrstevnicová mapa jazier Green Lakes.
Spoločná taktická porada
Ešte pred začatím lovu sme rozoberali taktiku lovu a všetci sme sa viac-menej zhodli na striedmom kŕmení založenom skôr na bodovej pokládke montáže pomocou GPS v zavážacej loďke. Keďže mapu dna poznáme pomerne detailne, lebo sme v priebehu sezóny obe jazerá mapovali, každý z nás vedel, kde zhruba bude svoje montáže vyvážať.
Na jazere je povolený lov na tri prúty.
Hľadáme kľúčové know-how
Začali sme chytať v piatok popoludní a už o siedmej večer Rolo hlásil prvý záber a po mrazivej zdolávačke sme mu pomohli podobrať asi 14-kilového šupíka. Ešte v ten večer si na svoje konto pripísal ďalšieho nádherného 15-kilového lysca. Keďže moje a Chumáčove miesta ostávali stále bez záberu, nastal čas podrobiť Rola „výsluchu“. Pod miernym nátlakom prezradil, že obe ryby chytil na peletu halibut odľahčenú malou popkou. Stále to však nebol dostatočný impulz na to, aby sme stiahli naše montáže Ronnie rig s malými popkami, ktoré nám v priebehu sezóny na tomto jazere fungovali.
Skvelá spoločnosť je pri mojich výpravach základ.
Ranný úlovok bol dobrou správou
Noc bola pokojná, aj keď poriadne chladná, a my sme sa zobudili do srieňom postriebreného rána. Napriek mínusovým teplotám sme si pri rannej káve užívali východ slnka, a to prinieslo ďalší záber. Opäť Rolovi! Bezchybný takmer 17-kilový lysec typický pre toto jazero. Tentoraz to bolo na jeho najvzdialenejší ľavý prút, čo už pomaly mohlo naznačovať posun aktivity k mojim miestam. Teda aspoň takýto „chcený scenár“ sa odohrával v mojej hlave... Som nevyliečiteľný optimista.
Každý chvíľku ťahá rybku
Poprevážal som všetky montáže a posunul som všetky lovné miesta o niekoľko metrov. Poobede nás došiel pozrieť správca jazera Paťo a akurát počas jeho návštevy sa rozohrala tá najkrajšia melódia môjho stredného signalizátora. Po opatrnom zdolávaní mi chalani pomohli podobrať pekného šupíka. Ryba ma veľmi potešila a pred poslednou nocou našej výpravy vliala potrebnú dávku nádeje v ďalšie zábery.
Večer chytil Rolo ďalšieho krásneho lysca a šťastena dopriala nakoniec aj Chumáčovi, ktorý to v plytšej časti jazera naozaj nemal ľahké. Noc bola pokojná na všetkých troch lovných miestach, a tak prišlo ďalšie krásne slnečné ráno a s ním asi tá najmenej príjemná časť rybačky – balenie.
Na záver to najlepšie...
Ale čo by to bol za rybársky článok, kde by neprišiel záber tesne pred vytiahnutím prútov z vody...? Vždy sa pri čítaní takých pasáží v článkoch pousmejem, priznám sa, že niekedy možno aj neveriacky pokrútim hlavou, ale... Ono sa to fakt stáva! Dokonca aj mne.
Posledné ráno som spravil z jedného miesta tri zábery. Všetko som stavil na malú „dymiacu“ popku, ktorú mi už rok predtým Rolo predvádzal na Vácičke, a taktika sa vyplatila. Servíroval som ju s PVA pančuchou nabitou mikropeletami, ktoré som zase „vykrádal“ z Chumáčovho vedra. Na vrstevnicovej mape jazera v tablete som mal uložený bod, na ktorý som vždy opatrne vyviezol montáž s PVA pančuchou a ozaj malou dávkou partiklového mixu.
Aj takéto výhľady
ponúkajú Green Lakes.
Rekord výpravy – bodka sezóny
Zo spomínaných troch záberov ma najviac potešil posledný šupináč, ktorý je v čase Vianoc, keď píšem tento článok, aj poslednou rybou mojej sezóny. Už v momente, keď sme ho položili do podložky, vedeli sme, že fotiť sa budeme vo vode, keďže na Greene sa s rybami nad 17 kg kvôli bezpečnosti fotí výlučne vo vode. Ryba bola ozaj bez jedinej chybičky a ručička váhy ďaleko presiahla 18 kg, čo na párdňovú rybačku v mínusových teplotách znamenalo jednoznačne úspech a krásne ukončenie bohatej sezóny.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
